Mobilný dom namiesto slameného. Čo sa stalo?

Človek musí za poznaním prekonať množstvo duchovných, aj fyzických nálezov a strát. Množstvo chvíľ plných sĺz šťastia, aj smútku. My sme si prešli cestou, na ktorej sme takmer prišli o všetko, aby sme získali viac. Každým krokom sme bohatší boháči, paradoxne v maličkom paláci:-).

Nikdy pred tým, sme neboli tak vďační, za to čo máme, ako dnes. 

Trochu to trvalo, ale konečne prijímame život 

Za posledný rok sme dostávali niekoľko pohladení aj faciek z hora. Povzbudenia cez ľudí, cez plody našej záhrady, cez spokojnosť našich detí. Facky? Tie prichádzali, aby nám otvorili oči. Nechceli sme totiž vidieť ani počuť, čo nám je vlastne súdené. Trvalo to, ale napokon – pochopili sme!:-) Povedané slovami najznámejšieho filozofa v dejinách – konečne sme vzali svoj kríž a po mnohých skúškach ho s vďakou prijali. Prijali sme život taký aký je, nie taký o akom človek rád sníva a vytvára si jeho subjektívne obrazy. Pochopili sme, že všetko má svoj zmysel. Aj zmoknutá slama, aj blokovanie povolení a tiež ďalšie polená pod nohami. Ten hore, alebo život si nás smeroval, tam kam máme skutočne kráčať. Keď sa nám doslova rozvidnelo pred očami, zbadali sme obrovské množstvo krížov, ktoré má každý. Dobrou správou pri jeho prijímaní pre nás bolo, že každý z nás dostal k tomu, aby vládal ten svoj niesť, všetko potrebné, všetky potrebné odpovede, schopnosti a danosti. My sme dostali obrovský kus kreativity a odvahy!:-) Vďaka nim vyrástol v našom permakultúrnom sade slobodný domov – mobilný dom.

Preskúšanie sme neobstáli

Celý príbeh sa začal písať už na Novom Zélande, kde sme (pre tých, ktorí čítajú o nás prvýkrát) tri mesiace s našimi krpcami dobrovoľníčili na ekofarmách. Bývali sme tri mesiace v rôznych domoch, chatrčkách, v škole, i v apartmáne. Okúsili sme čo je luxus, aj čo je skromnosť. Vďaka oslobodeniu sa od peňazí a týmto skúsenostiam, sme zistili, čo skutočne k dôstojnému a spokojnému životu potrebujeme. Skutočne nie veľa. A tak sme si povedali, pomaly a postupne. Vyzeralo to tak?! Pravdaže nie:-). Po návrate domov sme odhodlaní predostreli okoliu, rodinám aj čitateľom náš plán postaviť si najprv malý dvojizbový slamený domček, na ktorom nazbierame dôležité skúsenosti  so stavbou prírodného domu a životom v ňom. Časom by sme postavili väčší rodinný slamák. Pomaly a postupne. Odozva z okolia bola veľmi silná: „Ako chcete všetci bývať v tak malom dome? Načo vám budú dva domy? a podobne…Pod tlakom týchto reakcií, sme zmenili plány. „Dobre, tak ideme stavať rovno náš slamený rodinný dom.“ Zmenili sme náš smer, odhodlanie aj víziu pod vplyvom názorov iných ľudí. Toto je náš život po svojom??!

Bývali sme tri mesiace v rôznych domoch, chatrčkách, v škole, i v apartmáne…

Facka zhora – zobuďte sa!

Nie, nie je, a preto sme pri prípravách realizácii slameného domu, narážali na jednu prekážku za druhou. Až napokon napriek všetkému dohodnutému, zakúpenému a pripravenému, k realizácií skutočne nedošlo. Zdĺhavé naťahovačky sa zastavili tesne pred zimou, kedy sa zo slamy stavať nedá. Podotýkam, že problém nebol s úradmi. Stavebné povolenie nám nijako neblokovali. Naopak, stretli sme sa s príjemnou ústretovosťou. Problém bol s vlastníčkou susedného pozemku, ktorá ho celé roky neužíva, no rozhodla sa skomplikovať nám získanie povolenia. Využila všetky dostupné lehoty, aby sa jeho vydanie čo najviac oddialilo. Priznávam, hnevali sme sa. Nerozumeli sme jej. Ale, úprimne, dnes som jej za to vďačná. Skutočne nám len pomohla vidieť veci inak, pomohla nám hľadať nové riešenia a vlastne nám pomohla sa rozhýbať. Bývame  v dočasnom podnájme, no dom musíme uvoľniť a sťahovanie sa do ďalšieho podnájmu nevidíme zmysluplné. A tak nás život doviedol opäť na cestu, pre ktorú sme sa rozhodli už pred rokom – postaviť si malý dvojizbový domček. Na Zélande sme si povedali – chceme žiť podľa seba a nie podľa predstáv iných. Mysleli sme si, že sme skalopevne odhodlaní. No neboli sme. Prišla prvá skúška a neobstáli sme. No nevadí, život si nás opäť nasmeroval, tam kam máme ísť.

Náš dočasný domov

Napokon opäť zhrňujem – všetko je tak, ako má byť. Naše predstavy spred roka o maličkom efektívnom domove zo slamy a dreva, sa výrazne zmenili na projekt mobilného domu. V relatívne rýchlom čase, ekologicky, ekonomicky a flexibilne sme potrebovali vyriešiť bývanie. Preto vznikla myšlienka drevodomu, ktorý bude rozmerovo spĺňať kritéria potrebné pre transport, aby sme ho po doslúžení, vedeli prípadne predať a uvoľniť finančné prostriedky na stavbu rodinného slameného domu. Mobilný domov je nateraz naším dočasným zariadením staveniska, vďaka ktorému bývame na svojom a môžeme ďalej zveľaďovať starý sad, permakultúrnu záhradu a naše hospodárstvo vo svojich začiatkoch.

Mobilný dom – náš palác

Zo života, v ktorom nám nič podstatné materiálne nechýbalo, sme sa dostali do života, v ktorom sa hmota, naše fyzické vlastníctvo zmestí do 45m2. Presne toľko priestoru nám náš slobodný domčúrik dáva. Ešte pred rokom sme bývali v dome, ktorý bol síce trikrát väčší a komfortnejší, no nikdy som sa necítila prázdnejšie, osamelejšie, alebo inak povedané duchovne chudobnejšie. Dnes je všetko inak, lebo zrakom, ktorý máme dnes, vlastníme, predstavte si, palác! A v paláci sa predsa musí žiť inak. Bohato? Neviem, ale opíšem vám, ako to je v tom našom.

Žijeme teda inak.Slobodnejšie, no zároveň podstatne zodpovednejšie. Náš život je totiž plne v našich rukách. Sme bohatší na zážitky, skúsenosti, priateľov, no hlavne na to najcennejšie, čo dnes chýba mnohým –ČAS. Žijeme vlastne v obrovskom luxuse, lebo máme dostatok času pre seba, jeden pre druhého, pre naše deti a k tomu ešte máme to, čo chýba väčšine milionárom – SLOBODA. Slobodu od potreby mať  stále viac. Krôčik po krôčiku sa oslobodzujeme aj od nezrelých ľudských vlastností, ktoré sú v každom z nás, aby sme našli POKOJ. ČAS, SLOBODA A POKOJ v DUŠI sú tri poklady, ktoré sme získali vďaka našim radikálnym krokom, ktoré si vyžiadali veľké obety. Lebo čitatelia, ľudia celej Zeme, nič nie je zadarmo! Všetko čo máme nás stálo množstvo úsilia, odvahy a odhodlania. Preto sa dnes môžeme slobodne, pomaly a s chuťou nadýchnuť, vstúpiť do svojho vnútra a povedať si – sme vďační, lebo máme skutočne veľa.

FOTO: www.helenakurus.sk a autorka

Viac o našom projekte Slobodného domova v priečinku Mobilný dom 2015.

Postupne pribudnú ďalšie články a fotografie o našom bývaní…nateraz si prečítajte tieto z našich životných projektov:

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Zhlboka sa nadýchnite, takto chutí sloboda

Veľké zmeny našich malých detí

Záhrada, tak trochu, dosť inak

To čo vás obklopuje vplýva na vaše telo, myseľ aj zdravie

Aktuálne, prebieha hlasovanie súťaže Blogér roka 2014, do ktorej nás niekto, nevieme kto, prihlásil. Keďže náhody neexistujú, rozhodli sme sa zabojovať a poprosiť vás o hlas. Ak sa Vám náš blog páči, liknite nás na blogerroka.sk/lifereset. ĎAKUJEME.