Koľko stojí náš život v Thajsku

„How much it cost?“, pýtame sa v Thajsku, koľko to stojí, stále dookola. Príde mi to ako fráza podobná tej britskej – „How are you?“ – ako sa máš. Odpoveď je vždy veľmi rýchla a vysoko nadsadená – „ Tu handry fifty – 250 batov za plážové šaty, prezrádza pekná thajská predavačka. Pousmejem sa a do kalkulačky, ktorú mi automaticky podáva, naťukám číslo 150. Ona sa tiež usmeje a vyťuká 220. Celé sa to zopakuje a na záver jej podávam 250 thajských batov a ona mne šaty aj košieľku pre Jakuba. Síce kúpite lacno, ale niekedy aj to, čo ste vlastne ani nechceli. Ako je to s našim praktickým životom tu, koľko stojí a ako vzniká? Čítajte:-).

Koľko stoja tieto čerstvé a dozreté banány? Pozrite sa lepšie a uvidíte cenu – 29  alebo 20 batov, teda 50 centov. Melóny stoja tiež 50 centov za kilo a ananásy okolo 60 centov.

Hostina za 7 eur

Posúvame sa od stánku, v ktorom som si kúpila šaty a neplánovane aj detskú košieľku, pozdĺž ďalších stánkov, po veľmi rušnej ulici. Ľudia, autá, motorky, psy, stánky, všetko naraz! Táto ulica na ostrove Ko Chang, pri Kambodžských hraniciach, je známou práve pre opísaný ruch. Dostávame sa na trh, kde nás už z diaľky vítajú pestré vône. Trh totiž tvoria desiatky stánkov, v ktorých miestni pripravujú jedlá – ryby, ryby, všelijaké iné ryby, pečené kurčatá, morské potvory na špajdli, kukuricu, dokonca aj zemiaky v šupke, pikantné polievky a ešte aj kebab. Všetko pestré, štipľavé a do toho ľudí ako smeti, no prosto trma-vrma ako sa na riadnom trhu patrí. Byť tu večer je priam kultúrny zážitok. Trh má naozaj pôsobivú atmosféru. „Mamka, prosíme si kukuricu (20 batov – 50centov), pečený zemiak (20 batov – 50centov), rybu barakudu (100 batov – 2,50 eura) a smoothie z ananásu (40 batov – 1 euro za pol litra),“ objednávajú si u nás naše deti. Obraciam sa na predavača a kuchára v jednom za provizórnym pultom. K detskej objednávke, dopĺňam ešte tú moju, a to rezancovú polievku s morskými potvorkami, keď som už tá chobotnicová mamka :-), za 60 batov, teda za 1 a pol eura. Janči si v stánku od vedľa kúpil tiež „chobotnicovú“ ryžu (60 batov – 1,5 eura). Už o malú chvíľu sa začína hostina. Zaplatili sme za ňu celá rodina cca 300 batov, čo je približne 7 eur. Aby som vás priviedla do obrazu komplexnejšie, tak denne utratíme približne 7×3, približne 21 – 28 eur za stravu, keďže tu nikde nie je kuchyňa, v ktorej by sme mohli, aspoň z času na čas, niečo uvarili. Thajsko nie je teda tak lacné, ako si mnohí myslia, že za euro sa naje celá rodina. Ale možno dosť lacné na to, aby ste miesto dovolenky all inclusive na 10 dní, cestovali touto krajinou asi mesiac. Je to na diskusiu…

Vyberať je z čoho! Mimochodom, okrem ponuky stravovania tu nájdete aj taký servis ako pranie a sušenie bielizne za 40 batov – 1 euro/kg.

Cestovať a čarovať, hlavne nesedieť doma

Keď však zahlásime pri podobnej objednávke – „účet prosím“ – v reštaurácií, je to približne raz tak veľa. Preto najčastejšie zavítame na trh. Nie že by sme si nechceli dožičiť, ale keďže sme tu na viac ako dva mesiace a nepatríme medzi boháčov, rozhodli sme sa, rovnako ako v prípade našej cesty na Nový Zéland, radšej cestovať dlhšie a skromnejšie, ako naopak. Vlastne sme zaujali rovnaký postoj ako naši novozélandskí kamaráti, ktorí nás v lete navštívili a tvrdili – „ Síce máme obaja takmer 70 rokov, rozhodli sme sa, že počas našej pol ročnej cesty po Európe budeme stanovať a obmieňať stan s lacnejším ubytovaním, aby sme mohli čo najviac spoznať, ako si dožičiť luxus, ale len na mesiac.“ (Viac v článku V 70tke stanujú, wwooffujú a boli aj u nás) Preto vám opíšeme ako cestovať a čarovať, tak aby ste mali čo najviac muziky, za málo peňazí a nemuseli s pocitom, že na to nemáte sedieť skleslo domaJ. Zásadným know how je zjednávať a čo najviac konať na vlastnú päsť, bez ďalších sprostredkovateľov. Zjednáva sa všetko okrem hotového jedla, ktoré má svoju pevnú cenu v ponuke, ale aj tu niekedy platí výnimka. Na ovocí sa už dohodnúť viete. Zjednáva sa taxík, ubytovanie, výlety a tovar ako oblečenie a suveníry v stánkoch. Opäť sa nedá zľaviť tovar v klasických obchodoch, ako sú Tesco alebo 7eleven.

Cesta loďou na prepravu ľudí stojí okolo 2 eur, záleží od vzdialenosti. Ak si však vezmete watertaxi, teda vodný taxík, stojí to päťkrát viac, no v cieli ste rýchlejšie. V každom prípade, pri watertaxi platí to čo pri bežnom, zjednávajte. 
Kto z nás je hygienickejší?

„This madam? – toto pani?“ pýta sa ma predavač v stánku, keď mu prstom ukazujem na kuracie mäsko na špajdli. Naše deti sa tu nejako rozjedli. Prikyvujem a Maroškovi do ruky podávam grilované mäsko, väčšie ako jeho hlava, ktoré vyzerá ako veľké lízatko. Keď o tom už o chvíľu rozprávam cez skype nášmu priateľovi zo Slovenska, nasleduje nedôverčivá otázka – A je to jedlo na trhu bezpečné, akože vieš, hygiena a tak…“ Čo myslíte, aká odpoveď by mala nasledovať? „Vieš čo Ľubo, radšej sa nad tým nezamýšľam, lebo v opačnom prípade, by som asi nič nezjedla a navyše si ešte aj niečo privolala.“ No musím podotknúť, že rovnako ako na prvom ostrove Ko Si Chang, aj tu nie je nikde cítiť, ani v tomto veľkom teple, zápach.  Ulice sú vždy pozametané a ľudia, ktorí robia s jedlom, si neustále umývajú ruky. Napriek tomu, nie len Janči, ale aj poľská rodina, s ktorou sme sa dali do reči, mala žalúdočné problémy. No aj v tomto prípade, ja verím, iní samozrejme nemusia, na duchovnú, teda mentálnu príčinu týchto chorôb. Napríklad, že je ťažké stráviť a niekedy prijať tak odlišnú kultúru. Vôbec to, ale nevadí a je to normálne. Na margo hygieny, dávam do pléna, ako hygienický národ sme my, keď v zime má možno až 50% populácie, najviac deti, aspoň raz chrípku, angínu, zápal priedušiek, očných spojiviek a podobne. Rovnako tak majú oni rozšírené choroby typické pre ich klimatické obdobie.

Pohľad na náš apartmánik s dvoma manželskými posteľmi, kúpeľňou s klasickým WC.

Pečené kura si môžete dať za 200 batov – 5 eur. Všetky nápisy sú tu aj v ruštine, pretože Rusov tu stretnete všade!

Porátajme si cestovné náklady

Z trhu sa presúvame popri krásnych a luxusných rezortoch. Na ostrove sú časti, viac menej, rozdelené na tie menej rozpočtové a luxusnejšie. My sme sa dostali do jedného lepšieho  ako slepé kura k zrnu. Ešte na Ko Si Chang, približne 200 km od Bangkoku, sme sa rozhodovali kam ďalej. Z „hora“ nám prišlo pár indícií, pre niekoho pár náhodných znamení, podľa ktorých sme sa rozhodli pre Ko Chang, ostrov s národným parkom. Cesta nám trvala päť hodín taxíkom, loďou (50 batov – vyše eura) , a napokon štyri hodiny taxíkom (250km za 2400 batov – 60 eur pre celú rodinu, teda za km od 8 do 10 batov za – 20 centov). Na ostrov sme sa dostali trajektom v prepočte za štyri aura pre nás dvoch, lebo deti neplatia. Viac nás vyšiel taxík po ostrove (350 batov – 8eur), pretože sme vopred nemali nič dohodnuté a ubytovanie sme hľadali priamo na mieste, na vlastnú päsť. Taxík nás vozil po viacerých častiach ostrova s ubytovaním. Napokon sme našli časť, kde sa za noc neplatí niekoľko tisíc. Janči nás vyložil v pizzerii a šiel sa pýtať na ubytovanie od rezortu k rezortu (komplexu ubytovania či už hotelov, alebo samostatných chatiek).

Druhé know how – konaj na vlastnú päsť

Konať na vlastnú päsť znamená nájsť ubytovanie, výlet a iné možnosti za cenu bez prirážky za dohodenie. Janči bol zozačiatku rázne proti tomuto systému „Pozri drahý, je to ich systém, ktorý im očividne funguje, prijmi to. Je to viac na rovinu, ako naša korupcia,“ vysvetľovala som mu. Niekedy sa oplatí nechať sa odovzdávať z rúk taxikára, do rúk námorníka, ktorý vás odvezie loďou a ten vás rovno vyloží pred taxikára, ktorý vám zastaví pred ubytovaním. Ak sú to malí živnostníci, až tak o veľa nejde a len si ušetríte čas strávený hľadaním. Tu na Ko Chang však ide o viac, preto sme si ubytovanie hľadali sami. Naša predstava za noc so 4 posteľami bola 600 batov – 15 eur, ako sme platili na prvom ostrove. Po hodine čakania v pizzérke sa Janči objavil s kľúčmi – „Máme to síce za 800 batov (20 eur), ale rovno na pláži neďaleko centra, medzi samými peknými rezortmi. K tomu by som dodala, buď kto hľadá, ten nájde, alebo niet nad Božiu prozreteľnosť:-).

Thajsko nie je tak lacné ako si mnohí myslia, že za euro sa naje celá rodina. Ale je možno dosť lacné na to, aby ste si miesto dovolenky all inclusive na 10 dní, cestovali touto krajinou asi mesiac. Je to na diskusiu.

Zrátajme si to, koľko nás to vyjde

Život v Thajsku – strava a ubytovanie – nás teda v prepočte vyjde toľko, čo na Slovensku ak varíme doma a nestravujeme sa v reštaurácii. Keďže sme chceli trochu cestovať a pri tom pracovať, sú to výhodné podmienky pre internetových nomádov, akí sme momentálne my. Každý deň sedíme za počítačom od šiestich do ôsmych hodín. Ja píšem firemný časopis pre stolársku firmu na kľúč. Janči ako stavebný inžinier navrhuje technológiu do budov, napríklad kúrenie. (viac na matusovci.sk ) Vždy hodinku ráno striedavo, počas nákupu s deťmi v obchode a prípravy raňajok. Vždy dve hodinky poobede, keď deti oddychujú a pravidelne po ôsmej večer, keď ich uložíme. Ak máte tú možnosť pracovať „z domu“ cez internet,  máte niečo našetrené, aby ste vedeli aj doma poplatiť účty a kúpiť si letenku, je to zaujímavé vysunuté pracovisko, dobrodružstvo, poznávací zájazd a dovolenka v jednom! Výdavky, ktoré vám rozpočet môžu navýšiť sú hlavne cestovné náklady, požičiavanie motorky, poplatky za nejaké výlety. A ešte jedna maličkosť – suveníry. „I give you better price madam!“ – dávam lepšiu cenu madam – takto znie druhá najčastejšia veta. Keď v tom momente zaváhate, tak odchádzate s taškou zbalených vecí, ktoré ste pôvodne vôbec neplánovali kupovať:-)!

TEXT a FOTO: ZMG

SÚVISIACE ČLÁNKY:

O jedle, ľuďoch, mori aj záchodoch. Ako to vlastne je?

Projekt Thajsko 2016

Keď vám deti celkom zmenia plány

Pozrite si krátke video – rozhovor s bývalým internetovým nomádom Martinom Macákom

Sedem minút vám vytvorí obraz o tom, ako je možné pracovať pre Slovákov v Thajsku. Rozhovor o práci na diaľku, o živote v Thajsku, o krajine aj ľuďoch.

  https://youtu.be/dv02ad1SWlA

Viac o Martinovi Macákovi nájdete na jeho blogu www.thajskyzivot.com