Záchrana prírody? Začnime od seba týmito maličkosťami!

Na internete nájdete množstvo článkov o tom, ako sa vysušuje krajina, o tom, že v pitnej vode sa nachádzajú kúsočky plastu, o tom, že hynú včely, o tom, že dochádza k otepleniu, na ktoré už aj dnes umierajú hlavne starí a chorí ľudia na Slovensku. Zdieľame, čítame, vidíme, no čo s tým spraviť? Ja ako osoba? Začnime maličkými krôčikmi od seba. Podstatné je vôbec začať a inšpirovať tým aj ostatných. Maličkosťami, na ktorých ale záleží.

Foto: Helena Benčíková. Pre naše deti je priam nutné začať žiť ekologicky. Pri večerných rozhovoroch si uvedomujeme, že možno im už nebudeme mať čo z prírody odovzdať. Nie našim pravnúčatám, ale deťom!

A preto nevyrábajme odpad!           

Niekde som čítala, že až 80 % separovaného odpadu sa nedá recyklovať, pretože nie je dostatočne čistý, má zvyšky lepiacej pásky, papiera či kovových spiniek a podobne. Preto by základným pravidlom malo byť – NEVYRÁBAJME ODPAD. Na zamyslenie. Nikto nechce skládky. Každý proti ich výstavbe a rozširovaniu protestuje. Čo keby sa tá energia vložila do prevencie? Do vzdelávania ľudí ako nevytvárať odpad? Existujú bezobalové obchody. Palec hore. Čo v klasickom obchode?

NAKUPUJEME POTRAVINY V SKLE ako mlieko, kečup, horčicu, detskú výživu, ocot a podobne. Je to drahšie? Niekedy, no vráti sa to našim deťom späť. Investujme radšej do ekológie ako do aviváží či obkladačiek v kúpeľni.

Možno sme na internete videli obrázky do plastov nezmyselne zabalených vecí. Nakupujme BEZOBALOVO ovocie, zeleninu a pečivo do textilných vreciek. Na desiatu používame iba plastové krabičky, ktoré sme raz kúpili a používame ich neustále dookola, MIESTO SÁČKOV A POTRAVINOVEJ FÓLIE! A tiež nezmyselne nebaľme to, čo obal nepotrebuje, napríklad odpad! Miesto igelitových vreciek do koša používame NOVINOVÝ PAPIER NA SPODOK SMETNÉHO KOŠA.

Inšpirácia – obyčajná sklenená fľaša od mlieka či džúsika, ktorú sme obalili korkom. Voda zo skla chutí lepšie ako z plastu.

Ekologicky v kozmetike 

„Prkotinka“, ktorá asi nenapadne každému. V reštauráciách a verejných WC si neutieram ruky do jednorazových utierok. Keď tento článok prečíta len 500 ľudí, z nich len 100 prestane papierové utierky používať, tak si predstavme, že sa ušetrí celé jedno balenie napríklad za týždeň. Doma NEPOUŽÍVAME KUCHYNSKÉ PAPIEROVÉ UTIERKY. Máme handričky postrihané zo starého oblečenia. Maličkosť. Naozaj maličkosť. Začnime od seba :-).

Už trinásť rokov, čítame dobre, trinásť, POUŽÍVAM MENŠTRUAČNÝ POHÁRIK. Nedám naň dopustiť. Čisté, bezpečné, bez zápachu, ekologické a komfortné. Keď sa o túto skúsenosť delím so ženami, niektoré to odsudzujú so slovami, že si majú dávať do vnútra „niečo“… A tampóny sú niečo iné? Hej, menej hygienické, častejšia výmena, a teda veľa odpadu, financií a hrozí toxický šok. A ak to ozaj nevieme spracovať, tak existujú textilné vložky. Skúsme ich, aspoň skúsme s naladením, že pre budúcnosť. Lebo dámske vložky sa rozkladajú rovnako dlho ako detská plienka.

Odličovanie sa dá realizovať aj s PRATEĽNÝMI UTERÁČIKMI alebo celulózovými utierkami, ktoré sa dajú tiež oprať a v prírode sa vedia rozložiť. Podstatné je pochopiť jedno – vyhnúť sa jednorázovkam – napríklad čistiace tampóny, tyčinky do uší, ktoré vieme umyť aj vodou. Všetko má svoju ekologickú alternatívu, ktorú sme stovky rokov používali predtým, ako prišiel komfortný konzum.

Niečo dosť dôležité k vode…

Pri oplachovaní zeleniny, pohárov, zbieram vodu do lavóra a ním polievam izbové kvety alebo tie vonku. Skúsme si to a budeme veľmi prekvapení, aké obrovské množstvo ešte stále čistej vody končí v odpade a tam sa kontaminuje. Pretože už nikdy nebude taká čistá, aká bola pred použitím. Žiadna čistička to nedokáže. Kvapká nám kohútik na vodovodnej batérii? Rýchlo opraviť, pretože desať kvapiek vody za minútu predstavuje až 170 litrov vody za mesiac a viac ako 2 tisíc litrov za rok.

Foto: Helenka Benčíková. V 2014 sme kúpili náš sad s malým jazierkom a slabým prameňom. Dnes máme jazier štyri! Postupne sme začali budovať sústavu priehrad a zväčšovať vodné plochy. Dôvodom je zadržiavanie vody v krajine, ktorá by inak rýchlo odtiekla kanálmi preč. Tento celoplošný systém betónových kanálov odvodňuje krajinu. Teraz potrebujeme presný opak. Zadržať vodu v krajine. Po vybudovaní jazier máme viditeľne lepšiu klímu, chladnejšiu, vlhkejšiu. Darí sa rastlinám, stromom a tiež pestrej palete divokých zvierat v našom sade. No za posledných päť rokov vidíme v našom mikrosystéme RAPÍDNY UBYTOK VODY. Kým v roku 2016 sme v jednom z jazier chovali pstruhov, za posledné roky vody natoľko ubudlo, že to už nie je možné. Vysúšanie krajiny naozaj nie sú len poplašné správy na internete. Je to realita, ktorú žijeme aj my…

A teraz pre niekoho „humusačiny“

Ráno sa vyciká celá rodina a SPLÁCHNE SA RAZ! Na splachovanie WC sa priemerne použije 40 litrov denne! Pre porovnanie na pranie v práčke 20 l, na bežnú telesnú hygienu 10 l, na varenie a pitie 4 l. Radšej vodu pime, ako ňou splachujme, prosím.

Ďalší tip je, hm, cikajme pri sprchovaní do vane. Aspoň deti, keď vy s tým máte problém. Štatistiky hovoria, že rodina celkovo priemerne minie 152 litrov vody za deň.

Maličkosti. Na umývanie používajme ekologické mydlá a saponáty. Na každej kvapke, naozaj každej, záleží. Aj my môžeme byť tá jedna dôležitá kvapka v mori, ktorá inšpiruje ďalšiu.

Fotografia separačného WC do nášho mobilného domu Homereset. Separačné wc je súche wc, ktoré pri robení potreby odseparuje moč a tuhé, vďaka čomu toaleta nesmrdí. Tuhé sa v rozložiteľnom vrecku v nádobe vynesie na kompost pre tento účel. Nádoba s močom sa môže použiť na hnojenie stromov, ak ho zriedime s vodou v pomere 1:10. Separačnú toaletu si môžete vyskúšať v mobilnom dome, ktorý bude už čoskoro na prenájom. Čítaj o projekte ekologického mobilného domu viac www.homereset.sk 

Ekologické srdce v záhrade

Všade čítame o tom, ako hynú včely, o veľkom úbytku hmyzu celkovo. Všimnime si, že naše okná na aute pri dlhšej ceste autom pri západe slnka už netreba umývať od množstva hmyzu. Za posledných päť rokov ho veru rapídne ubudlo. Môžeme sa vyhovárať na poľnohospodárov. No dnes strieka skoro každý záhradkár a niektorí dokonca aj vošky na bazovom kríku! Tri jednoduché kroky, ako pomôcť hmyzu:

Pestujme stromy, kríky, bylinky a kvety. Aj v paneláku bez balkóna sa dá dnes na oknách pestovať, vďaka už dômyselným samozavlažovacím kvetináčom. Len si predstavme, že v každom okne na sídlisku by boli kvety. Aký obrovský prínos pre prírodu a človeka by to bol!

Foto: Helena Benčíková. Príspevok z FB od anonymnej panej, ktorá píše o tom, že aj v meste sa to dá: „Ja som už začala. Pred 5 mesiacmi som vysadila na fakulte (FMFI UK) na novo upravených balkónoch 30 stromkov, väčšinou ovocných, do veľkých samozavlažovacích kvetináčov. Nie všetkému sa darí, ale asi 20 z nich žije. Hľadám, ktorým sa bude dariť. Podľa predajcu by mali dosiahnuť výšku dva metre. Po prvom roku vyhodnotím situáciu. Som síce fyzik, ale vybudovala som skleník s veľkosťou 750 m³ a v jeho okolí je jazierko veľké 10 m³, permakultúrna záhrada, 7 úľov, uskladňujem teplo zo slnečných kolektorov a postavila a patentovala som vertikálnu veternú ružicu na nízkoveterné oblasti. Aj v meste sa dá niečo užitočné urobiť.“

NEKOSME TRÁVNIK NAKRÁTKO. Zem je potom príliš suchá a trpí, hmyz nemá prirodzený úkryt. Nechávajme mu ostrovčeky s dlhšou trávou. A keby som mohla poslať anjela Erosa do každej záhrady, tak ho poprosím o šíp lásky, aby sa ľudia zamilovali do kvetov v trávniku – púpavy i sedmikrásky – a začali pestovať jedlé a živé trávniky plné života! V nich sa to hmyzom a životom len tak hemží :-).

Vieme si predstaviť, koľko plastu ostáva v záhradách po práci s vyžínačom? Alternatívou je biodegradovateľné lanko. AJ NA MINIPLASTE ZÁLEŽÍ. Alebo nám dostatok kvalitného pohybu na čerstvom vzduchu prinesie kosenie kosou. 🙂

NESTRIEKAJME CHEMICKÝMI POSTREKMI. Každá choroba alebo škodca má svojho predátora, či liek v prírode. Na vošky zaberá saponátová voda, samozrejme z ekologického saponátu. Tiež pár kvapiek éterického oleja z levandule. Moliciam nechutí octová voda na listoch kapusty či kalerábov. Na slizniakov pomôžu indickí bežci – ich prirodzení predátori. Na komáre ryby v jazierku, kŕmidlá pre vtákov a netopierie domčeky. Viac tipov nájdeme v našej knihe Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa. Ale, prosím, hlavne nepoužívajme postreky, ktoré dokážu otráviť aj človeka, veď čo potom robia s pôdou a hmyzom?

Niečo málo k deťom…

Máme štyri deti, no NEPOUŽÍVAME VLHČENÉ UTIERKY. Prečo? Lebo sú nerozložiteľné a jedna sa rozkladá 200 rokov! Ešte raz, 200 rokov. Videla som video testy o ich trvácnosti. Alternatívou sú celulózové utierky, ktoré kúpime v bio obchodoch. Dajú sa prať v práčke. Inak oprať sa dajú aj tie jednorazové. Ja ich bežne periem, namočím a dám do pôvodného obalu.  Používam ich do zničenia. Výhodou tých z celulózy je, že sa rozložia. (Foto z FB:)

Podobne je to s plienkami. Pri všetkých deťoch som používala a POUŽÍVAM LÁTKOVÉ PLIENKY. Výnimočne používam aj tie jednorazové, ktoré sú pomocou na cestách. No dieťa sa v látkových rýchlejšie naučí na nočník, pretože zažíva pocit mokra, ktorým sa spája so svojím telom a vníma diskomfort. U nás všetky tri deti v roku a pol už nosili slipky ako veľkí chlapci. Štvrtá, Alžbetka, je bezplienková, pretože aplikujeme bezplienkovú metódu. Je to veľmi, veľmi jednoduché!

NEPOVINNÉ ČÍTANIE O BEZPLIENKOVEJ:

(Nie som samovrah, aby som sa pri štyroch deťoch, veľkej záhrade a všetkých projektoch, potrebovala uštvať, ako majú mnohí bezplienkovú metódu zafixovanú. Je to naozaj veľmi jednoduché a na webe je kopec informácií a videí, kníh a podobne. Dieťa jednoducho dáva najavo, že bude cikať. Matej a Alžbetka plakali. Miesto toho, aby som ich vzala na ruky a utišovala som ich, dala som ich vycikať. Nabehli sme na to tak, že prvé razy, som im pustila vodu a urobila zvuk pssst a nechala ich vycikať do umývadla. Deti si to zafixovali, Matej od 3. mesiaca a Alžbetka od 7 týždňov nosí plienky len pre istotu. A v noci vôbec! Dvakrát za noc sa začne mrviť, krútiť panvou a viem, že chce cikať. Vyciká sa, nakojí a spíme ďalej. A chcem vás ubezpečiť, že to NAOZAJ nie je náročné, ale VEĽMI jednoduché. Veď si ušetríme kopec peňazí (Cca 40 eur mesačne x 24 mesiacov je spolu 960 eur! To by bola dovolenka, nová spálňa či terasa…) a času na nákup plienok a tiež miesta v odpadkovom koši, ktoré tých 7 až 10 plienok denne predstavuje. Povzbudzujem. Skúsme to. Okrem iného sa nám vytvorí hlboko prepojený vzťah s vašim dieťatkom. A to bola pre mňa tá najkrajšia motivácia.)

Foto: Helena Benčíková. Pre ne začnime prírodu chrániť. Aby si ju zažili aj oni v plnej kráse.

A je toho ešte omnoho viac, čo sa dá pre prírodu a naše deti urobiť. Neukazujme prstom na druhých, ale začnime od seba. Malými, maličkými krôčikmi. Každý toľko, koľko ho to pustí, dokáže, zvládne. Aspoň jeden krok. Buďme spolu kvapkou v mori, ktorá inšpiruje ostatných. Prosím, napíšte aj vaše tipy, ako aj maličkosťami pomôcť k zdravšiemu prostrediu pre nás všetkých. Rada ich uverejním na našom FB. Ďakujeme za šírenie článku. Tfuj, tfuj, choď do sveta a šír sa :-).

To, o čom píšeme, aj naozaj žijeme. Naše deti sú toho živým dôkazom 🙂 Pozrite si dokumentárny film o našej rodine, permakultúrnej záhrade a zdravom domove. Nájdete v ňom inšpirácie, ako zlepšiť svet okolo nás. Film a knihy sú dostupné na www.homereset.sk   

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Ako vytiahnuť deti von od tabletov

Prečo mať (veľkú) rodinu? A ako ju zvládať?

Farby, ktoré si obliekame či v nich bývame, ovplyvňujú naše zdravie

Ako vyzerá permakultúra? Pozrite si fotky…

6 krokov k vytvoreniu meditačnej záhrady či balkóna