Vianočný pokoj

Jakub hľadí na oblohu a hovorí  – „Ježiško ja chcem pod stromček udicu a potápačské okuliare.“ Trošku neobvyklé darčeky pod Vianočný stromček. No pre miesto, na ktorom sme sa ocitli, nie je nič vhodnejšie. Naša tretia farma sa nachádza na najslnečnejšej časti Nového Zélandu.

Vraciame sa z prechádzky po pláži.

Najslnečnejšie miesto Nového Zélandu

Sme na juhu, ktorý by mal byť paradoxne chladnejší ako sever, lebo je bližšie k Južnému pólu. Donna, naša hostiteľka nám však vysvetlila, že na Severnom ostrove je viac lesov, preto aj viac zrážok. Tu sú naopak vinice, žlté piesočné kopce, suchá tráva, pláže a more. Divoké more. Keď ho vzhliadol Jakub, zostal stáť a niekoľko minút sa pozeral na valiace sa vlny. Medzi týmito vlnami sme hneď prvý deň zbadali tuleňa. Surfoval si hravo na vlnách, robil otočky a v jednom momente akoby nám zamával plutvou. Všetci sme mali detskú úprimnú radosť. Donna tvrdí, že jej sa ešte nikdy nepodarilo vidieť tuleňa pred jej domom na pláži. Pán Boh nás miluje.

Divoké zvieratá, ktoré poznáme len z dokumentárnych filmov, tu bezproblémovo pózujú pred uchvátenými turistami.

Pán Boh nás miluje

A to, že nás miluje, myslím skutočne vážne. V našich plánoch nebol Južný ostrov. Nechceli sme deti príliš namáhať dlhými cestami a častým premiestňovaním sa. No keďže nám ukázali, že im to neprekáža, že jediné na čom sú závislí sme my dvaja a naša pohoda, rozhodli sme sa ísť. Bolo to určite správne rozhodnutie. Rozposlala som farmárom maily a dostala som veľmi pekné odpovede. Jednou z nich bola aj odpoveď od Donny – Budem veľmi rada, ak prídete na moju farmu. Bývam na nádhernom mieste, ktoré je stvorené pre deti. Je to tu skutočne babyfriendly. Budete bývať v chate vedľa domu – čo by ste čakali? Chatu! Keď sme vystúpili z auta stál pred nami nový krásny trojizbový dom. Keď sme zbadali Donnin palác, bolo nám jasné, prečo je ten náš v jej ponímaní chatou.

Janči vyrába dvere na ohradu a deti sú hlavní kontrolóri kvality.

Život na pláži

Náš wwoofing na odľahlej farme je postaviť ohradu pre sliepky. Práca nie je vôbec náročná a trvá len štyri hodinky, takže celý deň máme pre seba. Donna je skvelá hostiteľka. Robí všetko preto, aby sme sa cítili dobre. Myslím, že wwooferov si k sebe pozýva nie pre prácu, ale preto aby nebola sama. Na farmu v Rarangi sa presťahovala pred štyrmi mesiacmi. Tridsať rokov bývala v Austrálii a dôchodok si prišla užiť domov, na Nový Zéland. Wwoofing je pre ňu cestou k pestrejšiemu životu, a preto isté aj ona dobrovoľníči – raz do týždňa učí v miestnej škole. Ako sama hovorí, život nie je len o braní, ale aj o dávaní a ona má čo ďalej odovzdať. Tridsať rokov učila a škoda by bola nepodeliť sa so bohaté skúsenosti.

Donna učí naše deti anglickú riekanku. Malým sa to nesmierne páčilo.

Aj taký môže byť wwoofing

Na Donninej farme sme našli pokoj. Po trojtýždennom cestovaní, spoznávaní a pracovaní sme zrazu zastali a začali si užívať ticho a samotu. Ja mám konečne čas viac písať. Janči má zas Vianoce už teraz, pretože dostal od skorého Ježiška udicu a na svitaní chodí chytať ryby. Neviem, či to bol dobrý darček, lebo každý deň jeme ryby.:-) V pokojnom duchu bude prebiehať aj náš ďalší wwoofing. Vianoce strávime strážením domu na pláži a staraním sa o psíka majiteľom, ktorí odchádzajú na sviatky k rodičom. Áno, priznávam, skvelá prácička. No vzhľadom k blížiacemu sa času pokoja aj zaslúžená. Ako som spomínala, doteraz bol náš wwoofing o práci, vzdelávaní sa a spoznávaní nových ľudí. Tieto dni však budú skôr o nás. O našej rodine a tak to má na Vianoce byť.

Jakub stares at the sky and says –“Jesus child, I want a fishing rod and diving goggles under the tree”. Somehow strange presents under the Christmas tree. But there is nothing more suitable for the place where we have occurred. Our third farm is located in the sunniest part of New Zealand.

The sunniest place of New Zealand

We are on the south that should be colder than the north because it is closer to the South Pole. However, Donna, our host, explained that there are more forests on the Northern Island and thus also more precipitations. On the contrary, here are vineyards, yellow sandy hills, dry grass, beaches and sea. Wild sea. When Jakub saw it for the first time, he was standing still and looking at rolling waves for several minutes. On our very first day, we found a seal in these waves. He was surfing on the waves, making flips and it seemed like he waved on us with his flipper in one moment. All of us were sincerely and childishly happy. Donna said she has never seen a seal on the beach in front of her house. Our Lord loves us.

Our Lord loves us

And I really mean it seriously that he loves us. The Southern Island was not included in our plans. We didn’t want to expose our children to long trips and frequent relocations. But since they showed they do mind it, that the only thing they depend on is their parents and our wellbeing, we have decided to go. It was definitely a good decision. I sent e-mails to farmers and received very nice replies. One of them was a reply from Donna – I will be very glad if you come to my farm. I live on an amazing place that is made for children. It is really baby-friendly here. You will live in a hut near the house – what would you expect? A hut! When we got off the car, a beautiful new house with three rooms was waiting for us. When we spotted the Donna’s palace, it was clear why she considers our house a hut.

 Life on a beach

Our wwoofing on a remote farm is to build a pen for hens. The work is not demanding at all and takes only four hours, so we have the whole day for ourselves. Donna is a great host. She makes her best so that we feel good here. I think she doesn’t invite wwoofers for work but for herself not to be alone. She moved to the farm in Rarang four months ago. She had lived in Australia for thirty years and then she came home to New Zealand to spend her retirement. For her, wwoofing is the way for more eventful life and her own volunteering as well. As she says, life is not only about taking, but also about giving – and she can forward her experiences. As a former teacher, she teaches voluntarily in the grammar school once a week.

Donna teaches our children an English rhyme.

We have found peace at the Donna’s farm. After three weeks of travelling, learning and working, we suddenly stopped and started to enjoy silence and seclusion. I have finally more time for writing. Janči has Christmas already now because early Jesus child has brought him a fishing rod, now he goes fishing at dawn. I don’t know if it was a good present because we eat fish every day.J Also our next wwooffing will be in a quiet spirit. We are spending Christmas guarding a house at a beach, taking care of a dog of the owners who travel to their parents for holidays. Yes, I admit, it is a great job. But considering the coming time of peace, it is deserved. Until now, our wwoofing was about work, education and meeting new people. But these days will be more about us. About our family and that’s what is Christmas about .