Jedným sa darí, druhým nie. Je život nespravodlivý? Opäť jeden článok, ktorý pozitívne naladených inšpiruje a notorických sťažovateľov pošteklí. Experiment LIFERESET je totiž nie len o zmene, ale aj o ceste ako sa prebíjať životom. No pozor! Našej ceste, nie univerzálnej a vhodnej pre každého.
Život je príliš krátky na to, aby sme sa sústredili na to čo nemáme. Uniká nám potom všetko podstatné, čím nás obdaril…
Žiť inak
Za posledný rok sa nám život zmenil na nepoznanie. Žijeme inak. Teda, ani nie inak, ale skôr podľa seba a nie podľa predstáv iných. Ako je to inak a čo to znamená? Odišli sme s celou rodinou dobrovoľníčiť, strašne ďaleko až do krajiny, v ktorej všetko funguje ako švajčiarske hodinky. Na počudovanie viacerých, sme sa dokonca vrátili domov na Slovensko. Predali sme dom s vierou, že postavíme nový, slamený. Nevyšlo to a teraz bývame v skromnom podnájme s dvoma izbami. Chceli sme záhradu, tak sme si ju vybudovali. Napriek rečiam okolia, permakultúrnu, pretože si myslíme, že je to správne. My si to myslíme a čo ostatní? Tí sa nad tým dlho pozastavovali, až to napokon prijali. No v živote inak, po svojom, je toho podstatne viac, čo ľuďom vyráža dych. Podstatné je, že nám to práve naopak dáva silu slobodne sa zhlboka nadýchnuť. Žiť podľa vlastných predstáv a nie tých iných, je totiž veľmi oslobodzujúce.
Veľká snehová guľa
Niekto by si pomyslel, že po dobrodružnom dobrovoľníčení, všetko to krásne a inšpiratívne doma končí. No nestalo sa tak. Vďaka tomu, že sme sa rozhodli pokračovať v písaní aj po návrate zo Zélandu, spoznali sme množstvo zaujímavých ľudí. Zástupcov rôznych občianskych združení, odborníkov, či rodín, podobných tej našej. Každým novým rozhodnutím, žiť si po svojom, prichádzali stále nové príležitosti, ale aj riadne „zauchá“. Napríklad sme v závere roka spoluorganizovali veľký festival Permakultúra v meste. Ešte pred rokom by sa mi o tom ani len nesnívaloJ! Jančimu by sa určite nesnívalo, že bude prednášať na festivale alternatívneho staviteľstva a mne, že pred študentmi marketingu na univerzite. Život sa môže meniť, ak to skutočne chcete. Začne naberať na obrátkach, ako snehová guľa, na ktorú sa nabaľujú skvelé, ale aj tie menej príjemné zážitky.
Jediná prekážka v tvojom posune si TY
Hm…krásne, ale ja si to dovoliť nemôžem. Z času na čas to počujeme. Omyl, môj skromný názor je, že každý môže v živote zmeniť, to čo ho najviac trápi. Jediné, kto a čo nám v tom môže zabrániť, sme my sami a naše predsudky, či malá vôľa priniesť preto veľké obety. Lebo je pravda, že zmeniť smerovanie si často krát vyžaduje veľké úsilie a sebazaprenie. Napríklad odísť z pohodlia krásneho domu do malého podnájmu, no pre cieľ zdravšieho domova…Stačí sa otvoriť zmene a mať odhodlanie. Šance a príležitosti sa odrazu budú sypať. Ale spolu s nimi aj nepríjemné lekcie od života, ktoré nás budú držať pri zemi, aby sme si vedeli vážiť každý malý úspech. Svet funguje bipolárne. Boh, či vesmír nám vždy ukazuje obe strany mince, aby sme si vedeli vyhodnotiť, aká je skutočná chuť radosti, po období smútku.
Nespravodlivosť neexistuje
Počúvame aj to, že ľahko sa nám mení život, keď patríme k horným desať tisíc a máme na ďaleké výlety, či môžeme stavať bez hypotéky. Nič z toho nie je pravda. Nie sme ľudia vytrhnutí z reality, ktorí nevedia ako žije 70% Slovákov. Sami pochádzame z rodín, kde sa na Vianoce šetrilo dlho, dlho vopred a napriek tomu sa stalo, že sme si pod stromčekom ako malé detské duše nenašli to, po čom sme túžili, nehovoriac o každodennom bežnom živote. Všetko čo máme, sme si museli vybojovať sami. Nepopieram, každý vychádzame z rôznych podmienok, ale ak sa správne nastavíme, vieme aj tie zmeniť. Príkladom odhalenia tohto „tajomstva“ sú mnohí úspešní ľudia, ktorí sa vďaka veľkému úsiliu dostali z biedy na výslnie. Nie sú to len rozprávky, sú to reálni ľudia. Opäť to nemôže byť len náhoda, alebo nespravodlivosť, že to dokázali a my nie. Je to o sile v nás. Ak sa otvoríte viere, že sa môžete mať lepšie, cesty sa vám ukážu.
Ďakujem za dve izby, za svojské deti, muža a kúsok zeme, ktorá bude raz hádam našim domovom.
Nezaujíma ma čo majú iní
Existuje aj skupina ľudí, ktorí sú jednoducho spokojní. Nemajú potrebu nič meniť a pritom ani zďaleka nemajú „veľa“. K tejto skupine ľudí sa snažíme dostať my. Z čoho pramení ich spokojnosť, keď nemajú tučné bankové kontá, možno nemajú ani vlastnú záhradu, len malý bytík uprostred sídliska, chodia na ojazdenom aute? Vážia si to čo im život nadelil, nehľadia na to, čo majú druhí a tešia sa z každého nového dňa. Je veľmi oslobodzujúce, prestať sa sústrediť na to čo nemáme, či iní majú, ALE NAOPAK NA TO, ČO V ŽIVOTE MÁME. Dôležité je dookola si to pripomínať a tešiť sa z toho. Aj z takých maličkostí, ako je miesto, na ktorom si večer môžete zložiť hlávku. Prídete na to, že ste bohatší človek, ako ste si kedy mysleli. A tak ďakujem za tie dve izby, za svojské deti, muža a kúsok zeme, ktorá bude raz hádam našim domovom. Nikdy pred tým, sme sa necítili byť bohatší, ako teraz po všetkých postupoch, i pádoch, po skutočne pestrom i náročnom roku. Nikdy pred tým, sme neboli s našim životom spokojnejší, ako teraz. A to skutočne nemáme veľa, a pritom máme všetko, čo k dôstojnému a spokojnému životu potrebujeme.
Poďakovanie dobrodincom
Na záver by sme radi poďakovali spoločnosti WCUT a všetkých odborníkom, pretože vďaka ich podpore je LifeReset udržateľný a môžeme sa sústrediť na to, aby sme dobré veci dostali k vám. Napríklad mohli prednášať len z presvedčenia, či pomáhať rôznym občianskym združeniam, alebo organizovať festival s jedinou motiváciou, a to že pomôžeme šíriť princípy a etiku permakultúry. V neposlednom rade písať, pretože na každý článok príde hneď niekoľko pozitívnych reakcií. Asi preto, že LifeReset má zmysel nie len pre nás, ale aj pre Vás. Preto zatiaľ budeme písať…V novom roku aj o ďalšom zaujímavom projekte a zvrate, ktorý nám do cesty priviedol ako inak, sám život. Ten píše lepšie príbehy ako scenáristi, novinári, či spisovatelia. Z úprimného srdca Vám prajeme všetko dobré do Nového roka. Hlavne silu meniť veci k lepšiemu a pohľad vidieť to čo máme. Nový rok bude vďaka tomu zaručene bohatší:-).
FOTO: www.helenakurus.sk
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Raz hore, raz dole – náš reštart po polroku