Premýšľate, čo sadiť v júni? Tento mesiac je ideálnym obdobím na vedomý vstup do druhej polovice sezóny. Pôda je teplá, dni dlhé a rastliny majú výborné podmienky na rýchly rast. Nemusíte mať priesady ani začínať od nuly – stačí sa naladiť na rytmus pôdy, záhonov a prírody. Ešte stále je čas vysiať zeleninu, bylinky aj ochranné rastliny.
Tieto konkrétne odrody nie sú len “čo sa ešte dá“, ale sú priamo šľachtené na neskorší
výsev, odolnosť voči horúčavám, či kratší vegetačný cyklus. V spojení s dobrým mulčovaním, výberom polotienistého stanovišťa a miernym prihnojením (napr. kompostovým výluhom), viete získať druhú, plnohodnotnú úrodu.
Zároveň sú výbornou voľbou pre zmiešané záhony – neuberajú susedom miesto ani živiny.
Ak už máte v záhrade prvú vlnu výsevu za sebou, práve teraz môžete plánovať druhú –
jesennú úrodu, ktorá vám predĺži sezónu až do októbra.
Tu je prehľad druhov, ktoré pri júnovej výsadbe alebo výseve stihnú dorásť a priniesť plody
na jeseň:
Jesenný zber je v mnohom stabilnejší než letný – menej extrémnych výkyvov teploty, menší
tlak škodcov a dlhší deň poskytujú zelenine ideálne podmienky na vývoj. Navyše, v čase, keď záhrady iných končia, vy ešte zberáte – a to je tá pravá odmena za vedomé plánovanie.
Nie všetko sa však v júni ešte oplatí sadiť. Niektoré plodiny potrebujú dlhší vegetačný čas, nižšie teploty na klíčenie alebo výnimočne dobré podmienky, ktoré v letných mesiacoch jednoducho chýbajú.
Tu je prehľad toho, čo by sme v tomto období radšej odložili na jeseň alebo budúcu jar:
Hrach, špenát (jarné odrody), redkvička pre jarný zber – tieto druhy rýchlo vybiehajú do kvetu a trpia suchom.
Ak ste už mali na záhone napríklad reďkovku, nezasievajte ju opäť hneď na to isté miesto. Pôda je unavená a náchylná na škodcov.
Letné mesiace so sebou neprinášajú len hojnosť slnka a rastu. V záhrade sa začína hýbať aj
niečo iné – vošky, skočky, mravce, molice… Prichádzajú potichu, no často sa rozšíria rýchlejšie, než stihneme zareagovať.
Bežný postup býva jasný – siahneme po postreku. Možno ekologickom, možno domácom, alebo – v krajnom prípade – chemickom. Ale to, čo tým robíme, je len zalepenie rany náplasťou. Príčinu tým neriešime.
Nie preto, že záhrada nie je dosť postriekaná. Ale preto, že je v nevyváženom stave:
Predstavte si dom, v ktorom sa nevetrá a je príliš vlhko. Aj tam sa množia plesne, roztoče, hmyz. Záhrada nie je iná. Ak má byť zdravá, potrebuje byť: slnečná, vzdušná, živo pestrá a nie príliš zatienená či uzavretá.
Škodcovia sú súčasťou záhrady. Tak ako včely, lienky či dážďovky. Nechceme ich zničiť všetkých. Chceme ich dostať do rovnováhy. A to sa dá len systémovo.
Preto odporúčam holistický prístup, kde sa nezameriavame len na symptóm, ale hľadáme príčinu a cestu k udržateľnosti. 5-krokový systém ochrany záhrady, s konkrétnymi postupmi a príkladmi, nájdete vo webinári: Ako na škodcov bez chémie
Súčasťou je aj bonusová videolekcia „Ako na slizniakov bez chémie“, ktorá vám ukáže, ako nastaviť záhon tak, aby slimáky jednoducho stratili chuť zostať.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
