Rozhodli sme si založiť záhradu na pestovanie zeleniny. Aj napriek tomu, že náš slamený dom ešte nestojí, môžeme si to pokojne dovoliť. Máme podrobný permakultúrny návrh celého nášho sadu, v ktorom má už všetko svoje miesto. Naša záhrada stojí na mieste, ktoré nebude výstavbe prekážať. Prečo sme si tým tak istí? Pretože jej zakladanie nevyzeralo ani zďaleka, ako bežné okopávanie, zoranie a príprava pôdy na sadenie. U nás v sade to žilo!
„Ako zadok na šerbli“!
„Podržte meter od elektrického stĺpu, smerom k budúcej ceste. Tu máme šesť metrov. Od budúceho kurníka bude rezerva štyri metre. Ok. Vymeriame aj bylinkovú špirálu. Postavím sa na vrchol tejto kopy hliny a od stredu vytýčime presný kruhový obvod bylinkovej špirály,“ rázne rozdáva pokyny Patricia Černáková, naša permakultúrna dizajnérka, ktorá nám celý návrh pomohla vypracovať. Dve záhradné architektky Monika Gálová a Lucia Kováčová zatiaľ kolíkujú vytýčené body našej záhrady. Všetko sedí na centimeter presne aj s nákresom dizajnu, ktorý Paťa vypracovala. „Minimálna improvizácia. Všetko do seba zapadá,“ konštatujem s radosťou. Ako sa hovorí, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Je za tým veľa prípravnej práce. Okrem návrhu dizajnu, ktorý sme vytvárali tri týždne, ďalšie dva týždne prípravy všetkých materiálov na založenie záhrady (kamene, trámy, seno, slama, dva druhy hnoja, kartóny, staré koberce, zeminu, hnilé drevá a konáre…sadenice.), až po celú organizáciu workshopu o zakladaní záhrady u nás v sade. Celá námaha sa vyplatila. Všetko sedí „ako zadok na šerbli“.:-) Môžeme ísť na to!
Zasaď strom, postav dom
Aby sme sa nielen my, ale aj ďalší ľudia, dozvedeli, ako založiť vyvýšené záhony a bylinkovú špirálu, zorganizovali sme u nás v sade prvý workshop. Viedla ho ako inak, Paťa a pomáhal jej pritom aj permakultúrny dizajnér Martin Pavlovský a spomínané záhradné architektky Monika a Lucia. Už o deviatej ráno parkovalo pri našom sade prvých šesť aut. Ľudia prichádzali a my sme zatiaľ chystali stoly s jedlom a pitím. Síce sme mali voľné miesta pre 25 účastníkov, spolu s 12 deťmi, priateľmi, nás bolo cez štyridsať:-). Na úvod sme si spravili obhliadku sadu, počas ktorej sme ľuďom vysvetlili všetky benefity sadu – „ Pozemok je slnečný a rastie tu veľa ovocných stromov, čo je veľkou výhodou. Ľudia si veľakrát neuvedomujú ako dlho trvá, kým strom vyrastie a začne plodiť. Nie nadarmo sa hovorí, zasaď strom a postav dom. Ak máte permakultúrny dizajn, smelo si to môžete dovoliť, lebo viete vopred, kde bude čo stáť a kde sa stromom bude dobre dariť.“ vysvetľujem účastníkom a vediem ich na koniec pozemku k jazierku. Je k nemu ťažký prístup, pretože po hojných dažďoch riadne zarástol a prekážkou je aj kopa konárov. Paťa nám však dala hneď prvú inštruktáž – „Choďte si pozrieť sad a cestou späť, aby ste nešli na prázdno, každého poprosím priniesť konáre, ktoré použijeme do vyvýšených záhonov.“ A tak sa za desať minút vyčistí okolie jazierka. Úžasné, ako rýchlo sa dajú veci urobiť, keď je toľko voľných rúk. Paťa začína prvú prednášku. Ľudia pozorne počúvajú, čo dnes budeme robiť, ako a prečo.
Nemecká kopa
„Včera sme predpripravili základy pre dva druhy záhonov, ktoré za dnešný deň vytvoríme. Prvý záhon sa volá nemecká kopa. Včera nám bager vytvoril ryhu v zemi, do ktorej nahádžeme prinesené konáre, tiež staré drevo. Postupne budeme vytvárať vrstvy, ktoré nám vytvoria kopu,“ vysvetľuje Paťa a ukazuje na ďalšie materiály, ktoré použijeme – seno, ako ďalšiu vrstvu, potom hnoj, zem a ako poslednú vrstvu slamu, ktorou záhon zamulčíme. Ľudia sa hneď chytajú roboty a lámu konáre na malé kusy, aby zo záhonov nevytŕčali. Konáre a hnilé drevo majú v záhone pôsobiť ako špongia, ktorá sa po daždi napije a postupne záhon zásobuje vlahou. Tiež ako humus. Rozkladom vzniká veľmi kvalitný humus a teplo, ktoré je prínosom pre rast rastlín. Spolu so senom a hnojom vzniká za pár rokov veľmi kvalitná pôda na sadenie. Čo my ako vlastníci sadu, v ktorom je tuhá, ílovitá pôda veľmi oceňujeme. Ako hovorí Paťa, pri zúrodňovaní a zakladaní štandardnej záhradky, by sme museli urobiť výkop a navoziť tony kvalitnej zeme. Paťa je však zástancom toho, že všetko, čo je na pozemku, tam aj ostáva a využije sa, tak ako napríklad staré konáre a dokonca aj ílovitá pôda z výkopu. Tú nám bager zložil priamo na mieste bylinkovej špirály. Prosto nám vznikol kopec, z ktorého sme vytvorili priestor pre život byliniek (viac o bylinkovej špirále v pripravovanom článku). Nemecká kopa pomaly rastie v ohraničenom priestore zo starých trámov. Ich rozpätie je nadimenzované presne pre podmienky investorov – teda nás a našich rozpätí rúk. Výhodou vyvýšených záhonov v porovnaní s klasickou záhradou s hriadkami je, že do záhonov človek nevstupuje, pretože do nich z oboch strán dočiahne rukami, pri plení, oberaní, sadení. Nepošliapanú pôdu netreba okopávať. 1. Check! Prvá vec, ktorú nemusíme v našej záhrade robiť – OKOPÁVAŤ!
Kľúčové dierky
Zakladáme záhradku pri dvoch deťoch a pestrom životnom štýle…achkajú, voľkajú a čudujú sa starší ľudia. Veď záhradku treba okopávať (to nemusíme:-)) a treba mať riadny flek, kde to všetko vysadiť. 2. Check! My nemusíme mať nekončiace riadky zeleniny. Na malom priestore krásna záhradaJ.Predstavte si dlhú záhradu s nekončiacimi líniami hriadok nad horizontom a zapadajúce slnko. Komu by sa do takej záhrady chcelo? Kto by si ju dal rovno pod nos, pred dom? My nie! A preto je ďalší záhon v tvare kľúčovej dierky. „Záhon sa má točiť okolo vás a nie vy okolo neho,“ hovorí Paťa a vstupuje do záhonu vytvarovaného zo starých škridiel. „Stačí stáť na jednom mieste a točiť sa okolo vlastnej osy. Všade máte záhon po ruke. Je to efektivita časová, energetická aj priestorová.“ Navyše musím dodať, že aj vysoko estetická.:-)Druha skupina ľudí pracuje na vytvorení kľúčovej dierky. Dve ženy v strednom veku ukladajú naspodok kartón, ktorým zabránime prerastaniu trávy v záhone. Netreba trávnik nijak prácne odstraňovať, stačí rozložiť kartón. Mladí muži vezú fúrikmi zeminu do záhonu a tenkú vrstvu hnoja. Dospelí aj deti nosia slamu navrch záhonu. Paťa vysvetľuje význam mulčovania – „Nikde v prírode nie je prirodzené, aby zem bola odkrytá. Takýto stav je pre prírodu stav katastrofy, keď dôjde k erózii pôdy, alebo pôdu zničia záplavy, požiar. Presne tak chápe príroda aj okopané hriadky v záhrade. Ako prvé, čo môže proti tomu urobiť, je vyslať takejto pôde pomoc, odolných a prispôsobivých výsadkárov do prvej línie – väčšinou pýr a inú v našom ponímaní burinu. Ak si to prenesieme do ľudského sveta, pýr predstavuje mierovú misiu, ktorá ma na starosti dostať krajinu do pôvodného stavu, zastabilizovať ju. Ako náhle začne na tomto kúsku zeme rásť aj niečo iné – trávnik, bylinky, zelenina, postupne výsadkári ustupujú, rovnako tak ako mierové sily.:-) Ľudia však hneď siahnu po postrekoch a likvidujú ho ako burinu. Okopávaním si robia prácu navyše, pretože príroda na postihnuté miesto vždy vyšle svojich výsadkárov. Preto je najlepšie každý záhon zamulčovať. V našom prípade slamou. Zem sa zakryje, nevyrastie nám tam burina, slama sa rozkladom mení na humus a navyše udrží vlhkosť a teplo.“ 3.Check neplieť! 4. Check menej polievať!
Bez údržbová záhradka?
Znie to skoro ako bez údržbová záhradka. Netreba okopávať, lebo po nej nešliapeme. Netreba dlhé role, ktoré musíme schovať na zadný dvor, lebo tá naša má prirodzený organický tvar a je krásna. Netreba toľko plieť, lebo burine sa ťažko dostane na zamulčenú pôdu. Netreba toľko polievať, lebo vlhkosť udržuje slama. Hm? Nevýhody? Založenie vyvýšených záhonov je určite náročnejšie ako skopať záhradu a nasadiť. No kým okopávanie treba robiť každý rok, vyvýšený záhon založíme len raz. A keď máte k tomu ďalších tridsať ľudí dobrej vôle, ktorí vám s tým pomôžu, zvládnete to aj za jeden deň! „Narátal som sedemnásť aut, dokonca až zo Zvolena. Neuveriteľné. Tí ľudia k vám prišli, aby robili u vás na záhrade?,“ pýta sa ma s údivom staručký dedko Brablec, od ktorého sme sad kúpili. Ráno prišiel medzi prvými účastníkmi, rozložil si stoličku a celý deň pozoroval ako v jeho sade na čistej lúke vzniká krásna zeleninovo, kvetinovo, bylinková záhrada. „Taký som šťastný, že tu niečo nové vzniká a rastie. Je to neuveriteľné, že všetci tí ľudia prišli, aby vám pomohli. Mať o pár rokov menej, aj ja si urobím také záhony,“ dodáva so spokojnosťou. Rovnaké príjemné reakcie dostávame a od účastníkov. „Skutočne platí, raz vidieť ako stokrát počuť,“ hovorí mi Evka zo susednej dediny. „Na jeseň plánujeme postaviť skleník a určite už pri ňom vyrastie aj takýto vyvýšený záhon,“ pochvaľuje si. Evka je tridsiatnička, mamka trojročného Jakuba a na workshop si priniesla ďalší prírastok ešte v brušku. No medzi účastníkmi boli aj starší ľudia okolo päťdesiatky, ktorí sa Pati pýtali ako skúsení pestovatelia najviac. Paťa im trpezlivo odpovedala na všetky otázky od kompostovania, až po mulčovanie. Mladé ročníky zväčša mlčky nasávali všetky informácie. Bol to jeden nesmierne užitočný, inšpiratívny a príjemný deň, vďaka ktorému budeme mať už toto leto zdravú zeleninu pre naše deti. 🙂
FOTO: www.helenakurus.sk a www.tomasbencik.com
VIAC FOTOGRAFIÍ v galérii Slovensko tu a na facebooku lifereset tu.
Súvisiace články:
Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum
Jakubkova a Maroškova čarovná záhradka
