Život bez školy

Ľudia, ktorí nás inšpirovali IV.

Ako si spomínate na svoje detstvo? Plné hier? Dlhých dní na vzduchu a celý čas s rodičmi? Lebo presne tak to vyzerá v rodine farmára Paula. Dve dievčatá vo veku osem a sedem rokov trávia celé dni so svojimi rodičmi a väčšiu časť dňa vonku na vzduchu. Ako je to možné? Jednoducho, nechodia do školy. Vzdelanie im zabezpečujú rodičia sami. Školia ich doma.

Krystal a Elen sú dve veľmi živé a milé dievčatá. Počas nášho dobrovoľníčenia na farme River Pa u farmára Paula sme ich mohli bližšie spoznať a v dobrom im závidieť. Ich detstvo vyzerá totiž trošku inač ako detstvo slovenských detí.  Mama Maria sa rozhodla školiť dcéry doma. Ako domáce vyučovanie prebieha a aké sú jeho výhody i nevýhody mi porozprávala Mária Devereux.

 Dievčatá chodili prvý ročník do klasickej základnej školy. Prečo ste sa rozhodli školiť ich doma?

Nebola som spokojná so spôsobom, akým sú deti vyučované v škole. Chceli sme ich viac zapojiť do bežného života. Mať k nim individuálny prístup a učiť ich viac praktické veci, ktoré v živote využijú ako záhradníčenie, čo kedy a prečo sadiť. Vedieť variť, nakupovať, postarať sa o seba a celkovo byť samostatný a sebestačný.

Aký kľúč používate pri školení dievčat?

Je viacero možností. Základom však je, že musíte spĺňať určité štandardy. Nový Zéland má vypracované kurikulum, podľa ktorého by sa doma školené deti mali učiť. Nie je to však pravidlo. Keďže tu žije veľa cudzincov, niektoré rodiny používajú austrálske kurikulum. Poznám rodinu, ktorá učí podľa japonského. Je to rozhodnutie rodiča. Domáce školenie je jednoducho v plnej kompetencii rodiča, ktorý za to preberá zodpovednosť. Ak nechce mať nevzdelané dieťa, musí k tomu pristupovať maximálne zodpovedne. Je to v ich rukách.

Vždy veselá a usmiata Elen bola naším slniečkom po celý náš čas na farme River Pa.

Napriek tomu, že je na samom rodičovi, ako dieťa vedie, exituje na Zélande nejaký kontrolný úrad, ktorý deti preskúšava?

Áno, existuje komisia, ktorá si náhodne vyberá žiakov na preskúšavanie. No neskúša veľa žiakov. V našom regióne Capity Coast je nás spolu 42 rodín s doma školenými deťmi. Komisia minulý rok preskúšala len 19. Ako som povedala, na vzdelaní detí musí záležať rodičom a nie komisii.

Je veľa rodín, ktoré sa rozhodnú školiť deti doma? Je domáce vyučovanie populárne na Novom Zélande?

Len prednedávnom sme sa sťahovali z Južného ostrova tu k Wellingtonu (Severný ostrov). Môžem teda porovnať , že na juhu je omnoho viac doma školených detí, pretože vzdialenosti sú tam väčšie a dostupnosť do škôl horšia. No celkovo majú ľudia voči domácemu školeniu rôzne predsudky. Napríklad moja sestra ma v tom vôbec nepodporuje.

V starom kostolíku na farme River Pa, ktorú farmár vybudoval v areáli starej katolíckej školy, mali deti veľký priestor na hranie. 

Na Novom Zélande sú vzdialenosti už len medzi susedmi dosť veľké. Na Slovensku sa deti na dedine, aj v meste spoločne hrajú a vyrastajú. Tu je to iné, pretože pre vzdialenosti nie sú deti až v tak intenzívnom kontakte. Slovenskí rodičia by mali zrejme pochybnosti, či by ich deti boli dostatočne socializované. Nebojíte sa toho?

Rodiny s doma školenými deťmi vytvárajú komunity práve za cieľom stretávať sa spolu. Naša sa napríklad stretáva každý piatok na hodinách gymnastiky. Deti aj rodičia sa popoludní spolu stretnú a trávia čas pri nejakej aktivite, niektorí pri gymnastike, iní pri hodinách plávania.

Pre slovenské rodiny je sociálny život veľmi dôležitý. Stačí stretávať sa len raz do týždňa?

Závisí to opäť od rodiny. Tá si organizuje čas a program pre deti. Veľa rodín sa socializuje v kruhu širšej rodiny, napríklad so sestrami, sesternicami, starými rodičmi atď. U nás predstavuje socializáciu práve kontakt s dobrovoľníkmi. Prichádzajú k nám ľudia z rôznych krajín a dievčatá sa učia komunikovať s rôznymi vekovými kategóriami, spoznávajú nové kultúry, čo je tiež veľmi prínosné pre ich vzdelanie. Myslím si, že ich sociálny kontakt je dobrý.

Skvelá socializácia s najmenšími dobrovoľníkmi na farme v histórii:-)

Ty sama si bola tiež školená doma, čo viedlo tvojich rodičov k tomu?

Bola som veľmi nesmelé a hanblivé dieťa. Mala som veľký problém komunikovať so spolužiakmi, aj učiteľmi. V škole som sa preto necítila dobre. Rodičia ma v trinástich rokov vzali zo školy domov a bolo to pre mňa veľmi prínosné. Doma som robila veľké pokroky. Potrebovala som domáce prostredie a individuálny prístup a ten som od rodičov dostávala

Ako vyzerá vaše vyučovanie doma? Ako dlho sa s deťmi učíte?

Dopoludnia robíme spolu teoretické predmety podľa kľúča – matematika, čítanie a písanie. Niektoré dni preberáme viac prírodné vedy ako fyziku, iné viac humánne ako dejiny. Popoludnia máme praktické predmety. Učíme sa ako variť, prať alebo majú dievčatá hodiny plávania s Paulom dole v rieke. Jeden predmet preberáme tak maximálne pol hodinu. Dlhšie to nemá význam, pretože dievčatá sa aj tak nedokážu viac sústrediť. Keď vidím, že sú už nepozorné, ideme sa vonku prevetrať, napríklad popolievať záhradu a potom naspäť ku knihám.

Môžeš mi bližšie opísať prakticky zamerané popoludnie?

Napríklad ideme nakupovať, čo je súčasť vzdelávania. Dievčatá dostanú zoznam vecí a pomáhajú nám nakupovať. Musia si vedieť zrátať, čo sa oplatí kúpiť a čo nie. Tiež ak mám určitý rozpočet, ako sa do neho zmestiť. Jednoducho praktické a dôležité veci, ktoré človek v živote potrebuje a ozaj využije.

Sedemročná Elen.

Mnoho rodičov na Slovensku by sa bálo, či by zvládli vyučovať vlastné deti, pretože látky v škole sú skutočne veľmi ťažké. Ako je to u vás? Nebála si sa?

Mám veľkú podporu od Paula, ktorý mi s dievčatami pomáha. Veľkým prínosom je, že má na vyučovanie odlišný pohľad. Učí deti zážitkovou formou a hrou. Prináša také oživenie do učebného procesu. Ja sa totiž striktne držím kurikula. Najväčšia výhoda domáceho školenia je, že môže prebiehať ako vy chcete, podľa toho, čo vy pokladáte za dôležité. A ak niečo neviem, môžem sa kedykoľvek poradiť s rodičmi z našej komunity. Môžem napísať otázku pre našu skupinu na Facebooku a vždy sa nájde niekto, kto mi poradí.

A aké sú nevýhody domáceho školenia?

Možno tá socializácia. Nechcem popierať kvality bežnej školy. Určite má viacero výhod. Niekomu môže vyhovovať viac, že deti školí učiteľka a nie rodič. My sme sa rozhodli mať deti doma.

Dievčatá si navzájom s domácimi úlohami pomáhajú.

Ste s deťmi ešte len na začiatku. Dievčatá s domácim vyučovaním ešte len začali. Vidíš aj napriek tomu už teraz nejaké rozdiely?

Áno. Krystal mala v škole problémy s čítaním. Vieme o tom, a tak k nej pristupujeme individuálne a viac s ňou čítam. Má zoznam kníh, ktoré sme spolu vybrali a musí ich prečítať. Vidím už zlepšenie.

Aké to je učiť svoje deti?

(Smiech)…ťažké. Musím byť všetko v jednom –mama, učiteľka aj kamoška. Musím vedieť kedy a kde nasadiť klobúk matky, inokedy učiteľky, a to nie je skutočne jednoduché.

Mária bola sama školená doma od trinástich rokov do šestnástich. Odbornú špecializáciu si urobila už v škole. No je veľa študentov, ktorých rodičia pripravujú aj na vysokú školu doma.