Bylinková reportáž

Keď chceme niečo vo svete zmeniť, alebo niečo pozitívne šíriť ďalej, začať by sme mali od najmenších. Práve preto bol bylinkový wokrshop venovaný práve im.

Liečivá, či toxická?

„Skorocel je liečivá rastlina,“ hovorí malý Petrík, ktorý sedí na tráve vedľa svojej mamky. Lektor Miro Kresánek z OZ Dr. Kresánek deťom ho chváli – „Áno je to liečivá rastlina. Ukáž aj ostatným deťom ,ako vyzerá. Kto mi prinesie skorocel, dostane odo mňa jeho semienka na zasadenie.“ Deti sa rozhliadajú a dobre motivované trhajú kvet , alebo list skorocelu. Malý Cyrilko, poverený Mirom, ich od detí zbiera a rozdáva balíčky semienok. Miro pokračuje v rozprávaní o jeho liečivých účinkoch –„ Skorocel väčšina z nás pozná ako bylinku vhodnú na hojenie rán. Už menej ľudí o nej vie, že je výborná aj na liečenie dýchacích ciest, napríklad pri kašli.“ Ukazuje rastlinu a dodáva, že zbierať by sme ju mali kým nejde do kvetu. Na našej lúke nájdeme skorocel   kopijovitý a skorocel širokolistý. Rodičia rukami prehŕňajú v tráve a ukazujú deťom široké a podlhovasté listy skorocelu. Miro rodičov upozorňuje na to, že bylinku zberáme len vtedy, keď sme si stopercentne istý, že ju poznáme „Pri bylinkách platí to isté, ako pri hubách. Zbierame a jeme len to, čím sme si stopercentne istý. Rôzne bylinky majú rôzne vplyvy na organizmus, aj pozitívne, aj negatívne, ale celkovo vás upokojím, že väčšina rastlín nie je život ohrozujúca. Čo však málokto vie je, že najčastejšia okrasná drevina v našich záhradkách, je najviac jedovatá. Je to tuja, ktorej každá časť je toxická, a to dokonca aj dym pri jej pálení,“ hovorí Miro a dodáva, že rovnako tak je jedovatý aj tis obyčajný.  Detičky sa začínajú mrviť a tak vyrážame do terénu, prejsť sa po sade. Cieľom je lastovičník väčší, z ktorý odpudzuje komáre.

Malá Eliška drží skorocel, z ktorého je dobrý aj čajík na zápaly dýchacích ciest.

Prírodný repelent na komáre

Viac ako deti, zaujíma Lastovičník väčší, rodičov. Zbiehajú sa pri tejto rastlinke a všímajú si jeho stavbu, na ktorú ich Miro upozorňuje –„Dobre si pozrite listy, kvety a aj stonku.“ Jeden odtrhne a berie ho späť k stolu. V priamom prenose ukazuje ako si z lastovičníka vyrobiť prírodný repelent na komáre. „Keď ste niekde na chate, v prírode a nemáte, alebo nechcete použiť, repelent, jednoducho nasekáte rastlinku na drobno a ponoríte ju do decilitra oleja na 24 hodín,“ komentuje svoju činnosť a sype bylinku do oleja. Po odstáti sa stačí olejom ponatierať a komáre vás budú obchádzať. Deti sa zbiehajú okolo nás s kvietkami v ruke. Dostali za úlohu nazbierať jeden, dva kvietky. „Rodičia, dúfam, že tu máte knihy,  ktoré som vás žiadala sebou priniesť v e-maili. Teraz ich budeme potrebovať,“ vyzývam ich, aby knihy priniesli. Deti sa k nám hrnú s knižkou v jednej ruke a v druhej s kvietkom. Miro detičkám ukazuje, ako si majú správne vylisovať bylinku. Do bieleho kancelárskeho papiera, preloženého na polovicu, vkladajú kvietky. Jednou rukou si rastlinku pridržiavajú a druhou otvárajú hlavičku s lupienkami, tak aby bol vylisovaný kvietok pekne otvorený. Jeden z rodičov sa Mira pýta, aké rastlinky natrhalo jeho dieťa. Miro vyberá prvú bylinku a hovorí – „Táto je veľmi známa a kontroverzná, používa sa pri liečení kĺbov. Má protizápalové vlastnosti. Málokto však vie, že má aj silné vedľajšie účinky. Je to kostihoj lekársky. Celkovo sa odporúča používať výlučne externe, maximálne šesť týždňov v roku, a aj to nie nepretržite, ale po častiach, pretože škodí pečeni.“ Zápaly radí radšej liečiť repíkom lekárskym, ktorý vám pomôže rovnako dobre a neohrozuje nijak zdravie. Náhodou, práve druhá rastlina, ktorú rodič doniesol, je repík a my si ju môžeme pozrieť. „Repík vám odporúčam aj na vnútorné použitie. Minulý rok som ho prvýkrát užil na zapálené hrdlo a pomohol mi,“ hovorí Miro s úsmevom.

Lastovičník väčší nasekáme na drobno a ponoríme na 24 hodín do nádobky s olejom. Po odstáti sa stačí bylinkovým olejom natrieť a komáre vás budú obchádzať.:-)

Prebudiť záujem

Nie všetky deti majú vzťah k prírode, hovorí Miro Kresánek. Podstatné je ich nenútiť, ale skôr prebudiť v nich záujem, motivovať ich, a to aj nejakou milou tvorivou aktivitou v prírode. Miro vyťahuje z peňaženky vylisovaný štvorlístok a ukazuje ho deťom. „Takto pekne budú po niekoľkých dňoch vyzerať aj vaše dnes vylisované kvietky. Viete, čo s nimi potom urobíte? Môžete ich napríklad nalepiť mamičke na zaváraninový pohár, v ktorom má vysušené bylinky,“ a priamo pred nimi lepí štvorlístok na pohár priesvitnou lepiacou páskou. Pozornosť detí si preberám na chvíľu ja a volám ich k sebe – „Všetky deti ku mne, teraz vám rozdám malé ušité vrecúška, stuhu na previazanie, trošku vaty a levanduľu. Každý z vás si vyrobí voňavé vrecúško do postieľky.“ Deti sa ku mne hrnú a postupne plníme jedno vrecko za druhým. Miro deti ešte upozorňuje, že všetko musí byť s mierou, rovnako aj aromatická vôňa levandule, ktorá má síce upokojujúce účinky, ale ak ju budú mať priamo pri nose, môže ich naopak rozbolieť hlava. Deti stužkou preväzujú malé vrecúška a nesú ich rodičom. Poslednou aktivitou nášho bylinkového popoludnia je vyrábanie vlčieho maku z papiera. Väčšie deti strihajú, lepia a menšie sa hrajú s domácou plastelinou, ktorú sme vyrobili z múky, vinného kameňa, oleja, soli, vody a dofarbili pestrými potravinárskymi farbami. Plastelina má u deti nevídaný záujem. A presne o tom bol celý bylinkový workshop. O tom ako u detí zbudiť záujem o prírodu, rastliny okolo nás a aj rodičom oživiť pocity z dotyku prírody, ktoré prežívali v detstve, aby ich mohli ďalej sprostredkovať deťom. Lebo to čo je z prírody, je viac dokonalé, ako akékoľvek hračky (kamienky, paličky..), stoličky (tráva, stromy, kamene), malinovky (mäta, citrón a svieža voda alebo bylinkový čaj), sladkosti (jahôdky, čerešne, nektár z kvetov) ,alebo rádio či rozprávka (spev vtákov a pozorovanie zvieratiek v prírode). Je to len na nás rodičov, čo a ako našim deťom odovzdáme.:-)

Vylisovaný kvietok je jednoduchá maličkosť, ktorou si viete skrášliť fľaše na bylinkový čaj, desiatovú škatuľku, či záložku do knihy. Zvládnu ju vyrobiť aj najmenší.

Miroslav a Mikuláš Kresánkovci sú vnuci slovenského odborníka Doc. Dr. PhMr. Jaroslava
Kresáneka CSc., ktorý celý život zasvätil farmácii a skúmaniu liečivých rastlín. Je nositeľom Weberovej ceny za celoživotný prínos farmácii a autorom vyše 30 knižných publikácií preložených do  11 svetových jazykov. Vnuci Doc. Kresánka sa po jeho smrti rozhodli šíriť ďalej vzácne informácie, ktoré odborník za 70 rokov výskumnej práce nazberal. Odovzdať ich chcú práve najmenším, preto založili občianske združenie Dr.Kresánek deťom. Viac na www.drkresanek.sk

Foto:  www.helenakurus.sk a www.tomasbencik.com