Naše dobrodružstvo začína

„Mamka, nikto tu z rodiny v stane nie je“- takto po pár dňoch komentoval Jakubko prázdny stan, v ktorom sa všetci z Awhifarm stretávame za okrúhlym stolom. Čo viac dodať? Deti do troch rokov vnímajú svet iracionálne, cez emócie. Jakubko si pocitovo uvedomil, že toto zoskupenie príjemných ľudí, je načas niečo podobné ako rodina. Spolu jedávame, smejeme sa, rozprávame, pracujeme aj upratujeme. Sme jednoducho spolu, a to tom je rodina.

Zmes celého sveta

Awhifarma je miesto, ktoré vzniklo len pred štyrmi rokmi uprostred lesa. Niekoľko nadšencov sa rozhodlo založiť farmu, ktorá bude vyrastať v harmónii s prírodou podľa princípov permakultúry, čo zjednodušene znamená, v spolupráci s prírodou, namiesto boja s ňou. Ľudia na farme vyznávajú hodnoty ako vzájomná tolerancia, pomoc, rešpekt k prírode. Práve preto sa tu cítime dobre. Zišlo sa nás tu približne jedenásť dobrovoľníkov z Nemecka, Španielska, Kórey, Japonska, Austrálie, aj domácich Novozélanďanov a my, prví wwooferi zo Slovenska (čítaj viac o farme v článku Čaká nás skutočná divočina). Každý z nás pracuje približne štyri hodiny. Rozdelení sme podľa záujmov do troch skupín – záhradníčenie, stavanie pece na pečenie chleba a stavanie ekodomčeka z vulkanických kameňov.

A tu je naša dočasná rodina.

Sídliskové dieťa v záhrade

Na prekvapenie mnohých som v skupine záhradníčenie. Pre mňa ako pre mestské dieťa s veľkým panelom v srdci, dieťa sídliska, je záhradníčenie vzdialenejšie ako pre Jančiho. Našťastie mám za sebou päť skromných rokov praxe na dome a v záhrade, vďaka čomu ma aj pochválili za dobrú prácu. Je pravda, že hneď v prvý deň som moju vedúcu skupiny vydesila na smrť, keď som jej pri úlohe plieť burinu, ukázala na hrášok – ten pôjde von! Mali ste vidieť jej zdesenie! Vďakabohu ma rýchlo usmernila.

Janči stavia ekodom. Tomu ide robota od ruky. Španielsky architekt, ktorí tu je celý rok a učí ľudí permakultúrnej architektúre, ho veľmi chváli. Po prvom dni, môj muž zhodnotil, že tu môžeme ostať aj niekoľko mesiacov.

A naše deti? Tie si spokojne behajú po lese. Majú toľko hračiek, koľko sa nezmestí do jednej detskej izby – paličky, kamienky, špagát, ktorým omotali vstup do stanu, pod ktorým jedávame, čo bola pre nich veľká zábava a pre nás pasca. A tiež množstvo ľudí, ktorí sa s nimi hrajú.

 Janči stavia ekodom z vulkanických kameňov, ktoré majú veľmi dobré tepelné vlastnosti, sú ľahké a hlavne sú z neďalekého okolia, čo je zasadou permakultúrnej architektúry – čerpať z dostupných materiálov v prírode. 

Dobrovoľníctvo je prosto o dobre

Pred odchodom sa nás ľudia pýtali, ako budeme pracovať na farme s deťmi. Snažili sme sa im vysvetliť to, čo sme tu skutočne aj dostali. Porozumenie, pomoc, ústretovosť…Dobrovoľníctvo nie je o výkone, ani o odpracovaných hodinách, je to o dobrovoľnej dohode a ochote. Ľudia nám vyšli v ústrety a rozložili prácu, tak aby sme sa pri deťoch mohli striedať. Ja som plela, okopávala a sadila ráno, Janči začínal stavať za obedom. Dnes však celý deň prší. Kým ostatní šli v pršiplášťoch do záhrady, ja som ostala s deťmi v squash centre, ktoré je hneď vedľa farmy a môžeme ho využívať. Dnes a zajtra pre dážď pracovať nebudem, čo ma úprimne mrzí, lebo je to skutočne veľmi zaujímavé. Bet, naša vedúca, nám všetko vysvetľuje a dozvedela som sa veci, ktoré v našich učebniciach a knihách nenájdem. Bet si všimla moju zlú náladu, dobehla za mnou a vysvetlila mi, že ma to nemusí trápiť. Vie, že byť matkou je práca na plný úväzok a všetci to chápu. Pre nich je dôležité, aby sme sa tu cítili dobre a ostatné sa už nejako urobí.

Ľudia na Awhifarme sa z prítomností detí tešia. Ich štebotanie, plač aj motkanie sa popod nohy je jednoducho spestrením života na farme.

Spolupatričnosť

Súdržnosť alebo spolupatričnosť zažívame samozrejme pri spoločných aktivitách, akými je napríklad obed a večera. Všetci si sadáme pod stan za veľký okrúhly stôl. Na tanieri nás vždy čaká veľmi pestré (aj na pohľad), zdravé a skutočne chutné jedlo. Deti sa nevedia dojesť ovocia a zeleniny, ktorú tu pestujú. Ovocie a šaláty majú k raňajkám, obedu aj večeri. A ako dobre z toho kakajú!

Včera sme varili my s Jančim. Pýtali si niečo tradičné slovenské. Keďže bryndzu nezoženieme, rozhodli sme sa pre „zdravé“ zemiakové placky so zeleninovým šalátom. No poviem vám, po všetkom tom zdravom jedle, sa tak oblizovali, že až uši mali čisté. Ako hovorieva moja mamka, z času na čas treba žalúdok nasýtiť aj nezdravým jedlom.

“Mummy, there’s nobody from our family in the tent,” this is how Jakubko commented the empty tent where all of us from Awhifarm meet at a round table. What else to add? Children below three perceive the world irrationally, through emotions. Jakubko emotionally realised that this group of pleasant people is something similar to a family. Together we eat, laugh, talk, work and clean. Simply we are together – and this is what a family is about.

A mixture from all around the world

Awhifarm is a place that was established only four years ago in the middle of a foul forest – a bush, how it is called by New Zealanders. Several enthusiasts had decided to establish a farm that would grow in harmony with the nature based on the permaculture principles, simply said – in cooperation with the nature instead of fighting against it. Thus, people on the farm appreciate values like mutual tolerance, aid, respect to the nature. And this is why we feel good here. Eleven volunteers have gathered here, from Germany, Spain, Korea, Japan, Australia as well as local New Zealanders, and we are the first wwoofers from Slovakia. (read more about the farm…)  Everybody of us work approximately for four hours. We are divided based on interests into three groups – gardening, bread furnace building and building of an earthen organic house.

A housing estate child in a garden

Surprisingly for many people, I am in the gardening group. For me as a town child used to panel houses, a child of blocks of flats, the gardening is more distant than for Janči. Fortunately, I have five humble years of experience in the house and garden, and thanks to that I was praised for good work. It is true that on the very first day I horribly scared my group leader when I was assigned to pull out weeds and I showed to peas – this will go out! J You should have seen her panic! Thanks God, she has directed me very quickly.

Janči builds the earthen house. He has dexterous hands. The Spanish architect who has been here for a year and taught people about the permacultural architecture, praised Janči very much. After the first day, my husband said we could stay here even for several months.

And what about our children? They run happily in the forest. They have more toys than you can put into one bedroom – branchlets, stones, a cord they wound around the entrance to the tent what was a great fun for them, and a lot of people who play with them. 

Volunteering is simply good

Before we left, people asked us how we would work on the farm with the children. We tried to explain them the same what we later really received here. Understanding, aid, helpfulness…Volunteering is not about performance or worked hours, it is about voluntary agreement and willingness. The people were helpful and arranged the work so that we can alternate. I was weeding, hoeing and seeding in the morning, Janči started to build in the afternoon. But it is raining today all day. While the others went to the garden in slickers, I stayed with the children in the squash centre that is right next to the farm and we are allowed to use it. I will not work today and tomorrow because of the rain and I am honestly sorry about that since I can learn a lot there. Bet, our leader, explains everything and I learned such things you cannot find in our books. Bet noticed I was sad about that, she came to me and explained that I should not worry about that. She knows that being mother is a full-time job and everybody understands that. It is important for them so that we feel good here and everything else will be done somehow.

Solidarity

We experience coherence and solidarity at common activities like lunch and dinner. We all sit under the tent at a large round table. We always have a plate with very varied (also to the eye), healthy and really tasty meal. Children just cannot have enough fruits and vegetables that are grown here. They have fruits and salads for breakfast, lunch and dinner. And how well they poop! J

Yesterday, we cooked with Janči. They asked for something traditional Slovak. Since we cannot find bryndza cheese here, we had decided for “healthy” potato pancakes with a vegetable salad. I can tell you – after all that healthy food, they licked themselves so that even their ears were clean. Like my mom usually says, the stomach should receive also unhealthy food time to time.