Nech bude raz naše dieťa remeselník, vedec alebo obchodník, v práci i súkromnom živote veľmi ocení schopnosť dokázať sa empaticky vcítiť do situácie, navnímať si problém, človeka či krajinu. Empatia, schopnosť cítiť, nás privádza do nášho stredu. Odpovede, reakcie a činy z nášho stredu sú pravdivé, sú cestou k porozumeniu a nachádzaniu správnych riešení. A naučiť sa používať tento kompas v nás je to najdôležitejšie náčinie do života našich detí.
Text: Zuzana Matúšová, foto: Dominika Nadaská
Dať deťom dobrý štart do života
K tomuto poznaniu sme prišli pred piatimi rokmi, keď sme našich dvoch starších synov zapísali do inovatívnej školy Svetoškola. Jej líderky nám vtedy hovorili, že to čo u nich deti dostanú, nie je dokonalé písanie a počítanie, ale poznanie kto som. Keď škola po prvom lockdowne a 7 rokoch existencie skončila, bolo nám s manželom jasné, že túto možnosť sebapoznávania potrebujú nie len naše deti, ale aj ďalšie. Videli sme, že presne to v našom školstve chýba a novodobé deti tak bytostne potrebujú. Založili sme školu a škôlku LifeStart. Našim mottom je dať deťom dobrý štart do života, aby bol ich život bez reštartov. Reštartov, ktoré dnes zažíva nespočetné množstvo ľudí. Vyhorenie v práci, v osobnom živote, chodenie do práce, ktorá nás nebaví, žitie života bez naplnenia či vzťahy plné konfliktov. Často nevieme kto sme, kam smerujeme a čo od života očakávame. Tieto otázky však nie sú aktuálne len v svete dospelých. Tieto otázky majú aj samotné deti. Prečo? Lebo im častokrát my dospelí nedovoľujeme žiť ich autenticitu, omyly a zlyhania. Neprijímame ich také, aké sú. Zlostné, veselé, agresívne, choré, lenivé. U nás je to inak.
Virtuálna identita
Covid situácia rozšírila online možnosti pre celý svet. Za obrazovkami PC prebieha výučba, práca a sociálny život. Výhodou je pohodlie domova. Nevýhodou je strata ozajstného sociálneho a fyzického kontaktu. Kým naša generácia zažila detstvo na sídlisku hraním sa na schovávačky, či poznávaním dedinského potoka, súčasné deti majú detstvo iné. Časť z neho sa odohráva v oline svete. V ňom si vieme ľahko vytvoriť profil, aký nám vyhovuje. Vytvoriť si novú identitu. Prečo? Lebo sa sami sebe nepáčime. Chceme byť niekto iný. Autenticita, prijať sa taký, aký som, je stále aktuálnejšia téma! Mať ju ako hodnotu, je dôležité rozvíjať už v detstve. Jednou z ciest je byť deťom príkladom a prijímať seba, rovnako aj prijímať deti také, aké sú. Aj keď plačú, hnevajú sa, kričia, tešia sa či prskajú jedom. Každý tento stav hovorí o procese, v ktorom sa dieťa nachádza. Tento stav nie je podstatou dieťaťa – ono je zlé. Je také preto, že sa napríklad chráni, bojí, niečo mu chýba, jednoducho nie je naplnená niektorá jeho potreba.
Rovnaké problémy ako deti máme aj my dospelí
Dovoliť deťom byť akékoľvek a nezastavovať ich stav, ich emócie, je otvorenie novej dimenzie vedenia detí. Pretože za každou emóciou je spomínaná potreba. Naplnená, či nenaplnená. Pri tomto nazeraní môže zo “zlej bitky” o hračku vyjsť strach detí, že o hračku prídu a potreba vlastniť ju. Mať to svoje. Rovnako ako my dospelí chceme mať. Mať napríklad svoju pozíciu v práci a nechceme sa jej pustiť, alebo ju odovzdať niekomu inému. Odrazu to nie je banálny problém dieťaťa, ale prirodzená potreba, ktorá pri naplnení či nenaplnení formuje jeho vzorce správania až do dospelosti. Autenticita, žiť svoje emócie, spoznávať svoje potreby, vedieť, čo chcem, ako to mám, ako sa cítim, je kľúč k hľadaniu odpovede na otázku KTO SOM? KAM SMERUJEM?
Informácie si vyhľadáme. Emócie potrebujeme žiť.
Sebapoznanie potrieb vedie na druhej strane k schopnosti lepšie sa nacítiť a pochopiť pocity a potreby toho druhého. A to sa volá SÚCIT. Súcit je most medzi dvoma cítiacimi bytosťami. Súcitom vieme navnímať ľudí, situácie, vzťahy. Pri precítení súcitu, dokážeme získať odstup od náročných situácií a vidieť súvislosti inak. Vedomosti, informácie dokáže dieťa aj dospelý nabrať kedykoľvek počas života, ako ich potrebuje. Vyhľadať si ich, urobiť si kurz a podobne. Emócie však potrebujeme žiť! Ideálne je žiť emócie vedome. Dovoliť si byť autentický. Uvedomovať si čo cítim. Vidieť za nimi svoje potreby. Táto zručnosť vedie k dobrým vzťahom v škole, na pracovisku, v partnerstve. Vedie k úspešnému a vyrovnanému životu.
Cez poznanie seba k podpore celku
Nepotláčať, nedržať emócie pod pokrývkou, znamená byť uvoľnený. Uvoľnený človek je vitálny. Dokáže sa lepšie učiť i pracovať. Je kreatívny. Dokáže nachádzať riešenia a ľahšie nadväzuje i buduje vzťahy. Vďaka tejto filozofii sa žiak a učiteľ v LifeStart učia vzájomnej empatii vo svojich procesoch. Učiteľ vidí napríklad odpor žiaka k učivu. Snaží sa ho pochopiť, priblížiť sa mu. Dieťaťu tak ide príkladom, aby raz aj dieťa dokázalo podobne nadväzovať spojenie. Napríklad tým, že porozumie, koľko práce mu dala príprava na hodinu. V ďalších krokoch sa raz dokázalo empaticky nacítiť na skupinu. Vnímať, že spoločným cieľom je vzájomne sa posúvať. V tom procese nie je priorita cieľ, či budú všetky deti súcitné. Neorientujeme sa na výsledok, pretože u každého dieťaťa je to individuálne. Dôležité je, že sa to deje, že deti emócie, vzťahy a situácie žijú a zažívajú. Že nesedia hodiny iba v laviciach, nenapĺňajú len racio, ale cítia, žijú a zbierajú dôležité skúsenosti. U nás v LifeStart škole a škôlke tomu hovoríme, že posilňovaním sociálnych zručností a im dávame ŠKOLU ŽIVOTA.
Buď pekný
Často sa stáva, že sú deti v školách a škôlkach vedené v rôznych situáciách reagovať inak, ako to samé cítia. Môžeme počuť slová ako neplač, nič sa nestalo, nehnevaj sa, nekrič, buď pekný atď. Dieťa sa pod takouto neustálou korekciou učí potláčať svoje emócie. V dospelosti hrať masky. Hrať neustále nejakú masku, spôsobuje napätie v tele aj vnútornom svete. Napätie v tele vedie psychosomaticky k zníženiu vitality. Vo vnútornom svete sa odohráva konflikt. Dieťa, ktoré nemôže žiť svoj proces, je ukrátené o možnosť skúmať, kto som. Je ukrátené spoznávať svoj vnútorný svet. Cítim sa naštvane, ale mám sa pretvarovať, že som v poriadku. Nechcem sa hrať s týmto kamarátom, z nejakých dôvodov, napriek tomu to mám robiť. Ak by sme tomu dali priestor, mohlo by si dieťa preskúmať, prečo kamaráta odmieta a prísť možno ku nevypovedanej krivde, k nejakému presvedčeniu zo strachu atď. Detský svet má nevídané hĺbky, ktoré dospelí často podceňujú a zaklínajú slovami – veď on z toho vyrastie. Vyrastie, len s presvedčeniami a vzorcami správania, pre ktoré možno bude žiť nefunkčné vzťahy doma či v práci.
Som obľúbený a s láskou mám rád svoju prácu
Dnešné školstvo je ešte stále zamerané na odovzdanie množstva informácií, než na odovzdanie sociálnych zručností. Pritom na pracovnom pohovore nedostaneme otázku, čo je syntax alebo algoritmus, ale či vieme viesť tím, dokážeme brainstormovať. Deti sú vedené nerobiť chyby, ale mať jednotky. Sedieť hodiny v laviciach a mať päť minút na žitie vzťahov a situácií zo života. Po škole čas zhltnú domáce úlohy či sedenie za tabletmi, mobilmi alebo telkou. Dnešné deti potrebujú jednoducho viac priestoru pre učenie sa, ako budovať a rozvíjať vzťahy. V dospelosti sa potom stáva, že sme výborný odborník vo svojej oblasti, no máme na pracovisku zlé vzťahy. Práca sa stáva ubíjajúca, pretože väčšinou sa nedá z pracovného života vylúčiť sociálny kontakt, ani vzťahy. Naopak, môžeme byť podpriemerný pracovník, no dobré vzťahy na pracovisku a dobrý vzťah k samotnej práci, prináša radostné dni a stabilnú pozíciu. Povedané jednoducho – ste obľúbený a s láskou robíte i svoju prácu. Nemusíte byť dokonalý bio eko-rodič, ak vaše dieťa intuitívne vediete, prednosť dávate budovaniu vzťahu s dieťaťom ako jeho výkonom v škole či na krúžku. Je to dôležité, ale predtým stojí to, aby dieťa bolo šťastné a spokojné.
Rozvíjať ľudskosť v nás
Jednotky v žiackej knižke je vidieť. Rovnako vysvedčenie s vyznamenaním. To čo robíme my, prístup, ktorý som opísala, vidieť nie je. Je ukrytý v srdciach detí. Často až po rokoch sa ukáže kus obrovskej práce pri formovaní a podporovaní ich osobností. Uvedomíme si to v kritických situáciách, kedy deti veľmi vyzreto reagujú, v konfliktoch pristupujú empaticky a dokážu si stáť za svojim. Neverila by som, že tieto riadky nie sú len teória, keby som si to sama, ako mama na mojich deťoch nezažila. Vzdelanie a štúdium sú dôležité k tomu, aby raz naše dieťa mohlo byť lekárom. No rovnakú váhu na miskách váh má aj to, či bude lekárom s ľudským prístupom alebo tým, pre ktorého sú pacienti ako veci na páse. Novodobé deti, ktorých veľká časť života sa odohráva vo virtuálnom svete potrebujú podporiť presne to – ĽUDSKOSŤ, SÚCIT, CIT. To by malo byť misiou súčasného vzdelávania a školstva. Viac praktických skúseností, viac priestoru pre formovanie vzťahov, viac neorganizovaného času!
So srdcom na dlani
V klasických školských zariadeniach je množstvo organizovaného času. Deti rozdeľované podľa veku, pričom v živote sa budú stretávať s rôznymi vekovými skupinami. Hračky, aktivity, učivo opäť rozdielne vzhľadom na vek. V našom ponímaní sú to niekedy limity a umelo vytvorené podmienky. Skutočný život takto nevyzerá. LifeStart je inšpirovaný demokratickým vzdelávaním. Deti majú veľkú mieru slobody a rovnako zodpovednosti za svoje rozhodnutia a konanie. Učia sa chápať, že akcia vyvoláva reakciu, že každé konanie má nejaké dôsledky. Táto sloboda pripravuje deti na život, ktorý je plný zmien, prekvapení a prirodzeného chaosu. Práve preto, ak ich nebudeme viesť k tomu, že majú mať všetko pod kontrolou, ľahšie sa prispôsobia zmenám a budú si žiť život uvoľnene a s ľahkosťou. Deti sa jednoducho naučia v prirodzenom prúde života zažívať skutočný život.
A na záver, máte vo svojom okolí človeka, ktorý je spontánny, autentický, uvoľnený, veselý so srdom na dlani? S takými sa radi obklopujeme. S takými je život veselší a každý problém o čosi menší. Mať takých ľudí v spoločnosti viac, je zmena pre nás i pre svet. Preto je našim druhým mottom v LifeStart: Buďme zmenou, ktorú pre svet chceme. Pre svet súcitnejších, otvorenejších a spokojných ľudí.
KTO SME?
Sme vzdelávacia skupina, ktorá poskytuje vzdelávanie deťom na domácom vzdelávaní a starostlivosť o deti od troch rokov. Nie každý rodič si môže dovoliť zostať s dieťaťom doma, aby mu umožnil individuálny prístup, vedenie a učenie sa inak. Na to mame náš tím pravidelne sa školiacich tútorov. Naše zameranie nesie prvky lesnej a prírodnej škôlky a školy s aplikovaním permakultúrnych princípov. Okrem základného povinného vzdelania sme každý deň v prírode. Našou filozofiou je pripraviť deti pre život a nie pre školu, ktorú vychodia. Preto deti učíme piecť chlieb, rozpoznávať liečivé bylinky, odšťaviť si ovocie na domáci džus a mnoho ďalšieho. Máme k tomu úžasné domáce prostredie a nádhernú prírodu v parku Budmerického kaštieľa. Aj vaše dieťa môže byť súčasťou. Viac info na www.lifestart.sk
Vedieme deti lesnou pedagogikou, učíme enviromentálnu výchovu a pestujeme v deťoch hlboký vzťah k prírode. Skvelou pomôckou k tomu je aj kniha Alžbetka s Klárkou si vysnívajú čarovnú záhradku. Kniha je základom permakultúry pre celú rodinu.
Ďalšie zaujímavé čítanie:
Založili sme školu LifeStart pre dobrý štart detí do života
Niečo o nás: Ako sme rozbehli odvážne projekty
O zaniknutej Svetoškole: „Škola“, v ktorej sa deti učia byť samy sebou
Naše deti a škola: Cestujeme, nemáme domáce úlohy, vzdelávame doma aj v komunite
Prečo je príroda dôležitá pre denný život detí: Keby deti mohli stráviť pol detstva na strome, tak to urobia
