Túžite po krásnej záhrade, no nechcete každú voľnú chvíľu tráviť pri kosení trávnika, vytrhávaní
buriny a polievaní? Dobrá správa – dá sa to aj inak. Bezúdržbová záhrada nie je mýtus, ale čoraz
obľúbenejší prístup, ktorý ušetrí čas aj energiu a zároveň vám umožní naplno si užívať pokoj, krásu a
úžitok vašej záhrady.
Tradičný trávnik je jednou z najnáročnejších častí záhrady na údržbu – treba ho pravidelne kosiť,
polievať a hnojiť. No namiesto nekonečných kobercov trávy môžete zvoliť trvalkové záhony, kvitnúce
lúky alebo štrk s okrasnými trávami. Výsledkom bude záhrada, ktorá si žije vlastným životom – a vy si
ju budete môcť konečne užívať.
Ak do záhonov nevstupujeme, pôda ostáva kyprá a vzdušná. Stačí ju jemne prehrabať a pridať
kompost. Rýľovanie netreba.
Na malom priestore možno vytvoriť pestrý a úrodný záhon napríklad v tvare kľúčovej dierky. Ušetríte
miesto aj námahu.
Zamulčovaná pôda burinu takmer nepustí. Slama, drevná štiepka alebo kôra udržia vlhkosť a
postupne sa rozložia na humus.
Mulč a štruktúrovaná pôda udrží vodu omnoho dlhšie ako klasická hriadka. A keď ešte použijete
napríklad nemeckú kopu, pôda si vodu doslova nasáva.
V bezúdržbovej záhrade pomáhajú mikroorganizmy, kompost, mulč a živý ekosystém – vtáky, hmyz,
jašteričky. Prirodzené riešenia namiesto postrekov.
Je rok 2014 a my sme sa rozhodli založiť si záhradu (takmer bezúdržbovú) na pestovanie zeleniny. Aj
napriek tomu, že náš slamený dom ešte nestojí, môžeme si to pokojne dovoliť. Máme podrobný
permakultúrny návrh celého nášho sadu, v ktorom má už všetko svoje miesto.
Naša záhrada stojí na mieste, ktoré nebude výstavbe prekážať. Prečo sme si tým tak istí? Pretože jej
zakladanie nevyzeralo ani zďaleka, ako bežné okopávanie, zoranie a príprava pôdy na sadenie. U nás
v sade to žilo!
„Podržte meter od elektrického stĺpu, smerom k budúcej ceste. Tu máme šesť metrov. Od budúceho
kurníka bude rezerva štyri metre. Ok. Vymeriame aj bylinkovú špirálu. Postavím sa na vrchol tejto
kopy hliny a od stredu vytýčime presný kruhový obvod bylinkovej špirály,“ rázne rozdáva pokyny
Patricia Černáková, naša permakultúrna dizajnérka, ktorá nám celý návrh pomohla vypracovať.
Dve záhradné architektky Monika Gálová a Lucia Kováčová zatiaľ kolíkujú vytýčené body našej
záhrady. Všetko sedí na centimeter presne aj s nákresom dizajnu, ktorý Paťa vypracovala. „Minimálna
improvizácia. Všetko do seba zapadá,“ konštatujem s radosťou. Ako sa hovorí, ťažko na cvičisku,
ľahko na bojisku. Je za tým veľa prípravnej práce.
Okrem návrhu dizajnu, ktorý sme vytvárali tri týždne, ďalšie dva týždne prípravy všetkých materiálov
na založenie záhrady (kamene, trámy, seno, slama, dva druhy hnoja, kartóny, staré koberce, zeminu,
hnilé drevá a konáre…sadenice.), až po celú organizáciu workshopu o zakladaní záhrady u nás v sade.
Celá námaha sa vyplatila. Všetko sedí “ako zadok na šerbli”.:-) Môžeme ísť na to!
Môj tip: Pri zakladaní bezúdržbovej záhrady myslite na to, aby ste si vopred rozmysleli nielen dizajn,
ale aj orientáciu voči slnku, dostupnosť vody a jednoduchý prístup. To všetko vám ušetrí mnoho
práce neskôr.
Aby sme sa nielen my, ale aj ďalší ľudia, dozvedeli, ako založiť vyvýšené záhony a bylinkovú špirálu,
zorganizovali sme u nás v sade prvý workshop. Viedla ho ako inak, Paťa a pomáhal jej pritom aj
permakultúrny dizajnér Martin Pavlovský a spomínané záhradné architektky Monika a Lucia. Už
o deviatej ráno parkovalo pri našom sade prvých šesť aut.
Ľudia prichádzali a my sme zatiaľ chystali stoly s jedlom a pitím. Síce sme mali voľné miesta pre 25
účastníkov, spolu s 12 deťmi, priateľmi, nás bolo cez štyridsať:-). Na úvod sme si spravili obhliadku
sadu, počas ktorej sme ľuďom vysvetlili všetky benefity sadu.
„ Pozemok je slnečný a rastie tu veľa ovocných stromov, čo je veľkou výhodou. Ľudia si veľakrát
neuvedomujú ako dlho trvá, kým strom vyrastie a začne plodiť. Nie nadarmo sa hovorí, zasaď strom a
postav dom. Ak máte permakultúrny dizajn, smelo si to môžete dovoliť, lebo viete vopred, kde bude
čo stáť a kde sa stromom bude dobre dariť.“ vysvetľujem účastníkom a vediem ich na koniec
pozemku k jazierku. Je k nemu ťažký prístup, pretože po hojných dažďoch riadne zarástol a prekážkou
je aj kopa konárov.
Paťa nám však dala hneď prvú inštruktáž – „Choďte si pozrieť sad a cestou späť, aby ste nešli na
prázdno, každého poprosím priniesť konáre, ktoré použijeme do vyvýšených záhonov.“ A tak sa za
desať minút vyčistí okolie jazierka. Úžasné, ako rýchlo sa dajú veci urobiť, keď je toľko voľných rúk.
Paťa začína prvú prednášku. Ľudia pozorne počúvajú, čo dnes budeme robiť, ako a prečo.
„Včera sme predpripravili základy pre dva druhy záhonov, ktoré za dnešný deň vytvoríme. Prvý záhon
sa volá nemecká kopa. Včera nám bager vytvoril ryhu v zemi, do ktorej nahádžeme prinesené konáre,
tiež staré drevo. Postupne budeme vytvárať vrstvy, ktoré nám vytvoria kopu,“ vysvetľuje Paťa
a ukazuje na ďalšie materiály, ktoré použijeme – seno, ako ďalšiu vrstvu, potom hnoj, zem a ako
poslednú vrstvu slamu, ktorou záhon zamulčíme.
Môj tip: Ak nechcete každý rok pôdu rýľovať, zamerajte sa na vyvýšené záhony alebo techniku bez
obrábania – stačí prehrabať povrch a pridať kompost. Pôda ostane kyprá, plná živín a rastliny budú
prosperovať bez zbytočnej námahy.
Ľudia sa hneď chytajú roboty a lámu konáre na malé kusy, aby zo záhonov nevytŕčali. Konáre a hnilé
drevo majú v záhone pôsobiť ako špongia, ktorá sa po daždi napije a postupne záhon zásobuje
vlahou. Tiež ako humus. Rozkladom vzniká veľmi kvalitný humus a teplo, ktoré je prínosom pre rast
rastlín.
Spolu so senom a hnojom vzniká za pár rokov veľmi kvalitná pôda na sadenie. Čo my ako vlastníci
sadu, v ktorom je tuhá, ílovitá pôda veľmi oceňujeme. Ako hovorí Paťa, pri zúrodňovaní a zakladaní
štandardnej záhradky, by sme museli urobiť výkop a navoziť tony kvalitnej zeme. Paťa je však
zástancom toho, že všetko, čo je na pozemku, tam aj ostáva a využije sa, tak ako napríklad staré
konáre a dokonca aj ílovitá pôda z výkopu.
Tú nám bager zložil priamo na mieste bylinkovej špirály. Prosto nám vznikol kopec, z ktorého sme
vytvorili priestor pre život byliniek (viac o bylinkovej špirále v pripravovanom článku). Nemecká kopa
pomaly rastie v ohraničenom priestore zo starých trámov. Ich rozpätie je nadimenzované presne pre
podmienky investorov – teda nás a našich rozpätí rúk.
Výhodou vyvýšených záhonov v porovnaní s klasickou záhradou s hriadkami je, že do záhonov človek
nevstupuje, pretože do nich z oboch strán dočiahne rukami, pri plení, oberaní, sadení. Nepošliapanú
pôdu netreba okopávať.
1. Check! Prvá vec, ktorú nemusíme v našej záhrade robiť – OKOPÁVAŤ!
Zakladáme záhradku pri dvoch deťoch a pestrom životnom štýle…achkajú, voľkajú a čudujú sa starší
ľudia. Veď záhradku treba okopávať (to nemusíme:-)) a treba mať riadny flek, kde to všetko vysadiť.
2. Check! My nemusíme mať nekončiace riadky zeleniny. Na malom priestore krásna záhrada.
Predstavte si dlhú záhradu s nekončiacimi líniami hriadok nad horizontom a zapadajúce slnko. Komu by sa do takej záhrady chcelo? Kto by si ju dal rovno pod nos, pred dom? My nie! A preto je ďalší záhon v tvare kľúčovej dierky. „Záhon sa má točiť okolo vás a nie vy okolo neho,“ hovorí Paťa a vstupuje do záhonu vytvarovaného zo starých škridiel. „Stačí stáť na jednom mieste a točiť sa okolo vlastnej osy.
Môj tip: Tento tvar záhonu šetrí čas aj chrbát. A ak ho navyše osadíte nenáročnými trvalkami
namiesto letničiek, starostlivosť bude minimálna a efekt dlhodobý.
Všade máte záhon po ruke. Je to efektivita časová, energetická aj priestorová.“ Navyše musím dodať,
že aj vysoko estetická.:-)
Druha skupina ľudí pracuje na vytvorení kľúčovej dierky. Dve ženy v strednom veku ukladajú
naspodok kartón, ktorým zabránime prerastaniu trávy v záhone. Netreba trávnik nijak prácne
odstraňovať, stačí rozložiť kartón.
Mladí muži vezú fúrikmi zeminu do záhonu a tenkú vrstvu hnoja. Dospelí aj deti nosia slamu navrch
záhonu. Paťa vysvetľuje význam mulčovania – „Nikde v prírode nie je prirodzené, aby zem bola odkrytá. Takýto stav je pre prírodu stav katastrofy, keď dôjde k erózii pôdy, alebo pôdu zničia záplavy, požiar. Presne tak chápe príroda aj okopané hriadky v záhrade.
Ako prvé, čo môže proti tomu urobiť, je vyslať takejto pôde pomoc, odolných a prispôsobivých
výsadkárov do prvej línie – väčšinou pýr a inú v našom ponímaní burinu. Ak si to prenesieme do
ľudského sveta, pýr predstavuje mierovú misiu, ktorá ma na starosti dostať krajinu do pôvodného
stavu, zastabilizovať ju.
Ako náhle začne na tomto kúsku zeme rásť aj niečo iné – trávnik, bylinky, zelenina, postupne
výsadkári ustupujú, rovnako tak ako mierové sily.:-) Ľudia však hneď siahnu po postrekoch a likvidujú
ho ako burinu. Okopávaním si robia prácu navyše, pretože príroda na postihnuté miesto vždy vyšle
svojich výsadkárov.
Preto je najlepšie každý záhon zamulčovať. V našom prípade slamou. Zem sa zakryje, nevyrastie nám
tam burina, slama sa rozkladom mení na humus a navyše udrží vlhkosť a teplo.“
3. Check! Neplieť!
4. Check! Menej polievať!
Znie to skoro ako bez údržbová záhradka.
Založenie vyvýšených záhonov je určite náročnejšie ako skopať záhradu a nasadiť. No kým
okopávanie treba robiť každý rok, vyvýšený záhon založíme len raz. A keď máte k tomu ďalších tridsať
ľudí dobrej vôle, ktorí vám s tým pomôžu, zvládnete to aj za jeden deň! „Narátal som sedemnásť aut,
dokonca až zo Zvolena.
Neuveriteľné. Tí ľudia k vám prišli, aby robili u vás na záhrade?,“ pýta sa ma s údivom staručký dedko
Brablec, od ktorého sme sad kúpili. Ráno prišiel medzi prvými účastníkmi, rozložil si stoličku a celý
deň pozoroval ako v jeho sade na čistej lúke vzniká krásna zeleninovo, kvetinovo, bylinková záhrada.
„Taký som šťastný, že tu niečo nové vzniká a rastie. Je to neuveriteľné, že všetci tí ľudia prišli, aby
vám pomohli. Mať o pár rokov menej, aj ja si urobím také záhony,“ dodáva so spokojnosťou. Rovnaké
príjemné reakcie dostávame a od účastníkov. „Skutočne platí, raz vidieť ako stokrát počuť,“ hovorí mi
Evka zo susednej dediny.
„Na jeseň plánujeme postaviť skleník a určite už pri ňom vyrastie aj takýto vyvýšený záhon,“
pochvaľuje si. Evka je tridsiatnička, mamka trojročného Jakuba a na workshop si priniesla ďalší
prírastok ešte v brušku. No medzi účastníkmi boli aj starší ľudia okolo päťdesiatky, ktorí sa Pati pýtali ako skúsení pestovatelia najviac. Paťa im trpezlivo odpovedala na všetky otázky od kompostovania,
až po mulčovanie.
Mladé ročníky zväčša mlčky nasávali všetky informácie. Bol to jeden nesmierne užitočný, inšpiratívny a príjemný deň, vďaka ktorému budeme mať už toto leto zdravú zeleninu pre naše deti.
FOTO: www.helenakurus.sk a www.tomasbencik.com
VIAC FOTOGRAFIÍ v galérii Slovensko tu a na facebooku lifereset tu.
Súvisiace články:
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
