Jakubkova a Maroškova čarovná záhradka

Deti sú tvory nesmierne zvedavé. Umením rodiča je túto ich zvedavosť využiť na to, aby ich niečo nové naučil. Najlepšie sa pracuje s maličkými drobcami, pre ktorých je aj „práca“ zábavou. Tento vek je preto najvhodnejší na to, aby sme do detí vštepili základné hodnoty života. Napríklad, takú lásku k prírode. Čo to však znamená? Zrejme asi nie len čítať o nej v knihe, alebo si pozrieť dokumentárny film. Znamená to tráviť čo najviac času v lese, pri jazere, v záhrade…a to hlavne nesterilným spôsobom. Treba si ju chytiť, ovoňať, ochutnať. Vyváľať sa v tráve, behať po kameňoch v potoku, odtrhnúť si lesnú jahôdku, alebo si jahôdku rovno vypestovať.:-)

Sadenie bolo jednou skutočne krásnou a milou udalosťou, ktorú naši chlapci vzali veľmi zodpovedne. Majú niečo len svoje a je to veľmi dôležité…

Dotyk s pôdou

Pre našich chlapcov sme v sade už vytvorili nádherný priestor na hranie a formovanie ich detského sveta (čítaj viac: Desať tipov, ako vytvoriť hravú záhradu). Vďaka tomu milujú náš sad a každému s hrdosťou ukazujú spoločne s nimi vytvorené hracie zákutia, od lana na strome, cez pieskovisko, pitítko pre hmyz a vtáky, až po plošinku v korune jabloni. Aj pri vytváraní tohto priestoru v našom sade sme spolupracovali s odborníčkou. Oslovili sme  Eriku Galanskú, permakultúrnu dizajnérku pre školské dvory a záhrady. V neposlednom rade, potom čo v sade vyrástla naša permakultúrna záhrada s nádhernou atmosférou, sme si spomenuli na nich. Na našich krpcov, ktorým sme chceli dožičiť tú istú radosť a pôžitok zo záhrady, aký máme my. „Nesmieme zabúdať na to, že záhrady, záhony máme vytvárať aj pre deti a s deťmi, nechať priestor pre ich kreativitu,“ povedala nám v rozhovore (Čítaj tu: Keby deti mohli pol detstva stráviť na strome, tak to urobia) Erika Galanská.  „Malé deti sa milujú „hrajkať“ s hlinou. Záhradka môže byť tým miestom. Celkovo zbožňujú prácu s náradím, čo som si počas mojej praxe veľakrát potvrdila. Je to aj preto, že v dnešnej počítačovej dobe presne to doma nemajú,“ vysvetľovala nám matka 5 detí a autorka publikácie Čarovná záhrada, ktorú deti milujú. Záhradka môže byť pre vaše dieťa novým dobrodružstvom. Treba to len správne poňať. Ako? Maximálne kreatívne.

Chlapci ešte nevedia čítať, ale vďaka nakreslenému hrášku, sa rýchlo zorientujú, kde rastie ich zdravá delikatesa. 

Nechajte deti tvoriť s vami

„Malé deti si môžu vytvoriť napríklad záhon, v ktorom budú pestovať to čo najviac ľúbia. Napríklad  môžu mať pizzový záhon. Väčšie deti chcú mať záhradky farebné a krásne. Môžete spolu s nimi vytvoriť napríklad záhon v tvare motýlika,“ hovorí Erika Galanská. Podľa týchto usmernení sme postupovali aj pri budovaní detského záhonu pre Jakubka a Maroška. Aj pre nich sme zvolili vyvýšený záhon, aby doň nevstupovali a nepošliapali si zeleninku. Skombinovali sme ho s drevom, kameňom a starými škridlami. Drevo slúži ako lavička, na ktorej si oddýchnu. Kameň je materiál, s ktorým vedia pracovať aj oni. Pomáhali nám ich nosiť, aj vyberať. Škridlou sme záhon doladili k existujúcim, no aj s tou nám obaja pomohli. Síce to šlo pomaly a celý čas ich to nebavilo, v konečnom dôsledku priložili aj oni ruku k dielu. Jakubko to vyhodnotil slovami -„Mamka, veľmi pekne sme to spravili.“ Za dva dni vznikol priestor na sadenie pre naše deti. Nemal výnimočný pôdorys v tvare motýlika, no skrášlili sme ho originálnymi doplnkami…

Jakubka výroba „smajlíkovských tabuliek“ nesmierne bavila a všetkých desať natrel on sám.:-)

Čo najviac ľúbia

V záhrade už máme vysadené takmer všetko. Jediné čo nám skutočne chýbalo, bola mrkva. Mrkva, ktorú naše deti milujú. Chýbal aj hrášok. Opäť delikatesa, ktorú bez zaváhania vymenia aj za čokoládu. Pre potešenie sme vysadiť aj čínsku kapustu, reďkovku a petržlen. Nastala chvíľa „CH“. Záhon bol pripravený na sadenie. Chlapcom sme zopakovali na čo sú semienka a ako ich posadiť. Vysvetlili sme im, že toto je len ich zeleninka. Ak sa o ňu budú rovnako tak starať, ako my o tú ostatnú, vyrastie im poklad. Chlapci so záujmom sadili. Nebolo to síce úhľadné, ako to robíme my dospelí, ale určite s väčšou dávkou zábavy. „Sadením ste dali rastlinkám život,“ vysvetlila som im. Dostali teda zodpovednú úlohu – postarať sa o ne, kým nevyrastú a nedozrejú. Aby si dôležitosť tejto milej povinnosti uvedomili, kúpili sme im malé krhličky na polievanie. Také, ktoré sú opäť len pre nich a pre ich záhon. Ten je zas na vypestovanie ich vlastnej zeleniny, pre pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu. Odvážne, ale za každého počasia otužujemeJ. „Pointou záhrad pre deti je vytvoriť zelené učebné, aby videli prírodu nie len v knihe, ale aj v realite,“ hovorí Erika Galanská. Z detského záhonu vznikol dokumentárny film v priamom prenose. Každý deň sledujú ako sa ich zelenine darí. Tešia sa z každej rastlinky a každej návšteve v našom sade ich záhon ukazujú.

Sadením dali deti rastlinkám život…

Pestré, chutné, usmievavé

Rastlinky sú potešením, no ešte väčším je záhradka ako celok. Pre deti by mala byť detsky krásna a pestrá. Vysadili sme do nej preto aj voňavé kvety, aby v ich záhone hneď od začiatku niečo lákavé rástlo a pritiahlo život, ako včielky a motýle. Záhon sme označili tabuľou – „Jakubkova a Maroškova záhradka“. Aby deti vedeli kde čo vysadili, pomohli sme si originálnymi tabuľkami. Na laty sme pripevnili tenké odrezky z duba. Tie sme natreli na bielo a na okrúhlu hlavičku sme nakreslili vysadenú zeleninku- mrvu, reďkovku, hrášok, petržlen a šalátik. Na záver deti zapichli do záhonu vrtuľky a s hrdosťou nám pri fotení  pred ich záhonom pózovali. Teraz každý deň kontrolujú stav ich záhradky. Skutočne s radosťou polievajú, no nielen zeleninu, ale často aj seba:-). Chlapci a aj my sa nevieme dočkať, čo kedy vykukne spod slamy. ..a naša radosť zo záhradky sa prenáša aj na naše deti…

 Polievanie je jedna z najobľúbenejších činností, hlavne keď je teplo a polieva sa aj všetko ostatné od topánok po čiapku:-).

Zdravie z vlastnej záhrady

Na Novom Zélande bola zelenina a ovocie každodennou samozrejmosťou každého obyvateľa, a to nie v zmysle jedno jablko a paradajka, ale taniere, ktoré u nás voláme vitamínové bomby. Jakubko a Maroško si tam nastavili hranicu dennej dávky veľmi vysoko, čomu sa tešíme. Po návrate domov, sme si povedali, že v zeleninovo-ovocnej strave chceme pokračovať ďalej. Nie len kvôli tomu, že je samozrejme zdravá, ale tiež preto, že to čo jeme výrazne ovplyvňuje aj to ,ako premýšľame. Často je to bohužiaľ podceňujeme, a pritom mnohí zažili nočné mory po ťažkej večeri. To isté s nami nezdravé jedlo robí aj počas dňa, v podobe pochmúrnych a negatívnych myšlienok. A preto sme sa pustili do budovania vlastnej záhrady a pestovania vlastnej zdravej zeleniny. Aj o tom je náš životný reštart. Nie len tráviť viac času spolu, ale aj zmysluplne. Užívať si život a budovať v nás a našich deťoch hodnoty, ktoré skutočne  stoja za to. Medzi nimi aj hodnotu zdravia a lásky k prírode. Oboje sme zhmotnili v nádherných zeleninov-kvetinovo-bylinkových záhonoch, medzi ktorými sa našiel aj ten ich – detský.

FOTO: www.helenakurus.sk a www.tomasbencik.com

Nadväzujúce články:

Keby deti mohli pol detstva stráviť na strome, tak to urobia

Desať tipov, ako vytvoriť hravú záhradu