Zdieľať
Vycestovali sme do dediny, kde je výroba kobercov tradičné remeslo. Stretli sme sa so 70-ročnou pani, ktorá sa tomu venuje od detstva. Z jej dielne vychádzajú produkty, ktoré si od nite až po farby na nite vypestujú na svojom pozemku, absolútne sebestačne a udržateľne. Náš rozhovor začala pani Aurora Bazán slovami, že je pre ňu požehnanie robiť niečo pre Matku prírodu. Jej hlbokú múdrosť vám ponúkam v inšpiratívnom rozhovore z mexickéj Oaxacy, z regiónu pôvodných obyvateľov Zapotékov.
„Vnímam to ako požehnanie a možnosť robiť niečo pre Matku prírodu. V celej našej dedine sa už po generácie venujeme výrobe kobercov. Ako deti sme nemali toľko voľného času, rodičia nás zamestnávali pri výrobe už od malička. Koberce vyrábame prírodným spôsobom, ako to robili naši predkovia, ktorí nepoužívali chemikálie. Máme certifikát, ktorý potvrdzuje, že ponúkame 100 % prírodnú prácu. Znamená to, že pestujeme indigovník, domestikujeme marus a čošenilu. Pestujeme si všetko na výrobu nití, z ktorých koberce tkáme, až po rastliny na výrobu farieb, ktorými ich farbíme. Stretávame sa pritom s rôznymi komplikáciami v dôsledku klimatických zmien, ale zatiaľ sa nám darí pokračovať v remesle.“
,,Výzvou pre našu komunitu bolo obdobie, kedy sa kvôli dopytu po lacných produktoch začali používať umelé farbivá a chemikálie. Až keď do regiónu začali prenikať čínski výrobcovia a kopírovať naše dizajny, celá dedina, v ktorej žije asi 1300 ľudí, sa stretla a rozhodla sa chrániť svoju prácu. Založili sme kooperatívu, zaregistrovali sme kolektívne značky a rozhodli sme sa pokračovať v tradičnej, ekologickej výrobe. Pomohli nám aj rôzne organizácie, vďaka ktorým sa nám podarilo ochrániť naše produkty.“
„Matka príroda je život. Je všetko, čo nás obklopuje – stromy, zvieratá, jedlo, ktoré konzumujeme, všetko, čo je okolo nás. Ak ničíme prírodu, vlastne ubližujeme sami sebe. Lebo ak ničíme životné prostredie, ktoré nás živí, podkopávame vlastnú výrobu, ktorá nám poskytuje potraviny a všetko, čo potrebujeme k životu. Toto všetko sme dostali, aby sme sa o to starali. V našej dedine máme kampaň, ktorou sa snažíme čeliť jej ničeniu. Najviac je znečistenie cítiť vo veľkých mestách. Potrebujeme pochopiť, že každý musí prispieť pri jej ochrane svojou troškou. Tiež, že ak chránime prírodu, chránime seba. Príroda je stvorená na to, aby sme boli šťastní.“
„Keď je čas sadenia, vždy sa začína prípravou pôdy, na čo je potrebné povolenie. Prosíme prírodu o povolenie na prácu s konkrétnym kusom zeme. Počas celej sezóny úrody, vrátane práce s burinou a inými prácami, sa pracuje spoločne s rodinou, s blízkymi susedmi. Najprv sa však poďakuje Všemohúcemu a Zemi, aby sme mohli prácu začať. Kedysi, aj každý jednotlivec robil rituál, pri ktorom sa Zemi poklonil, prejavil jej tým úctu a sústredene žiadal o povolenie, aby mohol niečo vykonať. Ľudia tak ukazovali svoju malosť, pokoru a prosili o pomoc a požehnanie. Dnes sa to na individuálnej úrovni nerobí. Súčasné rituály sa uskutočňujú na úrovni komunity počas slávností, kedy ľudia prinášajú jedlo, ovocie či iné dary. Všetko je požehnané a slúži ako vďaka za dary prírody a zároveň ako prosba o ochranu.“
„Tu sa naše zapotécke rituály prelínajú s katolíckou vierou. Modlitby sú síce katolícke, ale smerujeme ich k Matke prírode. O pomoc prosíme napríklad aj živly ako vietor, dážď, slnko a podobne. Rôzne prírodné cykly a deje sú zasvätené nejakému svätcovi, pretože úctu k prírode máme zakorenenú už dávno, dávno pred príchodom Španielov. Toto prelínanie katolíckeho a pôvodného nie je u nás v konflikte.“
„Napríklad ráno začíname modlitbou pri východe slnka. Keď ste mi zavolala, že prídete, modlila som sa za to, aby sa vám u nás páčilo. V toto ráno som sa modlila, aby dielničky pri farbení tričiek dopadli dobre, pretože sme robili na otvorenom ohni. Prišli ste s deťmi. Deti sú požehnanie, ale treba na ne dávať pozor, pretože nepoznajú nebezpečenstvo. Dnes som počas týchto dielničiek poslala moju príbuznú po bylinky, s ktorými sme farbili tričká. Pred tým som jej dala pokyn, aby poprosila rastliny o povolenie použiť ich na tento účel. Modlím sa však aj v duchu, napríklad keď žehnám jedlu, ktoré pokladám na stôl, ale tiež kvetom, ovociu. Niekto to nazýva rituál, ale ja hovorím, že je to prejav úcty k tomu, čo máme, čo nám príroda dáva.“
Roky lektorovania a dizajnovania prírodných záhrad mi priniesli opakovanú skúsenosť, že rovnováha v živote sa dá nájsť aj vďaka realizácií sa v prírodnej záhrade.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
