Dvadsiateho štvrtého decembra je facebook aj Instagram sú plný fotiek najprv nablýskaných vianočných stromčekov a potom roztrhaného papiera. Veď to je také krásne, keď sa deti tešia z trhania papiera a toho, čo je v ňom zabalené. Čo opäť učíme naše deti? Že prvoradá je krátkodobá zábava, že radosť je zo vzrušenia alebo z obsahu, ktorý sa pod papierom ukrýva.
Nakupujeme baliace papiere, ktoré predstavujú pri tom obrovskom množstve ľudí na planéte kvantá ton papiera. Papiera, ktorý bol kedysi lesom. A čo sa s ním stane? Niečo skončí v koši, niečo sa separuje a opätovne recykluje. Na samotnú recykláciu je však nutné obrovské množstvo energie a pitnej vody. Naozaj musíme dať deťom radosť z ničenia?
U nás doma máme darčeky balené v bavlnených látkach s vianočným dekórom. Nakúpila som ich vo výpredaji a po každých Vianociach ich odložím spolu so stužkami, aby boli na ďalší rok k dispozícii. Vianočné darčeky sú teda vkusne zabalené, ale do obalu, ktorý viem využívať celý rok. A nie, nebojte sa, deti neprekuknú Ježiška preto, že použil tú istú látku na balenie darčekov.
Vianoce by mali byť o vzťahoch. Práve v tomto období by sme sa mali čo najviac zamerať na vzťah k sebe samému, svojim blízkym, ale aj vzťahu k prírode. Vďaka nej sme všetci nažive. Teda v tomto reťazci dôležitých vzťahov by mala patriť na popredné priečky. Vianoce sa v súčasnosti menia na nablýskané trendy plastové aranžmán, ktoré sa každým rokom mení. Teraz je in zlatá, budúci rok červená. A po Vianociach končia v smetiakoch neaktuálne farebné kombinácie.
U nás doma máme drevený vianočný stromček. Vyrobil ho môj muž s najstaršími synmi. Je to niečo, čo nám všetkým zahreje srdia, keď ho v decembri vytiahnem z uloženého miesta. Je to pre nás symbol rodiny, tradícií a hodnoty skutočného dreva.
Zdobíme ho slamenými ozdobami a tiež textilnými. Niektoré som šila ja po večeroch, keď som uložila deti spať a časť sme dostali od našej známej, ktorá na Sashe šije. Sú nádherné, hodnotné, dušu hrejúce. Každý rok sa teším, kedy ich znova vybalíme. Všetci sme spolu spomíname na predchádzajúce Vianoce či na tie, ktoré boli niečím výnimočné.
Skúsme uvidieť naše automatické programy. Skúsme sa nad nimi zamyslieť. Týmto prehnaným obdarúvaním často kompenzujeme vlastné nedostatky. Nedostatky z detstva, nedostatky z prázdna v našom vnútri. Smútok v duši, nenaplnenie, má aspoň na chvíľku potešiť radosť detí z vecí.
Čo ich tým však učíme? Takto sa tento kompenzačný reťazec nepretrhne. A v bludnom a často podvedomom kruhu budú pokračovať aj naše deti. Toto je však pre spoločnosť a našu Zem naozaj neudržateľné.
Zastavme sa a pozrime sa, či sa tieto príklady týkajú aj nás. Ak áno, viem byť v nadhľade a pripustiť si, že je to tak? Viem to zmeniť? Aspoň postupne po malých krôčikoch?
Nech tie Vianoce nie sú o zháňaní darčekov, ale o atmosfére stíšenia. Teda úplný opak toho zhonu, ktorý toľko ľudí žije. U nás sa darčeky začínajú zháňať v októbri. V decembri je už pokoj. Pokojný advent nám potom vytvára priestor na to, aby sme sa zamysleli nad otázkami z riadkov vyššie a tým, čo chceme a ako v živote žiť a zveľaďovať.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
