Vychutnajme si život TERAZ!

[:SK]

Nikdy pred tým som sa necítila tak šťastná a spokojná ako dnes, TERAZ. Ako je to možné? Je to tým, že bývam v domčúriku? Alebo tým, že žijem uprostred prírody? Je to tým, že pracujem z domu? Odpoveď je NIE!

Vypnite ju!

Je to tým, že nikdy som nežila natoľko prítomne, doslova bdelé ako teraz. Niektorí z vás možno poznajú legendárnu knihu Eckharta Tolleho Sila prítomného okamihu – Power of Now a vedia o čom teraz píšem, respektíve spomínam v mnohých mojich článkoch. Niektorí nie a tým, sa to posnažím veľmi zjednodušene opísať. Mala som veľmi pekné detstvo, pestré študijné roky a úspešné kariérne obdobia. Nemám si na čo sťažovať. No napriek tomu, je teraz to naj. Kým som nevedela o tom, ako vypnúť hlavu, stále som sa niekde naháňala. Rovnako ako väčšina ľudí dnes. Počas strednej školy za dobrými výsledkami, aby som sa dostala na vysokú. Na vysokej za praxou, aby som si našla dobré miesto novinárky. V redakcií za lepšími šancami. Nie je na tom nič zlé. Ide len o to, nemyslieť stále nad našimi cieľmi. Ani nad tými, ktoré sme už minuli, ani nad tými, ktoré nás ešte len čakajú. Neriešiť to dookola, nehovoriť stále o tom a nesústrediť sa mysľou len na to, čo bolo, či bude. Tak veľa vecí nám v tom myšlienkovom víre uniká. Dni, východy slnka, naše deti, priatelia, okolitý svet. Prečo som teraz plne spokojná? Lebo som to všetko vypla!

mm

Teraz ma netrápia účty!

Nie je to o tom, kde bývate, s kým ste, kde pracujte, koľko dlžíte, či zarábate. Je to o tom, že práve TERAZ ste. Momentálne píšem článok. Do okien mi nádherne svieti slnko. Nič iné ako článok neriešim. Ani to, čo všetko som dnes nestihla, lebo môžem sa k tomu vrátiť až zajtra. Keď dopíšem, musím utekať po deti do škôlky. Netrápia ma ani účty, lebo teraz ich nemôžem vyplatiť, veď píšem článok. Netrápi ma ani to, čo si oblečiem a čo mi povedia učiteľky v škôlke, lebo teraz to ešte nie je. Teraz som tu pri týchto riadkoch pre vás. A vy dúfam, ste tu pri čítaní a nič iné vás TERAZ vo vašej hlave neruší. Napísať tento článok ma podnietila moja dnešná cesta autom. Slnko nádherne svietilo, bolo príjemne teplo, predo mnou nádherná krajina, hudba naplno, nič iné sa nedialo. Len tá cesta, len tá hudba, len ja.

Ako na to?

Jednoducho a pritom zložito. Nemyslieť. Nájdete si k tomu veľa kníh, videí, meditačných cvičení…Najlepší je pravidelný tréning. Ráno, keď zbieram bylinky do čaju, snažím sa byť plne prítomná. Aj keď brázdim na kolobežke dedinou po ceste do škôlky s deťmi. Keď sa s nimi hrám. Keď pozorujem prírodu. Nútim samú seba nemyslieť. Pre tak činorodú osobu akou som ja, to nie je vôbec jednoduché, ale tréning robí majstra. Najlepšie vás do prítomnosti vrátia deti. Ponáhľate sa s nimi k susedom, už meškáte. Deti na bicykloch, ja na kolobežke a v tom mladší Maroško prudko zabrzdí a všetci takmer narazíme do seba, ako v nejakej komédii. S údivom naňho vybehnem, čo sa stalo a on mi odvetí – „mamka, aha, lienka!“ Aké prítomné dokážu byť naše deti? Kým ja mám hlavu v tom, či som vzala všetko, on ju má prázdnu a dokáže vidieť aj taký detail, akým je lienka. Deti sú najlepším učiteľom a motiváciou žiť s nimi ich dennú prítomnú realitu.

mn

FOTO: www.helenakurus.sk

Lektori na nezaplatenie

Keďže sme pomerne mladí rodičia, veľa z našich rovesníkov ešte nemá deti. Vidíme na nich, ako „mrhajú s časom“, resp. neužívajú si bežný deň. Rodičia detí ma možno teraz lepšie pochopia. Jednoducho, keď ich nemáte, máte naopak veľa času pre seba. Neviete si to tak vážiť. (Nie všetci, tak vo všeobecnosti myslím.) Máte množstvo možností ako tráviť čas, a preto mnohí nerodičia si vlastne nevyberú nič z toho a len tak prejdú dňom. Ak ale deti máte, veľmi efektívne začnete s časom hospodáriť. Ak už máte príležitosť vyjsť si s priateľmi von, lebo babka zavaruje, tak si večer vychutnávate ako jedinečnú chvíľu. Ak už máte voľný víkend, tak sa snažíte tráviť čas spolu, napríklad aj na výlete, alebo doma, len tým, že si večer spolu zahráte pexeso. Deti vám zaberú veeeľa času, ale na druhej strane vám dajú hodnotu tohto času. Ja tým mojím časom, od kedy ich mám, nemrhám. Snažím sa byť s nimi aj bez nich prítomná a ako povedal M.R. Štefánik, užívať si večnosť v sekundách. Skúste vyjsť von s prázdnou hlavou a uvidieť lienku. Komu sa to podarí, prosím napíšete mi, ako ste sa cítil.

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Môj tip na to, ako nájsť vnútorný pokoj

Zhlboka sa nadýchnite, takto chutí sloboda

Každý máme vlastnú cestu

Po 10 rokoch prekvapivý záver

 

 

[:]

Tiež sa ti môže páčiť

Od Zuzana Matúšová Girgošková
27. 10. 2021
Celý rok sa na ne tešíme, najmä deti. Pre ne sme ochotní urobiť niekedy všetko. A to všetko si často…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
23. 06. 2021
Nech bude raz naše dieťa remeselník, vedec alebo obchodník, v práci i súkromnom živote veľmi ocení schopnosť dokázať sa…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
27. 04. 2021
Z rôznych strán neustále počúvam – chceme bývať viac v prírode, pestovať si vlastnú zeleninu a žiť v súlade s…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
13. 03. 2021
Čaro éterických olejov som spoznala pred piatimi rokmi. Nazačiatku to bolo o pomoci pri liečení detských soplíkov kvapkami do nosa…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
12. 03. 2021
 Rada by som s vám opísala príbeh radostneho tehotenstva.  Nebude taký. Pritom ho nepostrehla žiadna tragédia, “len negatívne” emócie….
Od Zuzana Matúšová Girgošková
05. 02. 2021
To by jeden neveril, že bábätká  nepotrebujú plienky. Ani ja som tomu veľmi neverila, pretože to chce vnímať signály dieťaťa….
Previous
Next

Get the latest articles

Subscribe to our notifications and be the first to know about our offers and articles.

Follow us: