Psychológia zdravej detskej izby

Deti sa učia aj zo svojho prostredia a vytvárajú si z neho stereotypy a zvyky. Učia sa tromi spôsobmi: napodobňovaním rodičov a autorít, výučbou a výchovou v škôlke i škole, a napokon neustálym opakovaním určitých rituálov. To všetko až do času, kým sa to pre nich stane zvykom. Vytvárajú si automatické správanie, čo uľahčuje fungovanie nervového systému. Návyky, ktoré si dieťa vytvorí z prostredia v škôlke, škole, ako aj v detskej izbe, ho budú sprevádzať po celý život.

Ako funguje detský svet
Prostredie má vplyv na to, či sa dieťa naučí zdravo sedieť, či vie využívať celé svoje telo, svoju hrubú aj jemnú motoriku. Vplýva aj na jeho správanie, hodnoty, reč tela a podobne. Detská izba je preňho útočiskom pred vonkajším svetom. Na druhej strane ani tá najkrajšia izba nenahradí rodičovskú lásku a pozornosť či úprimný záujem zo strany okolia. Skôr ako sa pustíme do zariaďovania detskej izby, mali by sme vedieť, ako funguje videnie a vnímanie detí. Jednoducho – ako vyzerá detský svet. Deti od malička veci chytajú, ochutnávajú, rozoberajú. Je pre ne absolútne prirodzené spoznávať všetkými zmyslami, ako fyzicky svet funguje. Dospelí ich však učia mať odstup, aby sa nezašpinili, veci nezničili atď. Primitívne národy využívajú úplne prirodzene všetky zmysly aj v dospelosti. Naopak, naša západná kultúra je veľmi vizuálna. Veci sa robia pre efekt, tak aby dobre vyzerali. Deti potrebujú oveľa viac. Potrebujú zážitok.

Podstata zdravej detskej izby 

Pre deti je dôležité mať viacero zdrojov informácií, teda stimulov z prostredia. Nielen zrakových, ale aj vnímaných hmatom, sluchom a dokonca i chuťou. Tieto pôžitky im môžeme zabezpečiť napríklad tým, že ich obklopíme príjemnými, hlavne pravými prírodnými materiálmi. Obzvlášť sa to týka prvkov, s ktorými je dieťa v neustálom kontakte, napríklad podlaha, písací stôl, dvierka či zásuvky skriniek i poťahové textílie. Dominantným materiálom by malo byť masívne drevo alebo materiály na jeho báze, ako je biodoska alebo latovka. Aj také prírodné materiály ako hlina, korok, bavlna, ľan sú do prostredia pre deti mimoriadne vhodné. Ak sú bez agresívnej povrchovej úpravy, majú z veľkej časti antimikrobiálne i antistatické vlastnosti a neutralizujú elektrosmog z elektrospotrebičov. Na ich povrchoch sa navyše zachytávajú negatívne nabité ióny. Tie sa nachádzajú pri vodopádoch, v lese a po daždi. Na kove, skle a plaste tieto ióny zanikajú a my prichádzame o prirodzenú mikroklímu. Sú to materiály, ktoré sú síce drahšie ako polypropylén, PVC, lamináty atď., ale pre vývoj dieťaťa zdravšie.

Vinyl a PVC môžu byť?

PVC aj vinyl majú svoje výhody, majú vynikajúce fyzikálno-chemické vlastnosti, dobre sa udržiavajú, môžu byť rôzne farebné, čo má pri tvorbe priestorov pre deti, hlavne tých verejných, veľké výhody. Podmienkou však je, že by mali zostať vo svojej skutočnej dodobe a nepredstierať iný materiál. Pre deti je veľmi mätúce, ak vidia „plastové drevo“, ktoré klame ich zmysly. Keď ho dieťa oblíže, nechutí ako drevo, keď sa ho dotkne, nemá teplotu dreva, keď sa po ňom prejde, nevydáva mäkký zvuk pri chôdzi. Deti potrebujú veriť tomu, čo vidia a cítia. Veriť tomu, že ich svet je skutočný. Od toho sa napríklad odvíja ich dôvera nielen k svetu, ale aj k ľuďom.

Detský svet je hravý a oblý
To, akými tvarmi sme obklopení, vplýva na našu psychiku. Oblé veci vedú k jemnejšiemu správaniu než tvrdé. Živé organizmy sú oblé, ľudské telo je oblé, detské a ženské zvlášť. Práve preto je vhodné pohrať sa s oblými tvarmi aj v detskej izbe. To isté platí aj o povrchoch. Celkovo nás lákajú veci, ktoré sú príjemné na dotyk. Muži sa obklopujú tvrdšími a chladnejšími materiálmi a tvarmi. Je to spôsobené tým, že naša kultúra potláča prílišné prejavovanie emócií, pretože platí staré známe: chlapi neplačú. Aj takýmito detailmi môžeme ovplyvniť správanie nášho dieťaťa. Pre rozvoj fantázie je rozhodujúce, či deti obklopíme abstraktnými vecami, alebo vyslovene ilustratívnymi, napríklad „disneyovskými“ (posteľ v štýle Barbie, Mickey Mous…). Takéto konkrétne motívy sú aktuálne len po veľmi krátky úsek detského života. Konkrétne veci sú presne určené a nevytvárajú ďalší priestor pre fantáziu.

Izba pre súrodencov

V prípade súrodencov rôzneho pohlavia bývajúcich v jednej izbe je vhodné vytvoriť dievčenský a chlapčenský kútik. Unisex nie je správny, pretože je prirodzené rozvíjať v deťoch ich mužskú a ženskú stránku. Dôležité je vytvorenie vlastného kútika aj pre deti rovnakého pohlavia. Každé má mať svoj vlastný priestor. Stačí skutočne kútik, v ktorom sa dieťa identifikuje a realizuje. Taký, v ktorom bude mať svoje osobné veci, obľúbené predmety. Dôležité sú nástenky, na ktoré si môžu deti vyvesiť pre nich významné veci, suveníry, fotografie kamarátov a podobne. Treba im nechať priestor, kde si napríklad v tínedžerskom veku môžu vyvesiť plagáty. Dieťa, ktoré má vlastné teritórium, sa tak naučí, že má pevné miesto v živote, miesto, ktoré má pod kontrolou a zároveň
je za jeho stav zodpovedné. Čo sa farebnosti týka, je vhodné detskú izbu nedeliť striktne na ružovú a modrú, ako sme zvyknutí. Lepšie je na veľké plochy zvoliť univerzálne pastelové farby, napríklad žltú či zelenú, a farebnosť a hravosť docieliť pestrými doplnkami.

Je vaše dieťa extrovert? Introvert?
Pri vytváraní detského priestoru by sme mali hľadieť aj na typ osobnosti nášho dieťaťa. Iné potreby má extrovert a iné introvert. Introvertné dieťa má rado priestor so zákutiami, komôrkami, malými izbami, v ktorých sa môže viac schovať, kontrolovať ich a utiahnuť sa do seba. Naopak, extrovertné obľubuje otvorený priestor, v ktorom má menej kontroly nad vlastným teritóriom, ale
poskytuje mu veľa príležitostí pre rozvoj sociálnych zručností. Pri kombinácii súrodencov – extroverta a introverta – odporúčam pre introverta vytvoriť kútik, ktorý sa mu odčlení napríklad malou zástenou v podobe závesu či kusa nábytku. Aj tak málo mu pomôže mať svoje miesto, do ktorého sa utiahne a kde môže „hĺbať“. Vhodné je to aj pre extrovertné deti, pretože i tie potrebujú
priestor a čas byť samy so sebou. Je to jeden z najvýznamnejších momentov osobnostného rozvoja. Vytvoriť teda izbu kombináciou otvoreného priestoru a malých zákutí je optimálne.

Izba, ktorá núti k pohybu

Prioritou je nechať deťom voľný priestor. Neočakávajme, že v ňom budú deti organizovane cvičiť, ale prirodzene sa klbčiť alebo skákať. Dôležité je vytvoriť podnety na striedanie polôh ako pri hre, tak aj pri učení. Nie je správne, keď majú v izbe iba možnosť sadnúť si za stôl alebo ľahnúť si na posteľ. Chce to oveľa viac. Napríklad nižší jednoduchý stolík, za ktorým môžu deti sedieť v tureckom sede či na pätách, kľačať a robiť si úlohy aj na zemi. Ak to priestor dovolí, veľmi dobré sú rôzne vyvýšené plochy, niečo ako pódiá, ktoré navyše môžu slúžiť aj na ukladanie vecí či na príležitostné spanie. Správne je mať možnosť oddýchnuť si pokojne na dlážke a upokojiť sa, alebo naopak, na zemi sa zahrať. Základná chyba, ktorú často rodičia robia, je, že vyberú do detskej izby studenú laminátovú podlahu, ktorá je nepríjemná na dotyk, má statický náboj, čo má vplyv na to, že dieťa časom už nemá potrebu zdržiavať sa na zemi. Naopak, prirodzené je zahrať sa na koberci alebo drevenej podlahe. Výborné je mäkké drevo, ktoré sa síce obije, zničí, ale na rozdiel od laminátu sa dá kedykoľvek vybrúsiť a obnoviť. Je to teplý, príjemný a prirodzený povrch.

Poriadok a alergie
Spomínané koberce sú na jednej strane diskutabilné pri alergiách, ale na druhej strane – čím viac odstránime zo sveta detí alergény a vytvoríme im čisté a sterilné prostredie, tým náchylnejšie na alergie budú. V zdravej miere je pre deti pozitívne mať „neporiadok“ alebo prach, čo podporuje prirodzenú obranyschopnosť, ktorá bráni vývoju alergie. Tkaniny a koberce sú opodstatnené v interiéri aj pre akustickú pohodu a jeho zútulnenie.  Čo zdraviu neprospieva sú prchavé látky, ktoré sa vylučujú z lepidiel používaných na lepených doskách ako sú rôzne drevotrieskové materiály. Ide o formaldehyd, ktorý sa nachádza aj v novozakúpených kobercoch. Typický je pre nás „zápachom za novotou“. Spôsobuje podráždenie slizníc, bolesti hlavy a podobne. Rozložiť ho dokáže špeciálny sadrokartón Activ´Air . Poriadok v detskej izbe je kameňom úrazu každej domácnosti. Deti v predškolskom a mladšom školskom veku sa prirodzene so svojimi detskými vecami rozkladajú po celom byte, hlavne v spoločnej zóne, kde trávia najviac času.

Stratégie na poriadok
Pomôže, keď sú po byte a hlavne v detskej izbe k dispozícii krabice, koše a malé kontajnery, kde sa dajú umiestniť drobné hračky. Ak sú atraktívne a zábavné aj pre dieťa a za upratovanie ho viac chválime, než príliš kritizujeme, je šanca urobiť z upratovania po každom dni príjemný rituál. Starším školákom je správne dať voľnú ruku pri výbere systému na ukladanie osobných vecí vrátane oblečenia. Keď dieťa pocíti vlastnú zodpovednosť a právomoc vo svojej izbe, je šanca, že bude dbať o poriadok a izbu bude vnímať ako svoju osobnú záležitosť. Systém a poriadok v priestore reprezentuje aj poriadok v osobnom živote.

Dostatok ukladacieho miesta = poriadok 

Okrem šatníkov treba v detskej izbe bezpodmienečne rátať aj s policami, regálmi, zásuvkami a kontajnermi. Deti ďalej  jednoznačne potrebujú vystavovať svoje osobné a srdcu blízke veci, a preto im treba ponechať aj otvorené úložné plochy napriek prachu, ktorý sa v nich usádza. Ideálny v tomto smere je nejaký variabilný modulový systém, ktorý sa dá časom, podľa meniacich sa potrieb ukladania, obmieňať. Je otázne, či riešiť ukladanie šatstva v detskej izbe vstavanými skriňami, tak ako u nás dospelých. Je to predsa len skôr „dospelácky“ dizajn a svet. Minimálne do 15 rokov to nutné nie je, ale v tínedžerskom veku
je už možné o tom pouvažovať. Aj tak, reálne, po 15 rokoch si už izba zaslúži nejaké vylepšovanie.

Vyspaté dieťa je spokojné dieťa
Dobrý spánok je alfou a omegou zdravého fyzického aj mentálneho vývoja detí. O tom nemusíme nikoho presviedčať. Preto po narodení má zmysel investovať do dobrej detskej postieľky, ktorá pri svojom štandardnom rozmere 60 x 120 alebo 70 x 140 cm môže slúžiť dieťaťu až do 3 rokov. Dobrá znamená hlavne z masívneho dreva, ideálne bez povrchovej úpravy alebo upravená
maximálne čistým ľanovým olejom, či včelím voskom, aby sa z nej neuvoľňovali zbytočné emisie a aby aj chutila. Štandardný rozmer postele pre dospelého človeka (šírka 80 alebo 90 cm a dĺžka 200 cm) je namieste už pre dieťa od 3 rokov, kedy končí
éra detskej postieľky. Jedno lôžko, resp. miesto na príležitostné spanie priamo v detskej izbe sa vždy zíde, pretože dieťa už od škôlky pestuje kamarátske vzťahy a „prespávačky“ kamarátov u vás doma sú dobrým sprievodným javom toho, že sa vaše dieťa dokáže socializovať. Dieťa, ktoré je u vás na návšteve, určite nebude chcieť prespávať v obývačke, preto je lepšie v detskej izbe
rátať minimálne s priestorom, kde sa dá umiestniť dodatočný matrac.

Stôl a stolička, aby sa nehrbili
Stôl a stoličku je pri deťoch dobré riešiť ako „rastúce“, teda minimálne výškovo nastaviteľné. Ak je to však finančne náročné, stačí pevný stôl s výškou cca 74 cm a kvalitná, výškovo nastaviteľná stolička s podnožou na vykladanie nôh. „Rastúci stôl“ je vybavený elektronickým, pneumatickým alebo najjednoduchším mechanickým výškovým nastavovaním (pomocou rôznych kolíkov, zarážok a pod. ). Dobré je, ak sa dá na ňom naklápať pracovná plocha, aby sa dieťa menej krčilo nad zošitmi a učebnicami
a menej si namáhalo krčnú chrbticu i zrak. Výhodou je, ak má stolová doska nejakú zarážku, aby perá a ceruzky pri naklopení dole stále nepadali.

Detská izba má byť detská 

Aby mali deti pocit, že ich detská izba je skutočne ich, je správne zariaďovať ju s nimi. Malým deťom treba nechať priestor na vyzdobenie izby. Minimálne od vyššieho školskom veku, približne od 11 rokov, už má zmysel nechať deťom voľnú ruku pri celkovom zariaďovaní, premiestňovaní nábytku a dekorovaní celého priestoru. Má to význam aj pri vytváraní ich novej dospelej identity, ktorá rastie spolu s ich psychickým a fyzickým dospievaním. Okrem toho ich to aj naučí robiť rozhodnutia, niečo pre ich realizáciu dokázať a niesť za to aj všetku zodpovednosť a následky. V tínedžerskom veku je už detská izba zároveň aj  poločenskou a reprezentatívnou záležitosťou pred kamarátmi. Je veľmi dobré, ak má niečo ako „obývačkovú“ časť. Ak sa deti samy pričinili o dizajn detskej izby, budú mať väčšiu chuť starať sa o ňu. Celkovo by mala byť detská izba flexibilná,  ľahko prispôsobiteľná aktuálnym fyzickým a mentálnym požiadavkám.

ČLÁNOK vyšiel v časopise INŠPIRÁCIA, ktorý pre spoločnosť DÉMOS TRADE píšem.

TEXT: Doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD. autorka zdravého interiéru nášho mobilného domu a ZMG

FOTO: Team7 a ZMG

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Desať tipov pre zdravú a hravú detskú izbu

Ako efektívne využiť 45m2 pre rodinu

Vychutnajme si život TERAZ!

Sadrokartón ako prírodný materiál?

Jakubkova a Maroškova čarovná záhradka

To čo nás obklopuje vplýva na našu myseľ, telo aj zdravie