Odísť so šiestimi deťmi do stredu Atlantického oceánu?! To hlava jednoducho neberie. Mnohí sa nás pýtate: Dá sa to vôbec? A ako to celé zvládate?
Ako sa pripraviť na život v zahraničí so šiestimi deťmi? Hneď v úvode musím priznať, že to nebola žiadna hurá akcia ani spontánny výstrel do tmy. Za naším rozhodnutím stáli mesiace plánovania, desiatky rozhovorov, vybavovania a množstvo práce.
Dá sa to. Vyžaduje si to však neuveriteľne prepracovaný plán, absolútne odhodlanie, poctivú prácu v hmote a obrovskú dôveru v život.
Keď sme sa rozhodli, že chceme začať nový život na Azorách, nechceli sme sa spoliehať iba na nadšenie z novej krajiny.
Vedeli sme, že máme šesť detí a s nimi prichádza množstvo praktických otázok. Kde budú chodiť do školy? Ako funguje miestna legislatíva? Čo potrebujeme vybaviť? Kde budeme bývať? Ako tam dostaneme naše veci? A z čoho budeme žiť?
Preto sme si celý proces rozdelili na jednotlivé kroky.
Úplne od začiatku sme veľa vecí konzultovali s umelou inteligenciou Gemini. Strávili sme s ňou doslova hodiny a hodiny diskusií.
Zisťovali sme, aká je na Azorách kultúra, ako funguje školský systém, ktoré možnosti vzdelávania prichádzajú do úvahy a čo všetko musíme splniť z legislatívnej stránky.
Takto sme sa napríklad dozvedeli, že jedným z prvých kľúčových krokov bude vybavenie miestneho daňového identifikačného čísla NIF. Bez neho by sme na ostrove mnohé veci jednoducho nevybavili.
Informácie z internetu však nestačili.
Potrebovali sme si Azory zažiť na vlastnej koži.
V januári sme preto vycestovali na týždeň priamo na ostrov. Naším cieľom nebola dovolenka. Každý deň sme mali naplánované stretnutia, obhliadky a vybavovanie.
Chceli sme zistiť, či sa naše predstavy stretnú s realitou.
Stretli sme množstvo rodín a rozprávali sa s ľuďmi z rôznych krajín.
Veľmi nám pomohol napríklad rozhovor s americko-mexickou rodinou so štyrmi deťmi. Otvorene nám porozprávali o každodennom živote na ostrove, o fungovaní rodiny aj o veciach, ktoré človek z internetu často nevyčíta.
Práve takéto rozhovory nám pomohli vytvoriť si realistickejší obraz o tom, čo nás čaká.
Hneď po vybavení daňových čísel sme navštívili školu, ktorú sme si vopred vyhliadli.
Po približne hodinovej obhliadke a rozhovore s manažérkou sme naše deti oficiálne prihlásili.
Pre nás to bol jeden z momentov, keď sa predstava začala meniť na realitu.
Popri škole sme riešili bývanie, ceny nehnuteľností a praktické otázky spojené so sťahovaním.
Absolvovali sme obhliadky a zisťovali možnosti prepravy našich vecí. Dokonca sme si dali vypracovať cenové ponuky na lodný kontajner.
Potrebovali sme zistiť, ktorá prepravná spoločnosť dokáže dostať naše veci tak ďaleko – do stredu Atlantického oceánu.
Čím viac sme zisťovali, tým jasnejšie nám bolo, že takýto odchod nevyrieši jedno rozhodnutie. Každý krok vytváral ďalší.
Keď sme sa vrátili domov, mali sme pred sebou obrovský zoznam úloh.
Namiesto toho, aby sme sa naň pozerali ako na jednu veľkú kopu povinností, rozdelili sme si ho na sedem mesiacov.
Každý jeden týždeň dostal svoju konkrétnu úlohu.
Jeden týždeň sme riešili školu. Ďalší administratívu. Potom bývanie, veci, financie, logistiku a ďalšie praktické otázky.
Niektoré kroky boli jednoduché. Pri iných sme museli telefonovať, zisťovať, čakať na odpovede a hľadať riešenia.
Jednou z najväčších výziev boli prijímačky našich najstarších synov na strednú školu.
Chlapci úspešne zvládli prijímačky na bilingválnu obchodnú akadémiu na Slovensku.
Následne sme s pani riaditeľkou vybavili povolenie na individuálne štúdium v zahraničí s rozdielovými skúškami budúce leto.
Rovnako sme vybavili potrebné povolenia aj pre mladšie deti na ich kmeňovej základnej škole.
A potom prišiel moment, ktorý sme si jednoducho museli užiť.
Spontánne sme otvorili detské šampanské, pustili hudbu, zatancovali si a úprimne sa tešili z toho, že obaja synovia zvládli prijímačky.
V celom tom veľkom plánovaní to bola malá, ale veľmi krásna zastávka.
Čím bližšie sme boli k odchodu, tým viac som si uvedomovala, že nestačí iba cítiť, že nás život volá niekam ďalej.
Vnútorný hlas môže ukázať smer. No potom treba pridať poctivú prácu.
A presne o tomto je aj náš nový celovečerný film Životný reštart.
O rozhodnutiach, ktoré človeka zavedú na úplne novú cestu. O dôvere v život, ale zároveň aj o konkrétnych krokoch, ktoré musíme urobiť sami.
Pretože sen bez práce zostáva iba predstavou.
Mnohí sa nás pýtate aj ďalšie otázky.
Čo bude s naším domom a záhradou? Ako sme si nastavili financie? Z čoho budeme na Azorách žiť? A vieme vôbec po portugalsky?
Na tieto otázky vám podrobne odpoviem v mojom úplne poslednom e-maile pred odletom.
Dnes vám však chcem povedať niečo iné.
Na podporu nášho filmu Životný reštart nám zostáva posledný týždeň a rozhodli sme sa na kampani pridať ďalší krásny míľnik.
Pôvodne sme plánovali jednoduchý 60-minútový low-costový film.
Lenže materiálu z nášho života máme napokon toľko, že z pôvodného zámeru vzniká plnohodnotný 90-minútový celovečerný film.
Vďaka vám sa nám už podarilo vyzbierať peniaze potrebné na jeho vznik.
Kompletná produkcia takéhoto filmu však bude v strižni trvať celé mesiace. Preto by sme chceli už v septembri vytvoriť aj špeciálny 20-minútový festivalový zostrih, ktorý by mohol cestovať po filmových festivaloch na Slovensku aj v Európe ako prvá ochutnávka nášho príbehu.
Zo srdca Vám ďakujem za každú podporu a za všetky nádherné a pozitívne správy, ktoré ste nám poslali k nášmu odchodu.
Úprimne, vôbec som to nečakala.
Nečakala som to ja, Janči ani moje deti, ktoré si všimli, že mi neustále zvoní telefón a že si medzi správami občas nahlas prečítam nejakú povzbudivú vetu.
Je to pre nás veľká pocta a zároveň obrovské dojatie.
Dlho som naše publikum vnímala ako tiché a mlčanlivé. Veľa ľudí mi bežne nepíše. Ozvú sa najmä vtedy, keď sa chcú opýtať niečo odborné zo sveta záhrad.
A odrazu, po tom, čo som spontánne nahrala video o našom odchode, sa spustila lavína neuveriteľnej empatie.
Bolo to pre mňa nesmierne prekvapivé a zároveň hlboko povzbudzujúce.
Snažím sa postupne odpovedať na každú správu, keď si medzi varením, praním a prebaľovaním nájdem chvíľku s čerstvou hlavou.
A práve v takýchto chvíľach si uvedomujem, že sme odišli ďaleko, no neodišli sme sami.
Ďakujeme, že ste pri tom s nami.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
