Môj tip na to, ako nájsť vnútorný pokoj

Počas dovolenkovania a prázdninovania doma, u mojich rodičov, pri stretnutiach so známymi som neustále dostávala otázky – Ako sa máte? Už bývate? Ste zabývaní a podobne. A ja som s úsmevom na tvári jednovetne odpovedala – sme veľmi spokojní. A tieto slová vychádzali z mojich úst nie ako fráza, ale ako skutočné žitie reality. Moju priateľku tento môj pokoj natoľko zaujal, že sa nedala touto vetou uspokojiť a začala pátrať po tom, čo ma robí tak spokojnou. Dnes teda riadky o tom, či šťastie alebo pokoj a ak pokoj, tak kde ho hľadať.

Som tu správne

Úsmev na tvári, ľahkosť v kroku a svetielka v očiach, tak ma opisujú moji priatelia posledné týždne. Veľa v tomto príjemnom naladení zohráva slnko, pohodovejšie dni a veľa času s rodinou. No je v tom ešte čosi viac. Nazvala by som to, ako také dozretie. Už viackrát som v článkoch písala o tom, že rozumiem zákonu kauzality – niečo sa deje preto, lebo to má svoj hlbší význam a nič nie je náhoda. Celé mesiace som ho pozorovala. Pozorovaním som mnohé pochopila. To kľúčové je, že som si stopercentne istá, že kráčam správnym smerom. Dozretím, som získala aj vnútorný pocit, že to tak ozaj je. Napĺňam svoje poslanie. Som na správnom mieste, v správnom čase a všetko čo sa udialo bolo len dobré. A v týchto slovách sa ukrýva moja spokojnosť. Koľko ľudí má ten pocit, že to, čo žije, robí, má, kde je a s kým je, je správne? Že tak to má byť a je to moja cesta, môj život a nie niekoho iného? Ja ho dnes mám, mám toto vnútorné presvedčenie a vedomie. Dáva mi to samozrejme veľkú istotu, takú zvláštnu rozvahu a vieru v život.

Tak ako sa formoval tento blog a články v ňom, tak sme sa formovali aj my, naša rodina. Na jeho začiatku som písala o tom, že chceme zmeniť náš život na pokojnejší, neskôr, že chceme nájsť šťastie.

Šťastie ako nešťastie

Tak ako sa formoval tento blog a články v ňom, tak sme sa formovali aj my, naša rodina. Na jeho začiatku som písala o tom, že chceme zmeniť náš život na pokojnejší, neskôr, že chceme nájsť šťastie. Kým som mala za cieľ pokoj, kroky nám vychádzali. Keď som sa zamerala na šťastie, dostávali sme v mnohom pravý opak. Pýtala som sa v tom čase, samej seba, prečo je to tak, veď náš úmysel a myšlienka je dobrá. A moje presvedčenie je, že pri dobrom úmysle aj Pán Boh pomôže. No v realite to nebolo celkom tak. Dnes viem, že cieľ nebol správny. Netreba sa zamerať na šťastie. Trvalé šťastie človeka neposúva a môže spohodlnieť. Že najväčšie posuny sú cez bolesť. Po tomto pochopení sa mojim cieľom stala spokojnosť. Túžim po tom mať vnútorný pokoj. Byť spokojná a vďačná za to čo mám, kde som, s kým som a kto som. Vedieť prijať to čo ma trápi, nebojovať s tým, no na druhej strane zmeniť to, čo sa dá zmeniť. Nečakať, že to niekto, niečo urobí za nás. Pomôž si človeče, aj Pán Boh pomôže. A to podstatné, vidieť rozdiel medzi jedným a druhým.

Robím, píšem, starám sa o rodinu, dom i záhradu s radosťou, a preto mi to všetko ide ľahko.

Zámerne kratší článok

Už som to písala, ale musím opäť – som tak vďačná! A práve preto sa cítim tak slobodná! Som vďačná za každý jeden deň. Za každý pád, pošmyknutie sa, oprášenie a výstup. Lebo viem, že žijem. Žijem taký ozajstný život a dostávam šance, za šancami, aby som ochutnala všetky jeho chute. Jedna moja dobrá priateľka mi povedala – keď ti príde nová lekcia od života, povedz si – výzva prijímam ťa, výzva zvládnem ťa. Keď už konečne rozumiem, že to, čo nazývame nešťastie, smola, to zlé, vlastne zlé vôbec nie je, že je to len ďalšia možnosť niečo nové sa naučiť, prijímam veci s ľahkosťou. To je tá moja ľahkosť v kroku, o ktorej priatelia hovorili. A aby sa kruh uzavrel. Ľahkosť do kroku a žitia mi dáva to, že robím veci s radosťou. Robím, píšem, starám sa o rodinu, dom i záhradu s radosťou, a preto mi to všetko ide ľahko. Ak nerobíte veci s radosťou, nerobte ich. Delegujte niekoho, kto to urobí za vás. Zmeňte to, alebo zmeňte váš postoj, tak aby ste opäť v tej činnosti videli pozitíva a našli radosť. V opačnom prípade nemá zmysel plytvať energiou do niečoho, čo vám radosť nerobí. Lebo skutočne, ak je to s tým nadšením, ide všetko ľahšie. Rovnako ako písanie týchto riadkov. Do každého slova šifrujem ešte aj záhadnú energiu mojej aktuálnej pohody, aby ste si ju uvedomili, možno zatúžili po nej a možno si ju len tak užili:-). Preto je dnes môj článok krátky. Nechávam vám ešte minútku pre seba, v tichu, vo svojom vnútri.

TEXT A FOTO:  ZMG

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Kadiaľ fúka vietor

Veľké zmeny našich malých detí

Čas započúvať sa do seba

Každý máme svoju cestu II.

Nikdy sme sa nenudili