Hlina vie pojať nie len vlhkosť, ale aj negatívnu energiu

[:SK]

História stavania z hliny je dlhá ako samé ľudstvo. Veď aj Boh použil na „postavenie“ prvého človeka, Adama, hlinu. Asi preto, že vie rovnako ako človek dýchať, sála z nej teplo a dokáže pojať všetko dobré, aj zlé.

Už vieme, prečo Vôňu a dotyk dreva nenahradí žiadny umelý materiál, aj to, že To čo nás obklopuje vplýva na našu myseľ, telo aj zdravie.  Ak stále váhate, či dať prednosť laminátu, plastu…pred prírodnými materiálmi, prečítajte si rozhovor s odborníkom na hlinené omietky a hlinu ako takú Petrom Cochom.

12466230_10208332331446514_3981729338740248977_o

Alternatívnemu staviteľstvu sa venuje už desať rokov. Jeho cesta k práci s hlinou začala oboznamovaním sa s permakultúrou, zážitkovou formou na rôznych workshopoch, až po vyprofilovanie sa na špecialistu pre hlinené omietky. Dnes je členom OZ Organica a Artur, ktorých úlohou je aj šíriť osvetu v prírodnom staviteľstve.

Si vyštudovaný inžinier elektrotechniky. Nelákalo ťa zostať pracovať v obore, ako začať remeselníčiť a pracovať manuálne?

Už počas vysokej školy som prišiel na to, že ma láka niečo iné, ako elektrotechnika. Z úcty k dosiahnutému štúdiu a aj preto, že ma štúdium celkom bavilo, som vydržal. Postupne si ma čoraz viac získaval život v prírode, pestovanie vlastných potravín, stavanie prírodných domov, až som sa dostal k práci s hlinou. V oboch oblastiach som však našiel paralelu. Na elektrotechnike som sa špecializoval na osvetľovanie a určitý čas som aj projektoval osvetlenie domov. Prinieslo mi to výbornú spoluprácu s architektmi. Uvedomil som si, ako veľmi na naše zdravie vplýva svetlo v budovách, keďže veľa času trávime v interiéroch.  Práve hlinené omietky krásne lámu svetlo a vytvárajú príjemnú svetelnú pohodu.

Špecializuješ sa na hlinené omietky. Prečo si si z relatívne širokého spektra prírodných materiálov, vybral práve hlinou a nie drevo, kameň, slamu?

Venujem sa aj drevu a baví ma aj práca s kameňom, v podobe na sucho stavaných múrikov. No najčastejšie som sa dostával práve k hline. Upokojuje ma. Som vzdušné znamenie a hlina je presne to, čo ma uzemňuje a dostane do rovnováhy. Pomáhala mi sústrediť sa a vstúpiť trošku do samého seba. Preto je mi najviac blízka a zo všetkých prírodných materiálov jej najviac rozumiem. No je nutné poznať každý zo spomínaných prírodných materiálov, pretože nie vždy je na stavbu domu, alebo na jeho rekonštrukciu hlina vhodná. Musím vedieť ako sa jednotlivé materiály správajú. Páči sa mi na nej aj jej dostupnosť. Na Slovensku je veľmi rozšírená. Ak zakopnem, tak zakopnem o hlinu.:-)

mm

Foto: www.helenakurus.sk

To, že je hlina rozšírená, dosvedčuje aj množstvo pôvodných hlinených domov na Slovensku. Čo to vlastne hlina je a podľa čoho rozoznáme, či je vhodná na stavanie?

Hlavným zdrojom je zemina, ktorá obsahuje minimálne 30% ílu. Je to anorganická časť zeminy, ktorá sa nachádza pod organickou ornicou. Ak pri kopaní v záhrade, dôjdete po vrstvu zeme, ktorá je tvrdá, hutná  a nepoddajná, natrafili ste práve na túto ílovitú časť. Tvorí hrudy a po vysušení praská, ale celkovo je pevná a nie je vhodná na pestovanie, pretože nie je drobivá. Do zmesi na omietky sa pridávajú plnivá resp. ostrivá. Sú to štrky, piesky a štrkopiesky. Potom sa pridávajú rozptýlená výstuž – slama, seno a plevy. Do exteriérových hlinených omietok je možné na zvýšenie vodeodolnosti pridať rôzne fermentačné prísady, ako sú napríklad organické konské či kravské lajná.

Omietať steny hlinou, považujú niektorí za zastaralú techniku, pritom majú nesporne množstvo výhod. Prečo sa rozhodnúť pre hlinené omietky, ktoré sú menej odolné a vytlačené z trhu modernými materiálmi?

Hlina vo forme nepálených tehál, priečok, podláh, omietok, vnáša do domu výborné vlastnosti. Jednou z nich je schopnosť akumulovať teplo. Dnes sa stavajú nízkoenergetické a pasívne domy z izolačných materiálov, ktoré majú udržať teplo v dome.  Izolant síce teplo zaizoluje, ale akumulant ho pojme a postupne vypúšťa do  priestoru. Preto v dome, ktorý je postavený len z dreva, slamy, minerálnej vlny a podobne, dochádza k síce rýchlemu vykúreniu, no aj k rýchlemu vychladnutiu, keď prestanete kúriť, či vetráte. Na to je potrebný akumulačný materiál ako je hlina. Hlina navyše umožňuje prírodným materiálom v stenách dýchať. Vďaka príchodu prírodného staviteľstva a predovšetkým slamených domov, zažíva svoju renesanciu. Slamené steny totiž nemôžu byť zabalené do cementových omietok, pretože im neumožňujú prepúšťať vlhkosť. Musia dýchať, inač by slama začala hniť.

Hlinené stavby sa považujú za zdravé stavby. Ako na zdravie vplývajú a ktoré telesné funkcie priamo ovplyvňujú?   

Hlina vytvára zdravé prostredie, lebo dokáže pracovať so vzdušnou vlhkosťou. Znamená to, že pri nadbytočnej vlhkosti dokáže na seba nadviazať molekuly vody. Naopak, keď vlhkosť klesá a vzniká suchý vzduch, steny zásobené vlhkosťou, napríklad z kúpeľne, z kuchyne, pustia do priestoru. Hlina má antistatický povrch, čo znamená, že nevybíja záporné ióny zo vzduchu, ktoré nám navodzujú klímu podobnú tej v lese, či pri vodopádoch. Vzduch je preto čistejší a čerstvejší, akoby ho hlina čistila. Aj preto je antialergická. Tak isto odsáva nepríjemné pachy, ktoré prepúšťa cez seba, narozdiel od umelých a plastových materiálov. S hlinou sa výborne pracuje, preto že to nie je toxický materiál a nevytvára odpad. Všetky zvyšky, ktoré z nej ostanú vieme opätovne spracovať, alebo ich zakopať v záhrade. Dá sa s ňou robiť holými rukami. Môžu sa s ňou hrať deti na stavbe a pracovať tehotné ženy. Túto výhodu ľudia často podceňujú.


dsc_0357

Hlinené omietky sú teda zdravé, pretože vytvárajú zdravú klímu v interiéri. Ako pôsobia aj na našu mentálnu pohodu?

Navzájom to spolu súvisí. Ak sa človek dobre cíti fyzicky, potom je aj mentálne v pohode a naopak. Nadviažem na spomínanú akumuláciu. Hlina ako akumulačný materiál dokáže, rovnako ako  kachľová pec, sálať teplo.  Vyžaruje infračervené teplo a ohrieva predmety v priestore, napríklad aj ľudí. Sálavé teplo priamo pôsobí na nervové zakončenia na koži, na tele a človek sa preto cíti veľmi príjemne.  V hline sa dá samotné kúrenie, či už podlahové alebo stenové utopiť. Materiál teplo pojme, naakumuluje a sála. Iným spôsobom funguje teplovzdušné kúrenie, napríklad radiátory, ktoré víria prach. Hlina je tiež príjemný mäkký materiál. Už len pri práci s ním si masírujeme nervové zakončenia na rukách, čo priamo vplýva na telo a myseľ. Aj v tomto prípade si dovolím z praxe povedať, že tak ako pojme do seba pachy, či nadbytok vlhkosti, rovnako tak príjme pri práci z tela negatívnu energiu a človek sa skutočne uvoľní a psychický si oddýchne. Práca s hlinou svojim spôsobom lieči. Celkovo manuálna práca, hlavne pre ľudí, ktorí pracujú za počítačmi. Ďalšia jej schopnosť je v prípade masívnej hliny odtienenie vysokofrekvenčného žiarenia v interiéri. Čo na druhej strane spôsobuje znížený signál na mobilnom telefóne, alebo  wifi zariadení.

Hlina, podobne ako drevo, slama, je prírodný materiál, ktorý podlieha určitej degradácií. V porovnaní s niektorými umelými materiálmi sú menej trvácne. Aké konkrétne sú nevýhody hliny?

Slabou stránkou hliny je, že dlhodobo nevydrží pôsobenie striekajúcej alebo tečúcej vody – tá ju proste postupne vymýva. Napríklad sa neodporúča v kúpeľni, okolo vane, či v kuchyni pri varnej doske. V takomto priestore sa hlina kombinuje s vápnom, alebo sa používajú špeciálne vodeodolné štuky, prípadne klasické obklady. V exteriéri musí byť hlinená stena dostatočne chránená voči dažďu a snehu, a to dobrým presahom strechy a dostatočným soklom domu od odstrekujúcej vody, ktorá špliecha od zeme.

Dobre, ale akú životnosť má hlina na dome?

Na Slovensku stoja vyše storočné domy, ktoré degradujú iba v prípade, že majú slabé základy, ktoré nie sú dostatočne odvodnené a do stien sa dostáva voda, ktorá v zime môže aj premŕzať. Tiež v prípade, že sa prederaví strecha a padajúca voda a sneh vymývajú steny. Vidieť to môžeme práve na starých domoch s deravou strechou ako postupne mokré steny miznú, kým tie suché sú priam neporušené. Záleží teda od toho, ako sa človek o dom stará. Hlina nám totiž vydrží aj tisícky rokov, podobne ako v prírode. Je to anorganický materiál a dokáže chrániť organické materiály, ako drevo a slama, pred vlhkosťou.

Hlina je pre slovenskú architektúru tradičným materiálom, ktorý sa stáročia používal v stavebníctve. Dnes ju z trhu takmer úplne vytlačili moderné materiály…

Jedna vec je marketing a druhá zmena myslenia.  To v čom žijeme, nás rôznymi spôsobmi formuje. Ak človek žije v prírodnom dome, ktorý je mäkký príjemný, aj on sa stáva vľúdnejším, „mäkkým“, citlivejšími. Podľa môjho názoru je práve používanie tvrdých a odolných materiálov v budovách, v ktorých žijeme, ako sú napríklad betón a cement spojené s potrebou ľudí presadzovať si svoje tvrdo a priebojne, nie citlivo. Na druhej strane, na veľa dobrých vecí, sa akoby zabudlo, pod vplyvom reklamy a lobbingu. To čo je ľahko dostupné a mohol  by si to človek spraviť sám, sa nepropaguje. Naopak reklamu potrebujú produkty, ktoré sú náročné na výrobu a prepravu, aby sa aj napriek tomu dostali k nám do domácností. Tretím aspektom je, že mladí ľudia hľadajú stále niečo nové a mnohokrát odmietajú, to v čom žili napríklad ich rodičia.

dsc_0393

Poďme sa trochu porozprávať viac o praktickej stránke hliny. Je to materiál, ktorý sa nachádza takmer všade. Ak sa rozhodneme pre hlinené omietky, ako si materiál zadovážiť?

Jednou z možností je objednať si hlinené zmesi zo zahraničia. Na Slovensku ešte nie je žiadny  výrobca hliny, no dá sa zadovážiť z Českej republiky. Musíme však rátať s tým, že omietky sa predražia a stráca sa výhoda lokálnosti. Na väčšine územia Slovenska sa totiž nachádza v okruhu niekoľkých kilometrov dostupný zdroj dobrej hliny, ktorý sa dá používať na stavebné účely. Preto by sa mali ľudia v  prvom rade popýtať starých ľudí na zabudnuté hliniská.  Môžu tiež osloviť peciarov a kachliarov, ktorí do dnes pracujú s miestnymi hlinami. Prípadne si môžu pozrieť najstaršie domy v obci, či meste, aby zistili, z akých materiálov sa stavalo, čo napovedá o dostupnosti materiálov v danom regióne.  V minulosti sa hlina a čokoľvek iné na stavbu domu nedovážalo stovky kilometrov ako dnes. Ľudia robili z toho, čo mali pod nohami, čo vyslovene rástlo v ich okolí. Do tretice je možnosť osloviť občianske združenia ako Organika alebo Artur, ktoré združujú odborníkov. Tí vedia poradiť a odporučiť dobrý zdroj hliny na stavbu.

Aká je jej cena, ak niekto zvažuje práve toto hľadisko a má predstavu lacného stavania?

Závisí to od podkladu. Kupovaná hlina je drahšia. V cene je zahrnutý nie len materiál, ktorý je potrebné nachystať, ale aj doprava. Stojí potom v porovnaní s konvenčnými materiálmi približne rovnako. Mnoho ľudí sa rozhoduje postaviť si prírodné domy, pretože sú lacnejšie. Je to tak, ale iba v prípade, ak si ich človek vie z veľkej miery postaviť svojpomocne. V zahraničí je napríklad veľký boom v komunitnom stavaní. Existuje mnoho webstránok, ktoré sa venujú zdieľaniu komunitného stavania. Znamená to, že sa stavia s pomocou ľudí, ktorých zaujíma prírodné staviteľstvo a priamo na stavbe sa učia, ako postaviť prírodný dom. Zvykne sa zamestnať jeden odborník, ktorý na prácu nadšencov dozerá a zároveň ich učí. Takéto stavanie je lacnejšie, ako platenie remeselníkov, ktorých nie je v prírodnom staviteľstve veľa. Hlina, pokiaľ ju máme priamo na pozemku, alebo v blízkosti, môže stáť len náklady na výkop, či prepravu. Musíme však zohľadňovať aj to, aký je podklad, na ktorý ju budeme nanášať a koľko jej budeme potrebovať. Na probetónové tvárnice nám stačí niekoľko milimetrová cementová omietka. No na slamené steny môže ísť až päť centimetrová hrúbka hliny.

dsc_0973

Dajú sa hlinené omietky robiť počas celého roka?

Ako kde a kedy:). Vo vykurovaných a intenzívne vetraných interiéroch, či napríklad v pasívnych domoch je to reálne aj v zime. Napríklad v kamennom dome určite v zimnej sezóne neodporúčam. Kedže my konkrétne robievame najmä z miestnej hliny, v zime si dávame pauzu kvôli mrazom a sťaženým podmienkam – pracovisko sa nachádza v exteriéri. Kupované suché omietky je možné miešať priamo v interiéri. Optimálne obdobie na realizáciu hlinených omietok je apríl-október.

Je ťažké urobiť si hlinené omietky sám, bez majstrov, či odborníkov? Ak by sa našli odvážlivci, ktorí
by si trúfli urobiť si hlinené omietky sami, Aký je postup?

Dobré je sa minimálne emailom či telefonicky s nejakým odborníkom spojiť a konzultovať použitie vlastnej hliny na konkrétny stavebný účel. Rozdiely sú v typoch hlín, dostupných prísadách, druhu povrchov, účelu miestností atď., čiže je potrebné na začiatku zohľadniť veľa faktorov. V podstate najkľúčovejšia je samotná hlina a jej otestovanie na zvolený účel. Niekde je vyšší obsah hliny vo finálnej zmesi žiadaný, i keď omietka praská, inde je dôležitý povrch bez prasklín. Toto sa dosahuje pridávaním štrkov, pieskov a slamy. Hlinené omietky ako ich robievame my, spočívajú v klasickom zložení omietania – špric, hrubá jadrová omietka a finálna jemná štuková omietka. Finálna omietka sa môže a nemusí maľovať, nepraská a nanáša sa až po úplnom rozpraskaní a vyschnutí hrubej omietky. Niekde sa musí pridávať a inde nie armovacia sieťka. Konkrétnejší postup by ale zabral minimálne rozsah celého článku:)

FOTO: autorka, www.helenakurus.sk a P. Coch

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Vôňu a dotyk dreva nenahradí žiadny umelý materiál

To čo nás obklopuje vplýva na našu myseľ, telo a zdravie

Ako zdravo vetrať, aby sme nebývali v igelitovom vrecku

Elektrická podlahovka, tepelné čerpadlá, kotle…Čo najviac ušetrí peniaze?

Najlepšie teplo je to, ktoré netreba vyrobiť[:]

Tiež sa ti môže páčiť

Od Zuzana Matúšová Girgošková
27. 10. 2021
Celý rok sa na ne tešíme, najmä deti. Pre ne sme ochotní urobiť niekedy všetko. A to všetko si často vypýta veľkú daň. Poďme…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
23. 06. 2021
Nech bude raz naše dieťa remeselník, vedec alebo obchodník, v práci i súkromnom živote veľmi ocení schopnosť dokázať sa empaticky vcítiť do situácie,…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
27. 04. 2021
Z rôznych strán neustále počúvam – chceme bývať viac v prírode, pestovať si vlastnú zeleninu a žiť v súlade s prírodou. Vďaka za tento…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
13. 03. 2021
Čaro éterických olejov som spoznala pred piatimi rokmi. Nazačiatku to bolo o pomoci pri liečení detských soplíkov kvapkami do nosa z nich. Postupne som sa…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
12. 03. 2021
 Rada by som s vám opísala príbeh radostneho tehotenstva.  Nebude taký. Pritom ho nepostrehla žiadna tragédia, „len negatívne“ emócie. Týchto 9 mesiacov má…
Od Zuzana Matúšová Girgošková
05. 02. 2021
To by jeden neveril, že bábätká  nepotrebujú plienky. Ani ja som tomu veľmi neverila, pretože to chce vnímať signály dieťaťa. Hovorila som si, že…
Predošlé
Ďalšie

Získajte najnovšie články

Prihláste sa na odber upozornení od nás a buďte prvý, kto sa dozvie o našich ponukách a článkoch.

Sledujte nás: