V našom bláznivom živote sme čelili už rôznym komickým, ale aj hraničným situáciám. Na Ukrajine sme si s kamarátkou po celom týždni cestovania, naprieč Rumunskom, Moldavskom až na Krym, holili nohy v mori. V Maroku sme kamarátovi posielali číslo VIN na sklách taxíka (jedinečná celosvetová identifikácia vozidla) cestou do hôr za Berbermi – „Ak sa ti do troch hodín neozveme, kontaktuj slovenské veľvyslanectvo“. A zažili sme toho ešte viac…
Taupo Lake v srdci severného ostrova. (zdroj: http://www.greatlaketaupo.com)
Ekofarma v novozélandskej bushi
Teraz nás čaká ďalšie dobrodružstvo. Jednou z fariem, na ktorých budeme dobrovoľníčiť je certifikovaná ekofarma zameraná na udržateľný rozvoj – Awhifarm. Farma vznikla pred štyrmi rokmi na zarastenom a zanedbanom mieste neďaleko mesta Turangi, pri nádhernom jazere Taupo lake, v srdci severného ostrova. Farmu navrhoval španielsky architekt Javier Carrasco. Za týchto pár rokov vybudovali zakladatelia spolu s dobrovoľníkmi, ale aj renomovanými odborníkmi samostatnú, nezávislú ekofarmu s vlastnými záhradami, sadmi a ekodomčekmi. Farma presadzuje princípy permakultúry, čo znamená harmonické prepojenie prírody s človekom, od pestovania plodín, čerpania prírodných zdrojov energie, či stavania ekodomov z prírodných materiálov. Jednoducho povedané spolupráca s prírodou vo všetkých aspektoch života, namiesto boja s ňou.
Ekodedina Awhi Farm (Fotky dobrovoľníčky Diani Emerson)
Semináre, workshopy a odborníci
Na farme nebudeme len makať (dobrovoľníčiť), ale sa aj vzdelávať. Awhi farm je centrom permakultúry, ktoré vzdeláva, organizuje rôzne kurzy a prednášky, udeľuje certifikáty. Prednášajú tam rôzni renomovaní odborníci. Jednými z nich boli napríklad aj Ron a Jaki Roy z Earthwood Building School, New York, USA. Medzi týmito odborníkmi, dobrovoľníkmi, „študentmi“ a celkovo ľuďmi z rôznych kútov sveta, názorov a kultúr budú pobehovať naše malé deti.
Tešíme sa na to! Tešíme sa na to ako nás títo zaujímaví ľudia obohatia. Zároveň naše dobrovoľníčenie na tejto ekofarme vnímame ako veľkú výzvu a skúšku. Suchá toaleta, solárna sprcha, či minidomček, no náš domček, v ktorom budeme prebývať. Uprostred lesa, pri krásnom jazere s termálnymi prameňmi, vodopádmi, si zažijeme novozélandskú „divočinu“ A viete čo? Tešíme sa na to! Doteraz spomíname, ako sme v nemeckom kláštore, kde sme boli tiež ako dobrovoľníci, kúpali polročného Jakubka v lavóre. Prečo nezvýšiť latku na kúpanie sa v jazere:-).
