Dobrovoľníctvo je ako čokoláda

Na Vianoce sa všetci akoby viac snažili. Boli na seba milší, ochotnejší a viac nápomocní. O pomoci, dobrovoľnej práci je aj náš projekt LifeReset. Tu na Novom Zélande robíme wwoofing, teda pomáhame farmárom s ich hospodárstvami a oni nás na oplátku prichýlia a uhostia. Nie len, že je to skvelá možnosť ako precestovať hociktorú krajinu, keďže wwoofing je celosvetová sieť, ale aj skvelá príležitosť stretnúť zaujímavých a inšpiratívnych ľudí.

Na farme River Pa pri Wellingtone sme si za jeden stôl sadli ôsmi wwooferi zo Švédska, Nemecka, Veľkej Británie a my zo Slovenska..

Dobrovoľníčka aj hostiteľka dobrovoľníkov

Zaujímavou osobou bola aj naša posledná hostiteľka Donna. Bývala učiteľka sa po tridsiatich rokoch vrátila len pred pár mesiacmi z Austrálie späť domov, na Nový Zéland. Dôchodok si chce užiť v pokoji na odľahlej farme pri mori. No darmo, ak raz celý svoj život obetujete práci, ktorú milujete, ťažké je vyložiť si nohy a urobiť za tým čiaru. „Keď som odišla do dôchodku, uvedomila som si, že môj život bol o deťoch, o učení, preto v tom chcem pokračovať. Mám celoživotné skúsenosti a bola by škoda, nechať si ich pre seba,“ hovorí Donna. Raz do týždňa vyučuje deti v škole len za Pánboh zaplať. Tým však jej dobrovoľnícke aktivity nekončia.

Posledný deň v škole pred začiatkom prázdnin si žiaci s Donnou urobili medzinárodný deň, a to varením národných jedál z celého sveta.

„Cestujem s wwofermi“

Dona je tiež hostiteľkou wwooferov, dobrovoľníkov z celého sveta. Začala s tým, lebo potrebovala pomoc a tiež spoločnosť. „Môj manžel je stále v Austrálii a vďaka wwoferom tu nie som sama. Byť hostiteľom sa mi páči. Je to ako keby som cestovala, prekonávala diaľky, a pritom som doma.“ vysvetľuje začínajúca farmárka a priznáva, že veľkým dôvodom, prečo ona sama dobrovoľníči a zároveň dobrovoľníkov hostí je pocit, ktorý ju hreje pri srdci. „Dobrovoľníctvo je o dávaní. Presne o tom je aj život, o dávaní a nie o len braní.“

 Nežiť len sám pre seba

Počas nášho wwoofovania sa stretávame s veľmi dobrosrdečnými a veľkorysými ľuďmi. Mnohokrát až natoľko, že nás ich ústretovosť zaráža. Po týchto skúsenostiach mi hlavou behá otázka, čo majú zo života ľudia, ktorí žijú len sami pre seba. Opakom toho je príbeh jednej veľmi vzácnej osoby, ktorá má môj veľký obdiv – ALI. Ju a jej rodinu sme spoznali na našej prvej farme.  Na Awhifarmu prišla s rovnakým cieľom ako my – zmeniť svoj život.

Ali s manželom a dospievajúcimi synmi pred chatrčou na Awhifarme. Ali sa rozhodla zmeniť svoj život a podeliť sa so svojimi skúsenosťami aj s inými. 

Matka po štyridsiatke

Ali sa stala matkou dvoch synov, až po štyridsiatke. Zažila pestrý život, ktorý jej dal množstvo skúseností. Potom sa rozhodla pre materstvo, ktoré prišlo podľa jej slov v ten správny čas. „V mojom živote som vždy rátala s vlastnými deťmi. No do štyridsiatky som nenašla toho správneho muža. Až pri mojom manželovi som si bola istá, že je ten pravý. Deti teda prišli, no neskôr,“ vysvetľuje Ali. Ďalšiu životnú etapu otvára so svojou rodinou teraz. Po trinástich rokoch doma „na materskej“, sa rozhodla žiť opäť viac pre druhých, nie len pre rodinu. Na Awhifarmu prišla s celou rodinou, aby si premysleli ako a kde začať. Vymenila krásny dom za chatrč a pomáha dobrovoľníkom. „Prísť sem bolo pre mňa ako vrátiť sa domov. Cítim, že ľuďom v tejto komunite mám veľa čo dať. S rodinou sme si stanovili tri mesiace nato, aby sme sa rozhodli, akým smerom sa v živote uberieme. Jedno však viem určite, o moje životné skúsenosti sa musím podeliť.“

Mladý Nemec Lenny pripravuje oheň na pečenie koláča.  Život na Awhifarme urobil na neho veľký dojem.

Dobrovoľníctvo je ako čokoláda

Možno poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorí chodia darovať krv. Boli raz, druhý raz, tretí a napokon sú z toho roky pravidelného darovania tekutiny, ktorá ich „nič nestojí“, no druhým zachraňuje životy. Rovnako je to aj s dobrovoľníctvom. Je to ako okúsiť chuť čokolády, na ktorú sa len ťažko zabúda, a ešte ťažšie sa od nej odvyká. Svoju prvú kocku okúsil aj mladý, len osemnásť ročný Lenny tiež na Awhifarme – „Spočiatku som chcel na Novom Zélande pracovať za peniaze, napríklad na ovocnej farme. Vyskúšal som však wwoofing a rozhodol som sa, že budem radšej dobrovoľníčiť. Žijem takto priamo s ľuďmi, ktorí ma obohatia o ich skúsenosti. Tiež, spoznávam ďalších dobrovoľníkov z iných krajín a som súčasťou rodiny.“ Wwoofing urobil na Lennyho veľký dojem a myslím si, že aj posun v živote. Robiť dobré skutky, pomáhať ostatným, povzbudiť ich, či vždy vľúdne privítať je ako rozdávať z tej úžasne chutnej čokolády, deliť sa o ňu, no zároveň mať z tejto obety, chuti, väčší pôžitok. A bola by škoda nepodeliť sa o ňu aj s vami.

Why to volunteer?

At Christmas, everyone is like trying more. They are kinder, more willing, more helpful to each other. Also our LifeReset project is about helping and volunteering. Here in New Zealand, we do wwoofing, thus we help farmers with their farms and they accommodate us and give us food for that. This is not only great opportunity for travelling around any country since wwoofing is a worldwide network of farmers, but also a great chance to meet interesting and inspiring people.

Both a volunteer and a volunteers’ host

One of them was also our last host Donna. After thirty years of living in Australia, the former teacher came back home, to New Zealand, only four months ago. She wants to enjoy her retirement calmly at a remote farm at the sea. If you devote your whole life to a job you love, it is hard to sit down and turn over a new leaf. “When I retired, I realised that my life had been about children, teaching, therefore I wanted to continue in that. I have life-long experience and it would be pity to leave them for myself,” says Donna. Once a week she teaches at school for “God bless you”. But this is not the only volunteering activity of her. She is also a wwoofers’ host. “I have been doing wwoofing only for a short time, only two months. I needed to help with the work and also some society. My husband is still in Australia and I am not alone here thanks to the wwoofers. I like being a host. It’s like travelling, passing long distances, but still I am at home. I have met a girl from France, Germany, now I know more also about Slovakia,” explains the starting farmer and admits that a great reason why she volunteers and hosts volunteers is the heart warming feeling. “Volunteering is about giving. And that is exactly what also life is about – about giving, not only about taking.“

Not to live only for self

During our wwoofing, we meet very good-hearted and generous people. Many times so much that we are surprised with their willingness. After this experience, I have a question in my head what is the target of life of those people who live only for themselves. Contrary to this, there is a story of one very precious person who earned my admiration – Elli. We met her and her family at our first farm.  She came to awhifarm with the same goal – to change her life.

Elli has become mother of two sons after her forty. She has experienced eventful life and she has learned a lot. Then she has decided for maternity, and according to her words, it came in the right time. “In my life, I always counted in only own children. But I haven’t met the right man before I was forty. When I met my husband, I knew he would be the right one. So I have found him, but only in a higher age,” explains Elli. She opens another life stage with her family now. After thirteen years at home with children, she has decided to live more for others again. How and where to start, that’s what she came to Awhifarm for to think about. She has changed a nice house for a shelter and she helps volunteers. “For me, to come here was like to return home. I feel I can give a lot to this community. With the family, we have assigned three months to decide where to move in our life. However, there is something what I know for sure, I need to share my life experience,” says the educated nurse. You will learn more about her life in an interview that will be published at this website in few days.

Volunteering is like a chocolate

Maybe you know people around you who donate blood. They were there once, second time, third time, and finally there are years of regular donation of the fluid that does not cost anything, but it can help saving life of someone else. It is same also with the volunteering. It is like tasting chocolate, that is hard to forget, and even harder to overcome the addiction to it. The first piece was tasted also by a young, only eighteen years old, Lenny, also on Awhifarm. “Originally, I wanted to work for money on a fruit farm in New Zealand. But I tried wwoofing and decided I would rather volunteer. Here I live directly with people who can enrich you with their experience. And you also meet other volunteers from other countries. Hostels are impersonal. Life on a farm is much more interesting,” says Lenny from Germany who was amazed by wwoofing, and I think, it will mean also a certain shift in his life. To do noble deeds, to help others, to encourage them or to welcome them heartily is like donate that great tasty chocolate, to share it, but at the same time to have better delight from this sacrifice.