Zdieľať
Raguel a Julio neboli odjakživa farmármi. Pôvodne obaja pracovali ako inžinieri v meste. Ich život sa odohrával vo víre moderného sveta – rušné dni v práci, mestské prostredie, neustály zhon. Všetko sa však zmenilo, keď Raguel prešla temným obdobím, ktoré vyústilo do vážnej depresie. Práve v tomto čase objavila šamanské učenie, ktoré jej postupne pomohlo nájsť nový zmysel života a hlboké spojenie s prírodou.
Raquelina matka, zúfalá z toho, že nedokázala nájsť riešenie pre svoju dcéru, hľadala pomoc všade, kde mohla. Jedného dňa sa obrátila na priateľa, ktorý jej poradil obrátiť sa na “veľkého otca tradície”. Tento muž, šaman a strážca starobylého učenia Toltekov, bol nositeľom duchovnej tradície odovzdávanej ústnym podaním z generácie na generáciu. Pochádzal z centra Mexika a jeho schopnosti boli známe široko-ďaleko.
Raguel spolu s matkou cestovali na stretnutie s týmto „veľkým otcom“. Bol to moment, ktorý navždy zmenil jej život. Šaman si Raguel vybral za svoju žiačku. Po celé roky ju učil hlbokému poznaniu o Onalpohualli – aztéckom posvätnom kalendári, ktorý slúžil na meranie času a určovanie duchovných a energetických charakteristík jednotlivých dní.
„Opakoval mi: ‚Ty si rúcač hraníc, lebo rozprávaš po anglicky. Vďaka tebe sa o našej tradícii dozvie svet,‘“ hovorí s úsmevom Raguel. Súčasťou učenia bolo aj hlboké spojenie s prírodou. „Veľký otec hovorieval, že toltécka múdrosť bola nadobudnutá pozorovaním prírody. Ľudia v dávnych časoch mali čas pozorovať, ako sa správa orol, jaguár, opica a iné zvieratá, ako aj živly a elementy prírody. Všímali si ich kvality a tie potom spájali s kvalitami ľudí narodených v konkrétnych dňoch,“ vysvetľuje mi.
Onalpohualli vychádza z tradičného počítania času pôvodných kultúr oblasti Anahuac (dnešné Mexiko a okolie), kde sa tento kalendár používal. Kalendár má 260 dní, ktoré sú rozdelené do cyklov kombinujúcich 20 znakov dní (tonalli) a čísla od 1 do 13. Každý deň má svoju kvalitu, ktorá je spojená s konkrétnym elementom z prírody. Tento systém pomáha hlbšie pochopiť seba samého a svoje miesto vo svete.
Raquel nazrela do našich dní narodenia a interpretovala, čo o našich osobnostiach a budúcnosti hovorí táto tradícia. Onalpohualli tiež rozdeľuje život do štvorročných cyklov až do veku 52 rokov, kedy sa považuje za zavŕšenie aktívneho učenia. Tento vek symbolicky predstavuje obdobie, keď sa človek stáva „starým rodičom“ a odovzdáva múdrosť ďalším generáciám.
Môžem potvrdiť, že elementy a ich kvality, tak ako ich opisuje šamanské učenie, skutočne presne vystihovali každého z nás, a sedeli aj popisy životných období z minulosti. Keďže máme veľké plány, často plánované aj niekoľko rokov vopred, výklady podľa tejto tradície presne zodpovedali nielen nadchádzajúcemu obdobiu, ale aj zámerom, ktoré aktívne snívame a tvoríme.
Veľký otec učil Raquel aj iné učenia. „Najväčší zážitok som mala hneď na začiatku, keď po určitom čase docestoval so svojou rodinou k nám na ranč. Prišiel v tradičnom indiánskom oblečení s veľkou čelenkou z peria,“ opisuje Raquel, pričom jej oči viditeľne žiaria. Čelenka symbolizovala jeho postavenie a prepojenie s predkami.
Zaujímavé je, že nielen veľký otec učil Raquel, ale aj ona učila jeho. Odovzdala mu poznanie o tradičnom zapoteckom rituáli Temaskal, ktorý je hlboko prepojený so šamanským učením pôvodných obyvateľov. Tento rituál, vykonávaný Zapotékmi v mexickom štáte Oaxaca, sa odohráva v tradičnej potnej chyži, ktorá má tvar nízkej kopuly vyrobenej z kameňa a hliny. Symbolizuje maternicu a návrat do lona Matky Zeme. Vo vnútri sa na rozpálené kamene leje voda s bylinkami, čím vzniká para. Táto para, tak dôležitá v šamanských praktikách, očisťuje telo aj myseľ, uvoľňuje stres a prehlbuje spojenie s prírodou a sebou samým.
Temaskal sme s Jančim v Mexiku absolvovali dvakrát. Je to nezabudnuteľný zážitok a mnohí ľudia cestujú do Mexika práve preto, aby ho mohli zažiť.
Ranč Julio a Raquel nevznikol len ako únik pred mestským chaosom, ale predovšetkým ako priestor hlbokého prepojenia s prírodou. „Stále vravím, že sme inžinieri stratení uprostred džungle a tu sa snažíme prežiť,“ hovorí so smiechom Raquel.
„Pestovať kávu, kakao aj ovocie sme sa museli nanovo učiť. Snažili sme si spomenúť, ako to robil môj starý otec. Ten nám tu nezanechal len pozemok s horou, ktorá má rozlohu 100 hektárov, ale aj kávové plantáže. Napriek tomu, že sa necítime ako odborníci na pestovanie kávy, chodia k nám experti a pýtajú sa nás na postupy,“ so smiechom dodáva: „Je to pre mňa vtipné, ale na druhej strane rozumiem, prečo je to tak.“ Raquel mi vysvetlila, že tajomstvo kvality ich kávy je podľa nej práve vďaka hlbokému prepojeniu s prírodu.
Chceli by ste sa inšpirovať Raguel a Juliom? Pozývam vás na podobnú cestu sebestačnosti a prepojenia s prírodou. Možností máte niekoľko:
Ich pestovanie kávy je úplne odlišné od veľkých plantáží, na ktoré sme zvyknutí z obrázkov. Kávové kríky rastú v džungli, medzi stromami, v prirodzenom tieni lesa, mulčované spadnutými listami. „Vždy, keď vstupujeme do lesa, zastavíme sa pri starom strome, ktorý je akýmsi portálom medzi nami a Matkou prírodou. Poprosíme ju o povolenie vstúpiť a pracovať s kávou. Keď odchádzame, vždy poďakujeme,“ vysvetľuje Raquel.
Aj zber kávy je pre Raquel a Julia forma meditácie, ktorú vnímajú ako rituál prepojenia s prírodou, inšpirovaný šamanským učením. Kávovníky pestujú na nerovnom teréne, čo znamená, že človek si musí najprv nájsť stabilnú pozíciu, aby sa mu kôš s úrodou neprevrátil. „Človek sa musí úplne sústrediť na túto činnosť a zároveň vypustiť všetky starosti a myšlienky. Zrelé plody zbierame ručne, jeden po druhom. Pri každom nazbieranom červenom semienku si pripomenieme, za čo sme vďační. V určitom momente si uvedomíte, že už len opakujete slovo ‚ďakujem‘. Dostanete sa do bezpodmienečnej energie vďačnosti. A to je cieľ,“ hovorí Raquel.
Rovnako sústredene pristupujú k odšupkovaniu kávových zŕn a ich preberaniu. „Spomínaš si, ako som ti ukazovala preberanie dobrých zŕn pri mojej mame? Síce sme sa celý čas rozprávali, ona nedvihla oči od košíka a v tichosti len preberala. To je ono. To tým myslím. Dávaš plnú pozornosť len káve a svet okolo teba pre ten moment neexistuje,“ vysvetľuje Raquel.
Celý proces, od zberu po praženie, prebieha ručne, s plným vedomím a úctou k darom prírody. Mňa uchvátilo najmä praženie kávy na otvorenom ohni. V Mexiku je varenie na otvorenom ohni alebo peci úplne bežné. „Neviem si predstaviť, že by som deň nezačala s ohňom. Ráno prichádzam ako prvé k peci. Škrtám zápalkou, prosím oheň o povolenie a zároveň ho žiadam, aby spálil všetko ťaživé a zlé. Je to dôležitá očista. Preto sa kedysi papiere, na ktoré sme písali veci nefunkčné pre náš život, pálili,“ vysvetľuje Raquel.
Spomenula som jej, že u nás sa už s ohňom takmer vôbec nepracuje. Mnohí ľudia majú elektrické sporáky a oheň zažijú len na opekačke v lete alebo niekedy v zime v krbe. „Ak oheň chýba, človeku chýba dôležitý element v živote,“ reagovala Raquel. „Teplo z ohňa má očistnú silu, ale zároveň nás ohrieva inak než moderné zdroje. Je to teplo, ktoré preniká do jedla, a cez jedlo až do našej duše. Oheň z nás robí hrejivejších a láskavejších ľudí. Prináša nám vnútorný oheň a energiu.“
Praženie kávy na otvorenom ohni je pre nich viac než len technika prípravy. Je to rituál, ktorý pripomína dôležitosť živého ohňa – prvku, ktorý hrá významnú úlohu v mnohých tradíciách po celom svete. Raguel vysvetľuje, že energia ohňa nie je len o fyzickom teple, ale aj o duchovnej sile, ktorú prináša do každodenného života. Tento prístup považuje za niečo, čo sme v modernej spoločnosti stratili, a túto múdrosť plánuje ďalej odovzdávať vo svojom kurze Život v harmónii s prírodou.
Raguel a Julio svojím životom ukazujú, že sebestačnosť nie je len o pestovaní vlastného jedla. Je to aj cesta k hlbšiemu pochopeniu sveta okolo nás, ku koreňom a k našej vlastnej spiritualite. Na ich ranči nielenže získate praktické zručnosti, ale tiež objavíte, ako priniesť do každodenného života viac pokoja, vďačnosti a spojenia s prírodou.
Raquel priznáva, že ich životný štandard sa od presťahovania z mesta na ranč pred dvadsiatimi rokmi znížil. Napriek tomu s úsmevom a pokojom hovorí, že nič sa nevyrovná tomu, keď si ráno vychutná vlastnú kávu a započúva sa do zvukov džungle, ktorá ich obklopuje. Raquel a Julio sa vydali na cestu, ktorá presne vystihuje môj cieľ a zámer s kurzom Život v harmónii s prírodou.
Tento kurz nie je len o praktickom pestovaní, permakultúre či živote v záhrade, ale aj o vedomom prepájaní sa s prírodou – s úctou, rešpektom a vďačnosťou. Chcem, aby sa tento prístup odrazil vo všetkých aspektoch nášho života.
Kurz bude zahŕňať témy, ktoré nás vedú k hlbšiemu pochopeniu a harmónii: otázky života a smrti, práca s predkami a rodostromom, kreativita a prejav duše cez umenie, tvorenie kompostu, sadenie stromov či pestovanie byliniek. Tieto praktické činnosti sú prepojené s duchovnou cestou – všetko ide ruka v ruke, aby sme mohli žiť pokojnejší a vycentrovanejší život.
Cieľom je dosiahnuť nielen harmóniu v záhrade, ale aj vo vzťahoch so sebou, s okolím a s prírodou samotnou.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
