Zdieľať
S radosťou vám píšem z Mexika! Prihlásili ste sa na odber našich noviniek z tejto cesty, a preto vám s láskou zdieľam naše zážitky a skúsenosti. Cestovanie s rodinou do Mexika bola pre nás veľká výzva, no plná nových zážitkov a skúseností. Tentoraz vám píšem o tom, ako sme zvládli kúpiť lacné letenky, ako sme predchádzali problémom na letiskách, a o tom, ako nás zachránila naša rodina.
Keď sme plánovali cestu, podarilo sa nám ušetriť 2000 eur na letenkách, pretože sme neleteli priamym letom. Namiesto toho sme zvolili kombináciu troch letov cez rovnakú leteckú spoločnosť, čo sme dúfali, že nám pomôže v prípade komplikácií. Naša trasa viedla z Viedne do Frankfurtu, odtiaľ do Toronta a nakoniec do Cancúnu. Nevýhoda nižšej ceny je obmedzená batožina. Zatiaľ to pri mori zvládame, no uvidíme, ako to bude v horách, kde nás môže teplota prekvapiť. Navyše, práčovne v Cancúne sú poriadne drahé, takže každá voľba oblečenia má svoju cenu.
Naša cesta sa začala komplikovať hneď v Nemecku. Tam sme zistili, že ETA víza na vstup do Kanady musíme mať aj pri prestupe. To znamená, že sme sa v Toronte zdržali len desať hodín, aj to len na letisku, avšak víza boli podmienkou a s nimi aj platba 7 dolárov na osobu. Víza si môžete kúpiť online aj pred odletom, priamo na letisku. Problém nastal, keď nám pre nedorozumenie ostalo strašne málo času na ich zakúpenie. Bolo nutné vypísať veľmi dlhý registračný dotazník, čo pre 7 osôb bola nočná mora. Ja som to v určitom bode vzdala. Vyzeralo to, že na palubu lietadla nás nepustia a do Kanady neodletíme!
Mne sa z toho stresu už triasli ruky a nevedela som triezvo uvažovať, v určitom bode už aj Janči zahlásil, že to nemáme šancu stihnúť – kúpiť víza pre všetkých. Náš Jakub, 14 rokov, vzal môj mobil do ruky a začal nahadzovať všetky dáta. Dal to! A podľa neho začal dáta nahadzovať aj Janči. On bez emócií konštruktívne šiel a robil, čo bolo treba. Zatiaľ Maroš, 12 rokov, sa staral o malé deti, aby nás nerušili.
Celý personál na boardingu už bol v strese! Keď sa podarilo kúpiť posledné víza, zistili, že je tam ešte nejaký problém, no jedna z pracovníčok zahlásila, nech už ideme na palubu, že to manuálne opravia. Keď sme si sadli do lietadla, ani by ste sa mi krvi nedorezali. Janči sa len otočil k synovi, podal mu ruku a poďakoval, že zachránil situáciu.
Hrdinom dňa sa stal Jakub. Vďaka nemu a našej rodinnej súdržnosti sme to nakoniec stihli!
V Toronte nás čakalo ďalšie prekvapenie. Letecká spoločnosť predala viac leteniek, ako bolo miest, a museli pre nás zabezpečiť väčšie lietadlo. Chaos na letisku nebol príjemný, a keď sme si konečne sadli do lietadla, bolo nám jasné, že sme zažili poriadny adrenalín.
Tesne pred “napalubením sa” do lietadla nám personál ohlásil takú “malú” zmenu. Predali sme viac leteniek ako je miest v pôvodnom lietadle, musíme vám pripraviť väčšie. Prosím príďte na inú bránu. Ospravedlňujeme sa, ale vaše miesta preto nemusia platiť, pokúsime sa dať aspoň rodiny spolu. Nastal chaos.
Vlastne ani personál veľmi nevedel čo a ako a boli veľmi v strese a nepríjemní. Napokon pustili prioritne rodiny po prvej triede na palubu. Lenže! Naše letenky nesedeli.
Riešili sme ich priamo s personálom leteckej spoločnosti a pani nevidela rozdiel medzi menom Mária Magdaléna Matúšová a Marián Matúš. Čomu vlastne aj rozumiem. Tak sme mali dve letenky na rovnaké meno. Pri toľkých deťoch a cudzích menách mali v tom riadny zmätok všetci.
Chybu musela riešiť až hlavná supervízorka, ktorá dokázala vygenerovať nové. A ešte jedna perlička – v Toronte skeneri nemajú systém na čítanie nových biometrických pasov. Cez skener musíte prejsť pri opustení letiska, čo sme museli napokon urobiť, lebo nás nechceli pustiť do priestoru tranzitu – to je na samostatný článok. Pracovník nám vypísal papier, ktorý takto manuálne vypisujú na letisku v Egypte, aby sme prešli.
Cesta nebola náročná kvôli deťom, ale kvôli administratíve. Naše deti zvládli cestu úžasne. To sa ani nedá opísať, akú radosť má srdce matky a otca, keď vidí, ako starší brat vezme sestru na toaletu, zatiaľ čo ja vypisujem registráciu. Prostredný brat koriguje sestry, aby nešli príliš rýchlo na kolieskových kufroch, ktoré sú mimochodom úžasné pri cestovaní s malými deťmi. Alžbetka urobí prítmie na okienku lietadla, aby Magdalénka mohla spať. Magdalénka si vyspevuje v lietadle, že sa všetci okolo usmievajú.
Ani raz si nesťažovali ani neplakali. Trpezlivo stáli v radoch, na kontrolách. Reakcie na deti boli veľmi milé. Aj my s Jančim sme sa držali, lebo sú to vypäté situácie, to si treba priznať. Napriek tomu sme na nikoho nezvaľovali vinu a nevyčítali si. Sem-tam padla nejaká poznámka, na ktorej sme sa zasmiali.
Naši starší synovia už majú s nami taký vlastný rodinný humor, tak to aj odľahčili. Náš Maroš v jednej situácii, kedy sme sa s Jančím doťahovali, zahlásil, že máme byť vďační, upokojiť sa, že sme predsa všetko doteraz zvládli a zvládneme to aj teraz. No čo vy na to? Mne sa k tomu viaže len slovné spojenie – úprimné rodinné puto, keď sa v kritických situáciách ukáže, aké vzťahy tvoríme a žijeme. Ďakujem zo srdca za to!
V najbližších článkoch chcem z cestovateľskej témy pripraviť text o tom, koľko nás život v Mexiku stojí. Ostaňte prihlásení na odber našich zážitkov, pretože už čoskoro začíname pracovať na kurze Život v harmónii s prírodou priamo v teréne tu v Mexiku. Tento kurz vás naučí, ako cez prírodu nájsť harmóniu v živote a rásť osobnostne. Ak vás táto téma zaujíma, využite predpredajovú cenu.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
