Poviem vám moje know-how

Ľudia, ktorí nás inšpirovali II.

Eli sme stretli na Awhifarme pri jazere Taupo. Zaujal ma jej úprimný záujem o ľudí v jej okolí a neustály úsmev na tvári. Jej vnútorné vyžarovanie oslovilo každého z nás dobrovoľníkov. Keďže neverím na náhody, aj toto stretnutie bolo jedno z osudových. Posunulo nám na vyššie políčka hodnotu deliť sa so skúsenosťami, vedomosťami a všetkým tým, čo môže našu spoločnosť urobiť lepšiu.

Eli Low je 54 ročná zdravotná sestra, matka dvoch dospievajúcich synov, Charlieho a Tobieho. Ešte pred pár mesiacmi bývala spolu s manželom Steavom a deťmi v krásnom dome, v najslnečnejšej oblasti Nového Zélandu. Ich naoko krásny život vymenili za ten v chatrči, v lese, na Awhifarme. Prečo? Preto isté, ako my. Preto, aby zmenili svoj život, zachránili svoju rodinu a našli nový zmysel života. Jej muž bol celé roky workoholik. Ako uznávaný vysokoškolský profesor prednášal na rôznych univerzitách po celom Novom Zélande, ale aj v Austrálii. Bol všade tam, kde ho jeho študenti chceli počuť, len nie doma, kde ho čakali a potrebovali synovia. Po trinástich rokoch si Eli a jej muž povedali DOSŤ! A zvolili si radikálnu zmenu – život na permakultúrnej farme uprostred novozélandského lesa.

„Keď sa pozriem späť, tak si uvedomujem, že v meste, v ktorom sme bývali, ľudí súdili podľa toho čo mali, nie za to, akí v skutočnosti boli. Prísť sem bolo pre mňa ako vrátiť sa domov. Cítim, že ľuďom v tejto komunite mám veľa čo dať,“ vysvetľuje mi Eli. S rodinou sa odsťahovali na Awhifarmu, kde skutočne žijú vo veľmi skromných podmienkach, bez toalety, elektriny, obývačky, televízora…Sprcha s „normálnym WC“ je v neďalekom squashcentre, no keďže voda je ohrievaná solárnymi panelmi, slnko určuje či bude aj teplá.  Poľná kuchyňa je spoločná pre všetkých obyvateľov farmy. „Prísť tu, bol pre mňa obrovský kultúrny šok. Bývali sme v nádhernom dome, a teraz bývame v lese, čo je tiež svojim spôsobom krásne. Otvára nám to napríklad oči v otázke životných priorít. Čo je skutočne dôležité a čo k život naozaj potrebujeme,“ hovorí Steav Elin muž.

Môj zmysel je moje know-how

Na Awhifarme našla Eli nové naplnenie. Trinásť rokov bola doma s deťmi a venovala sa ich výchove. Jej dvaja synovia sú každým rokom pomaly sebestačnejší a teraz už začínajú zúročovať všetko, čo do nich vložila. Eli sa teda cítila byť prázdna a hľadala nový priestor na realizáciu, nový zmysel života. „Mám čo ponúknuť. Mám know-how v mnohých oblastiach. Som tu na to, aby som dala napríklad viac maorskej komunite, ktorá je tu, pri Taupo početná. Rada by som sa o nich viac naučila, keďže v detstve a celkovo doteraz som veľa o nich nevedela. Teraz mám tú šancu,“ vysvetľuje mi Eli.

Jej muž zas po rokoch sebarealizácie zatúžil po výchove synov. Už to nie sú deti naviazané hlavne na matku, ale dospievajúci partneri. „Naďalej chcem pokračovať v mojej kariére, ale tak, aby nedominovala môjmu životu. Nie tak, aby bola práca za kormidlom našej cesty,“ vysvetľuje Steav. Ich život nabral nový smer a jeho plnohodnotné a šťastné prežitie, je o zmenách a o prispôsobení sa im. Cítili sa byť prázdni, možno stratení. Na Awhifarme našli opäť svoje miesto, nový domov. Ich život tam je dobrovoľnícky. Steav síce pracuje, ale Alli dobrovoľne pomáha s chodom farmy. Na starosti má wwooferov. Tvrdí, že veľa toho zažila, naučila sa a vie a rozhodne si to nechce nechať pre seba. „Druhým môžem pomôcť, tak prečo nie?“

A čo na to deti?

Charllie a Tobbie sú dospievajúci chlapci vo veku jedenásť a trinásť rokov, teda v puberte. Človek by očakával, že takúto veľkú zmenu životného štýlu úplne odmietnu. Eli však tvrdí opak. „Chlapci sú tu veľmi šťastní. Chýbajú im priatelia a veľmi. Celkovo sú spokojní so životom na farme. Stretávajú sa tu s dobrovoľníkmi z celého sveta. Je pre nich veľmi prínosné učiť sa o cudzích kultúrach, napríklad len tým, že sedia s dobrovoľníkmi za okrúhlym stolom a diskutujú s nimi. Tiež sa učia žiť veľmi jednoducho a blízko k prírode. Nenudia sa.:-)“ dodáva so smiechom mama chlapcov.

Žiť veľmi jednoducho otvorilo oči aj nám. Kríza nás naučila meniť sa a prispôsobiť sa novej situácii. Dobrovoľníčenie nás naučilo nesmierne veľa a Eli, že to môžeme posunúť ďalej, lebo našim know-how môžeme pomôcť ďalším žiť zdravo a v pohode. Malý, ale možno významný krôčik pre spoločnosť vpred pozitívnym smerom. 🙂