Budovať, rásť a ísť stále ďalej, aj keď máte veľkú rodinu, malé deti a času menej ako kedykoľvek predtým, je nesmierne náročné.
Ak však máte jasnú víziu a robíte niečo, čo vás vnútorne napĺňa, človek dokáže zrazu oveľa viac, než si kedy myslel, že je možné.
Presne také boli začiatky našej lesnej škôlky a vzdelávacieho centra LifeStart.
Nasledovalo nádherných, no zároveň najťažších šesť rokov môjho života. Takých, aké prináša skutočná rodina aj miesta, ktoré s láskou voláme domov.
Mnohí ma dnes vnímajú ako akéhosi „majstra krízy“. Pravda je však taká, že do tejto role ma hodil samotný život.
Na začiatku celého príbehu prišla náhla stopka.
Vzdelávacia skupina, do ktorej chodili moji dvaja najstarší synovia, zo dňa na deň uprostred roka skončila. Nikto nevedel, ako bude pokračovať.
Na záverečnom stretnutí rodičov vtedy vstala naša kamarátka Katka a pred všetkými povedala:
„Zuzka s Jančim majú v sebe neskutočný drive, oni vedia nakopnúť perfektné projekty. Oni to prevezmú!“
Pamätám si, ako som tam sedela úplne prekvapená a v duchu si hovorila: Kto je tá Zuzka a o kom to vlastne hovorí?!
Napriek strachu sme do toho skočili.
Vybudovať škôlku a vzdelávacie centrum popri piatom tehotenstve, s dvoma malými deťmi na rukách a tretím na ceste, bolo obrovské a poriadne náročné sústo.
Zároveň mi však LifeStart dal neskutočne veľa.
Priniesol mi pevný životný poriadok, hlboké priateľstvá a predovšetkým vzácny pocit plnej akceptácie a autenticity.
Zažívali sme chvíle, keď sme mohli byť presne takí, akí sme. Bez pretvárky a filtrov.
Okolo nás vznikla komunita skvelých ľudí, ktorí LifeStart tvorili spolu s nami. Práve od nich sme dostávali obrovskú vlnu podpory.
Ako to už v živote býva, prišli aj veľmi ťažké chvíle. Najmä finančné.
Postupne sme však začali cítiť, že sa blíži ďalší veľký zlom.
Náš definitívny odchod z Budmeríc súvisel s krízou, ktorá bola pre mňa doteraz jednou z najväčších – s krízou sebarealizácie a otázkou, ako priniesť spoločnosti skutočnú hodnotu.
S Jančim sme mali obrovské a vizionárske plány.
Chceli sme našu lesnú škôlku rozšíriť aj do ďalších častí Slovenska. Mojím veľkým snom bolo začať pracovať so staršími ľuďmi.
Predstavovala som si denný stacionár, v ktorom by našli podobné hodnoty, aké sme prinášali deťom v škôlke – nenásilnú komunikáciu, každodenný kontakt s prírodou, prácu so zvieratami a pestovanie.
Chcela som priniesť inovatívny prístup k zrelej, vedomej a dôstojnej starobe.
Našou víziou bolo rozšíriť permakultúru ďaleko za hranice nášho pozemku – do celého údolia na strednom Slovensku.
Predstavovali sme si miesto, ktoré by prirodzene prepájalo generácie. Starých rodičov a deti. Prírodu, vzdelávanie, prácu so zvieratami aj pestovanie.
Postupne sa okolo nás zišiel veľký tím skvelých ľudí a uznávaných odborníkov.
Štyri roky sme do tejto vízie investovali tvrdú prácu, obrovské množstvo energie, času aj peňazí.
Verili sme, že tento projekt dokáže priniesť skutočnú zmenu.
A potom prišiel náraz do steny.
Naša kreativita, detailne pripravená práca a celé úsilie narazili na prekážky, ktoré sme nedokázali prekonať spôsobom, aký sme si predstavovali.
Prišli sme k bolestivému poznaniu, že nie každý projekt sa môže rozvíjať podľa svojej vízie. Niekedy narazíte na systémové prekážky, inokedy na rozdielne záujmy či rozhodnutia ľudí, ktoré nedokážete ovplyvniť.
Pre nás to znamenalo hlboké sklamanie.
Bola to surová kríza zmyslu.
Kríza, ktorá prichádza vtedy, keď máte pocit, že vám niečo bráni robiť to, v čom vidíte hodnotu.
Keď nemôžete nasledovať svoje ideály.
Keď musíte opustiť miesto, ktoré ste milovali.
A práve vtedy prichádza jedna z najťažších otázok:
Čo urobíte, keď sa váš veľký sen nedá uskutočniť tak, ako ste si ho naplánovali?
Môžete zostať sedieť v sklamaní.
Môžete sa zatrpknuto držať toho, čo už nefunguje.
Alebo môžete skúsiť znovu prebudiť svojho vnútorného tvorcu.
Pre mňa bolo jedným z najťažších krokov práve pustenie sa toho, čo som si tak dlho budovala.
Domu, miesta, komunity, projektu, vízie, rokov práce.
Človek niekedy nepotrebuje nájsť spôsob, ako zachrániť starý život. Potrebuje odvahu vytvoriť nový.
Práve tu sa pre nás začal ďalší životný reštart.
Nie ako dokonalý plán.
Skôr ako rozhodnutie nepovažovať koniec jednej cesty za koniec celého príbehu.
A presne o tomto je náš pripravovaný celovečerný film Životný reštart.
Nie je to len pekné video o záhradkách a prírode.
Je to hlboká výpoveď o hľadaní vnútornej slobody. O tom, čo človek urobí v momente, keď mu okolnosti zablokujú cestu, ktorú si vysníval.
Dokážeme zostať v role obete?
Alebo v sebe znovu prebudíme tvorcu?
Dokážeme uvoľniť lipnutie na hotovom dome, projekte či predstave o budúcnosti a vykročiť ďalej?
Práve tieto otázky chceme filmom otvoriť.
Chceme ukázať, že aj tie najťažšie životné turbulencie môžeme vziať do vlastných rúk a postupne ich premeniť na novú, niekedy úplne nečakanú príležitosť.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
