Vôňu a dotyk dreva, nenahradí žiadny umelý materiál

Viete,  že najkvalitnejšie drevo je z nadmorskej výšky aspoň 1000 metrov, na severnej strane hory, uprostred porastu? Počuli ste, že kedysi sa morilo býčou krvou? Alebo, že červený smrekovec má v interiéri pozitívne antibiotické účinky. Ak nie, pustite sa do čítania rozhovoru so špecialistom Richardom Bielekom na drevo a všetkého čo s ním súvisí, nie len o rezive, ale aj o životnej filozofii a o tom, že sa neoplatí šetriť na zdraví.

Plánujeme postaviť slamený dom, ktorý nebude samonosný, čo znamená, že nebude postavený len zo slamených balíkov, ale aj z dreva. Použijeme ho na drevený  skelet, ktorý slamenými balíkmi vyplníme. Drevo nám defakto bude držať strechu nad hlavou, aj dom pokope.:-) Práve preto je otázka kvality dreva, nesmierne dôležitá. Aj v tomto prípade sme sa obrátili na odborníka, a to na slovo vzatého – Richarda Bieleka, ktorý spravuje portál www.wcut.sk.

Na portáli, ktorý spravujete www.wcut.sk píšete, že kedysi sa klienti o rezivo intenzívne zaujímali. Podstatné boli pre nich také detaily ako napríklad, či vyťažený stom rástol v nadmorskej výške aspoň 1000m, na severnej strane hory, uprostred porastu a v zemepisnej šírke aspoň 49stupňov severne a samozrejme, či bol zo zimnej ťažby. Nájdu sa aj dnes ľudia, ktorí si potrpia na týchto kritériách pri výbere reziva?

Ľudia sa prejavujú v rôznych extrémoch. Kedysi, v začiatkoch internetu, mali prístup k prvým informáciám a z nich čerpali. Mali pocit, že musia stavať kvalitne. Priala tomu aj ekonomická situácia na Slovensku. Po veľkej hospodárskej kríze, ktorá vyvrcholila koncom roka 2009, nastala v stavebníctve recesia a rozhodujúca sa stala cena. Začali šetriť aj tam, kde sa nemá. Ľudia sú ochotnejší zaplatiť za drahý obklad do kúpeľne, ktorý samozrejme každý vidí, ako za krov, ktorý im drží desiatky rokov strechu nad hlavou. Na druhej strane, nie sú ochotní ustúpiť od svojich požiadaviek, napríklad ohľadom veľkosti stavby. Stavajú veľmi veľké domy, ktoré nie sú schopní využívať a v rámci svojich schopností ani odfinancovať a potom šetria tam, kde sa nesmie. Radšej by sa mali pustiť do menších stavieb a použiť na stavbu kvalitnejšie materiály. Zabúdajú tiež, že výhodou menších domov sú menšie náklady na prevádzku.

V prvej otázke som spomínala, že kvalitné rezivo je zo stromu, ktorý rastie za určitých podmienok. Prečo je dôležité, aby bol z nadmorskej výšky najmenej 1000 metrov a podobne?

Čím rastie drevo severnejšie a vyššie, tým má kratšie vegetačné obdobie. Znamená to, že má menšie prírastky, a tým pádom hustejšie letokruhy. Uprostred hory, že drevo bude mať stržeň, svoje jadro, skutočne aj v geometrickom strede, pretože naň slnko intenzívne nesvieti a bude  rovnomerne vyživovaný. Naopak, ak rastie na okraji hory, vonkajšia strana, býva viac ohrievaná a narastie väčšia. Vtedy je drevo nesymetrické, už to nie je guľatina, ale rôzne typy valcov.

Vyťažený strom, na ktorom ešte včera sedel vták je znamením toho, bol čerstvo vyťažený a nestihol podľahnúť degradácii.

Prečo je najlepšie drevo zo zimnej ťažby?

Kvalitná guľatina je zelený stom, živý strom, ktorý ma určitý obsah vody. V zimnom období okolo 40 percent a vo vegetačnom období, okolo 60 percent vody. Čím je suchšie drevo, tým je kvalitnejšie. Ľudia často krát hovoria, že nechcú drevo, na ktorom včera štebotal nejaký vták, teda z čerstvo vyťatého stromu, ale opak je pravdou. Môžu byť radi, lebo sa môžu spoľahnúť, že to bol čerstvý strom a je malá pravdepodobnosť napadnutia škodcami. Stav našich lesov a klimatické zmeny, však ovplyvnili aj ťažbu guľatiny. Veľkým problémom našich lesov sú lykožrúti, a práve toto kalamitné drevo sa ťaží prednostne.

Môže sa na stavbu použiť drevo, ktoré je napadnuté lykožrútom?

Zdravý strom sa dokáže lykožrútovi ubrániť, ale len v prípade, že ho napadnú dvaja, až dvadsiati lykožrúti. Jednoducho ich zaleje miazgou. Ak ho však napadne sto, až dvesto naraz a prehryzú mu lyko po celom obvode, prerušia mu transport živín práve cez lyko a zdravý strom začne vysychať. Deje sa to veľmi rýchlo. Behom dvoch týždňov sa napadnuté stromy sfarbia do červena. V poraste ich ľahko rozoznáte. Ak je to lykožrútová kalamita sú to celé červené hory. Problém nie je v tom, že ide o kalamitné drevo, ale v čase jeho spracovania. Podobne ako ľudská krv, aj guľatina si vie udržať určitú sterilitu, proti plesniam, hubám a drevokaznému hmyzu. Túto sterilitu však strom stráca po troch až šiestich týždňoch. Kým sa vybavia potrebné povolenia, verejné obstarávania v rámci štátnych lesov, prejde niekoľko týždňov až mesiacov. Takýto strom začne napadať najskôr tvrdá a potom mäkká hniloba. Táto guľatina býva lacnejšia a ľudia si z nej často krát stavajú krovy. Napríklad v Rakúsku a v Nemecku je zakázané píliť z takéhoto dreva krovy. U nás to norma de facto tiež zakazuje, ale nikto to nekontroluje.

Richard Bielek je špičkový odborník na rezivo a tejto problematike sa venuje už niekoľko rokov. Radí stavať domy, ktoré vieme odfinancovať, tak aby sme nešetrili na kvalite použitých materiálov. V opačnom prípade sa nám nevhodné šetrenie vráti späť ako bumerang.

Ak použijeme kalamitné drevo z rôznych dôvodov, či už z nevedomosti alebo šetrenia, čo sa s ním stane? Padne nám takýto krov doslova na hlavu, alebo nám splesnivie?

Závisí to od degradácie reziva. Väčšina týchto krovov vydrží pár rokov a niekedy aj niekoľko desiatkov. Slabosti sa prejavia pri extrémnych výkyvoch počasia, ako silné vetry, snehové kalamity a podobne. Takýto krov môže vtedy skolabovať. Môže nastať aj estetický problém – rôzne prehyby dreva. Plesnenie dreva ovplyvňuje skladba plášťa. Všetci sa snažíme v starých panelákových bytoch odstraňovať plesne, a potom sú ľudia ochotní zabudovať si v novostavbách tieto plesnivé drevá. To nechápem. Len pre pár ušetrených eur. Alebo pre šetrenie investori podcenia ošetrenie dreva proti drevokaznému hmyzu. Hlavne pokiaľ ide o ekologické domy, ako je drevodom, alebo slamený dom, musí byť drevo dobre ošetrené. V opačnom prípade sa nám drevokazný hmyz rozlezie po dome. Spóry plesní na dreve dýchame potom celý život, čo je zdroj alergii a ďalších chorôb. Je to ako keby ste si dali nekvalitnú pneumatiku na vozidlo a očakávali že v každej situácii ubrzdíte.

Proti škodcom a plesniam sa dá bojovať použitím rôznych náterov a moridiel. Ak chceme byť pri stavbe nášho domu čo najviac ekologický  a používať zdraviu neškodlivé látky, máme na výber?

Pozrime sa na to zoširoka. V minulosti, pltnici na Hrone sťahovali z „Horniakov“ guľatiny smerom na juh. Bola to najlepšia doprava a zároveň výborná prevencia. Ponorením guľatiny do vody sa zabezpečila jej biocídna ochrana proti drevokaznému hmyzu a lykožrútom. Voda ich vyplavila, alebo doslova utopila. Následne na to, sa guľatina spracovala ma rezivo a to sa natieralo býčou krvou. Tá zabezpečovala tiež biocídnu ochranu a znižovala horľavosť. Býčia krv obsahuje veľký podiel zlúčenín železa, ktoré slúžia na prenos kyslíka, čím toto riziko znižujú. V dnešnej dobe však nemôžeme zabíjať toľko býkov. Štandardne sa v profesionálnom drevárskom priemysle používajú zlúčeniny bóru. Starí Egypťania ich používali už 5000 rokov pred našim letopočtom. Stopy po bóre totiž našli v hrobkách faraónov. Veľmi dobre funguje na nižšie organizmy, na bezstavovce a na hubové a plesňové ochorenia drevín, ktorým bránia rozvoju. Toto je účinný a ekologický spôsob ošetrenia reziva. Bohužiaľ ho bežní užívatelia nemôžu používať.

Prečo, keď je to ekologický prípravok?

Podľa najnovších usmernení v rámci európskeho hospodárskeho priestoru, sa boritánové zlúčeniny zakázané. Je to výsledok konkurenčného boja medzi výrobcami pracích práškov, ktorý riešil európsky súd. Dospel k záveru, že v určitom množstve môžu boritánové soli poškodzovať plod v lone matky. No šlo o objem, aký by aj v prípade morskej soli zabil nie len dieťa, ale aj matku. Z nášho pohľadu je úradný nezmysel.

Bežne dostupné moridlá fungujú na rôznych anorganických zlúčeninách, ktoré môžu vážne poškodiť zdravie.

Čo potom ponúka trh pre bežných ľudí na ošetrenie dreva?

Pre užívateľskú verejnosť sú na trhu iné typy zlúčenín na báze uhľovodíkových a iných anorganických väzieb. Tie sa však rozkladajú UV žiarením a kyslíkom, čo zas negatívne vplýva na zdravie človeka. Napríklad, jeden z najznámejších prípravkov na ošetrenie dreva, ktorý je bežne dostupný pre ľudí, je silno toxický. Funguje na báze kyanidu a je zázrak, že sa vôbec predáva. Ak sa z neho napijete a do niekoľkých minút vám nepodajú kocku cukru, zomriete na blokáciu prenosu kyslíka v krvi. Na porovnanie, kyselinu boritú vám doktor môže predpísať na vyplachovanie očí.  Nevýhodou morenia na kyanidovej báze teda je, že sa neutralizuje kombináciou živočíšnych i rastlinných cukrov a kyslíkom. Drevo rastlinné cukry obsahuje tiež, a preto sa časom stráca účinok, na rozdiel od spomínaných zlúčenín bóru. My moríme profesionálne impregnačným roztokom, ktorý je postavený na báze kyseliny boritej s pomocnými látkami, fixátormi a farbivom. Takéto morenie je v podstate na celý život, pretože časom boritánové zlúčeniny migrujú hlbšie do dreva.

Niektorí ľudia si uvedomujú negatívne účinky rôznych chemických prípravkov a siahajú po úplne prirodzených látkach, akou je napríklad ocot. Je dostatočne účinný na ošetrenie dreva?

Kyselinu octovú nemáme odskúšanú, ale určite nerobí dobre drevokaznému hmyzu. Ľudskému organizmu v primeraných množstvách neškodí, keďže sa bežne používa v potravinárstve. Môže teda byť alternatívou, ale nezabezpečí plnú ochranu napríklad voči drevokaznými hubami a plesniam.

Kvalita samozrejme určuje výšku ceny. Čo ak za Vami príde klient, ktorý si nemôže dovoliť absolútnu špičku. Šetriť alebo nešetriť na dreve, resp. viete odporučiť zlatú strednú cestu pri výbere reziva?

Z pozície môjho presvedčenia, neviem odporúčať zlatú strednú cestu, lebo základy a strecha sú alfou a omegou domu. Dnes sa hovorí doprajte si luxus v interiéri, v záhrade…Radím preto dopriať si „luxus“ v kvalitnom krove, ktorý je na celý život a ovplyvňuje životnosť celého domu. Samozrejme tento „luxus“ nezávisí len na samotnom dreve, ale aj na skladbe strešného plášťa, kvalitných súčastiach a morenia.

Vôňu, štruktúru, teplotu skutočného dreva v interiéri, nenahradí žiadny umelý materiál.

Dnes existuje množstvo umelých náhrad za drevo, od imitácie dreva na obkladoch, až po plastové terasy, ktoré sa tvária, že sú drevené. Prečo sa rozhodnúť pre drevo ?

Drevo použité v interiéri, sa nerozkladá na ďalšie látky, ktoré by nejako negatívne ovplyvňovali zdravie. Naopak, drevo, ktoré obsahuje veľký obsah živice, má účinky arómaterapie, a to až niekoľko desiatkov rokov. Pri opravách kostolov, sme sa stretli s trámami, ktoré boli odpílené po 150 rokoch a voňali ako čerstvo odpílené. Červený smrekovec napríklad obsahuje prírodné antibiotiká, ktoré sa postupne, v malej miere, uvoľňujú do ovzdušia a pozitívne vplývajú na zdravie. Je tu aj ekologický rozmer. Sme zástancovia masívneho dreva, lebo vyžaduje najmenej energie na svoje opracovanie, narozdiel od materiálov lepených a plastových. Dá sa tiež kompostovať a pritom nezaťažuje životné prostredie. Staré drevo má svoje čaro, na rozdiel od starého plastu. Je to tak aj v prípade drevoplastových terás, ktorých životnosť je od 12 do 20 rokov. Výrobcovia ich deklarujú ako bezúdržbové. No to z toho pohľadu, že sa udržiavať nedajú. Môžete sa len prizerať ako terasa degraduje a neviete s tým nič urobiť. V prípade masívnej terasy, ju môžete pravidelne olejovať. Čo si ľudia neuvedomujú, je že plastové terasy obsahujú chlórové väzby, ktoré pri UV žiarení uvoľňujú dioxíny do ovzdušia. Dnes je IN zdravý životný štýl, zdravá strava a podobne. Pritom sú ľudia ochotní dať si na fasádu výrobok, ktorý po ožiarení slnkom uvoľňuje závany skládky. Tie sa postupne dostavajú do domu, zakaždým keď otvoríte okno. Pritom ich nemusíte cítiť, no dlhodobo ich dýchate. Výrobcovia drevoplastových terás tvrdia, že spájajú výhody dreva a plastu. Z nášho pohľadu, samozrejme konkurenčného, to skôr vnímame ako nevýhody dreva a plastu. Teda nevýhodou dreva je nasiakavosť a plastu jeho tepelná nestabilita, teda rozťažnosť.

Veľmi často sa na výrobu exteriérových terás používa agát. Na portáli ho neodporúčate prečo?

Agát sme si vzali ako príklad preto, lebo je to najviac rozšírená invazívna drevina na Slovensku. Ale málokto vie, že na agáte je úplne všetko jedovaté, okrem kvetov. V extrémnych prípadoch, môže agát spôsobiť aj smrť. Čo sa týka odolnosti je to veľmi kvalitná drevina, ktorá patrí do vyššej kategórie odolnosti, ako sibírsky smrekovec, ktorý preferujeme my. No jeho nevýhodou je, že nevytvára rovné kmene. Pri jeho spracovaní sa kmene musia deliť na kratšie časti a pri produktoch nadpájať. Problém je, ak sa takéto nadpájané časti dostanú do kontaktu s vodou. Nastáva pnutie a v každom spoji sa prejaví inač. Postupne prichádza k narušeniu spoja a terasa sa rozpadne. Dá sa tomu predísť,  ak sa agátové drevo intenzívne niekoľkokrát v roku natiera. No tak či onak, príde čas, možno za desať rokov, že sa terasa rozpadne. Z krátkodobého hľadiska áno, z dlhodobého nie. Agát má svoje nesporne výhody, napríklad vo využití vinohradníckych kolov, ale určite nie na nadpájané terasy, fasádne obklady a už vonkoncom sa nesmie použiť v interiéri na výrobu detského nábytku.

FOTO: autorka a www.helenakurus.sk

Súvisiace články:

Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum

Slamené balíky, krása a jednoduchosť z poľa

Záhrada tak trochu, dosť, inak!

Keby deti mohli stráviť pol detstva na strome, tak to urobia