Takmer smutný koniec…

Aké máte predstavy o mieste, na ktorom by ste slovami Simy Martausovej -„chceli piecť buchty deťom a vnučkám a kŕmiť všetky cudzie zvery. Mať plné srdce nie vrecká a stále v prozreteľnosť veriť.“ Naša predstava je jasná – ovocný sad v malej dedinke Štefanová pod Karpatmi, okolo ktorého tečie prameň, vonia rozkvitnutými kvetmi jabloní, čerešní, sliviek…v jeho najkrajšom zátiší stojí asi storočná vŕba a tieni malému jazierku. Kúsok zeme ako z rozprávky…

Dva roky sme ho obdivovali a hovorili si – „tu nám stačí izba, láska, čo siaha až do hlbokých jám. Na stole sviečka a svetlo a príbor, kde nikto neje sám.“ (Sima Martausová, Normálny život). Nikdy by sme však nepovedali, že na tomto mieste začneme náš nový život. Napriek romantickému úvodu, cesta k nemu nevyzerala vôbec idylicky. Keď sa nás ľudia pýtali, či je všetko tak krásne a čarovné ako na blogu píšeme, odpovedala som im vždy, že áno, až do teraz…nechýbalo totiž veľa a príbeh jednej rodiny, by mal smutný koniec.

Rovnaké slzy sa mi kotúľali po tvári v deň, keď sme takmer o naše sny prišli.

Prvé stretnutie

„Waw! Vidíš to čo ja?“, pýtam sa udivene môjho muža s dokorán otvorenými očami. Odpovedá stručne – „Vidím!“ a obaja nehybne stojíme. Pohľad na našu štefanovskú lásku v nás vyvoláva silné emócie. Ešte stále si presne spomínam na naše prvé stretnutie pred dvomi rokmi. Bola to láska na prvý pohľad. Zamilovali sme si ho, snívali sme o ňom a napokon sme oň museli aj zabojovať – náš ovocný sad, na ktorom chceme postaviť náš domov- slamený domček a permakultúrnu záhradu. Ja a môj manžel Janči, naši dvaja chlapci Jakubko a Maroško, a ešte aj hŕba odborníkov i dobrovoľníkov, dobrých ľudí, ktorých nadchla myšlienka zdravého a šťastného domova. O tom bude pokračovanie nášho reštartu na Slovensku. Od príchodu z Nového Zélandu, šlo všetko ako po masle. Len čo sme sa vybalili, začali sme aktívne predávať náš dom, aby sme mohli vyplatiť hypotéku na polovicu domu. Za zvyšné peniaze sme chceli kúpiť náš vysnený sad a na ňom začať stavať. Dom sme predali pomerne rýchlo a čo nás najviac teší, dobrým ľuďom. Veľmi nás to povzbudilo. Oslovili sme odborníkov a partnerov projektu, spustili vynovený web s projektom LifeReset na Slovensku. Všetko podľa plánu, všetko ako po masle…nič však nemôže byť úplne krásne ako z rozprávky. Žijeme v reálnom svete.

Takto na dosah sme mali náš sad…

Do boja!

Získať, tento nepochybne najkrajší kút obce Štefanová, nebolo ani zďaleka jednoduché. Miestni nám tvrdili, že to nedosiahneme. Prečo? Príliš veľa vlastníkov, veľa povolení, veľa vybavovačiek. Boli sme si toho vedomí. Nevybrali sme si štandardný stavebný pozemok, ale záhradu. Kúsok sveta, ktorý budeme milovať a starať sa oň s vedomím, že on nám to vráti svojou neopakovateľnou atmosférou. Túžili sme po mieste, ktoré bude po dvoch sťahovaniach z maďarskej samoty na slovenskú minidedinku, naším konečným domovom. A tak sme si vyhrnuli rukávy a pustili sa do „kolečka“ nekonečných vybavovaní. Ako prvé sme sa nakontaktovali na troch vlastníkov sadu, ktorých sme si našli podľa listu vlastníctva na katastri. Keďže pozemok je veľmi úzky, musíme prikúpiť aj časť pozemku od obce. Čo znamenalo vybojovať si ho na obecnom zastupiteľstve.

Vytriezvenie, alebo game is over

Pre piatich poslancov a starostu sme vypracovali projekt s naším zámerom. Poznáte to, nové veci niekedy ľudia nevedia prijať. Obecné zastupiteľstvo nebolo na začiatku naším eko-nápadom nadšené, no postupne si ich myšlienka získala a dostali sme predbežný súhlas. Po veľmi komplikovanom a zdĺhavom  procese sme napokon získali súhlas aj od všetkých majiteľov sadu. V ten istý deň sme predali dom! Tešili sme sa s deťmi, skákali a radostne opakovali – budeme mať nový domček. Deti našej eufórii ešte úplne nechápali, no bez váhania sa pridali k nám skákali s nami. Všetko ako po masle! A potom to prišlo. Na poslednú, najposlednejšiu, chvíľu si jeden z deviatich zainteresovaných ľudí, predaj rozmyslel…V tú noc sme s Jančim nezažmúrili oka. Vraveli sme si – zostali sme bez domova, bez hypotéky s dvomi malými deťmi. Kde teraz narýchlo zohnať vhodný pozemok na celý život? V duši nám nastalo zvláštne ticho, prázdno, pokoj, sloboda…

Zavládlo ticho, prázdno, sloboda…

„Vy to zvládnete.“

Keď sme sa najbližším vyžalovali, že k predaju napokon nedôjde, prekvapili nás ich reakcie. Každý do jedného nám flegmaticky povedal- „Hlavu hore. O vás sa nebojíme.“ Moja dobrá kamarátka Žanet ma v tom utvrdila: „Ste príkladom pre veľa rodín a nie náhodou, lebo vy to zvládnete.“ Až vtedy som si uvedomila, aké úžasné je povzbudenie, a aké dôležité je napísať aj o tom. O tom, že v živote nemôže ísť všetko ako po masle, a že veľa vecí závisí od ľudí, lebo všetko sa dá, keď sa chce. Sad sme nakoniec získali. Začali sme už s odborníkmi pracovať na návrhu nášho domova a životného priestoru. Táto skúsenosť bola pre nás obrovskou školou. S Jančim si z toho berieme jedno veľké ponaučenie –aj napriek perfektným plánom, nie vždy sa darí. No budeme robiť maximu preto, aby sme náš „projekt šťastného domova“ dotiahli dokonca. Možno to nevyjde a nepostavíme dom tento rok, možno bude mať nejaké nedostatky, stať sa môže čokoľvek. Ale aj o tom je život a blog LifeReset. Je to tak správne, pretože my nie sme fikcia, ale štandardná rodina ako každá iná. 🙂

Foto: www.tomasbencik.com