Život bez strachu prináša zdravie

Koľkokrát za deň sa prichytíte, ako niečo onálepkujte, skôr ako sa niečo stane?  Na veľa vecí v našom bežnom dni máme milión scenárov. Píšeme ich na základe minulosti, teda minulých zážitkov či všeobecne spoločenských predstáv. Napríklad taký príklad, že v máji je na kúpanie ešte skoro, deti ochorejú, dostanú zápal priedušiek alebo ešte horšie zápal mozgových blán. Všetci to tak z detstva poznáme. Naše deti nie, a preto viem, že neochorejú.

Áno, bola studená. A koľko radosti z nej bolo…

Kúpačka v horskom jazere

Táto fotografia vznikla 15. mája, minulý víkend. Náš nedeľný obed bola opečená slanina na paličke v lese pri jazere. „Toto je ten najlepší obed!“ skonštatoval mladší Maroško. Vôbec mu pri tom nevadilo, že musel kvôli nemu absolvovať štvorkilometrovú cestu lesom. „Škoda, že sme nevideli tých pstruhov,“ dodal starší Jakub, ktorý si dával sušiť mokré ponožky. Janči ich počas cesty k nedeľnej hostine vzal k romantickému potoku, ktorý lemoval cestu. V bystrine skúšali chytať pstruhov. Viac Maroško ako Jakub. „Pre mňa bola tá voda príliš studená. Boleli ma z nej nohy,“ konštatoval. To ešte netušil, že už o malú chvíľku sa vykúpe v horskom jazere. Teraz na jar? Veď môžu prechladnúť, ochorieť, močové cesty a čo ja viem. Nič z toho sa nestalo. Prečo? To isté sa ma opýtal Jakub. „Mami a nebudeme chorí z tej studenej vody?“ „Boli ste pri kúpaní šťastní?“ opýtala som sa ich. Obaja s blaženým úsmevom jednohlasne prikývli. „Tak potom neochoriete! Šťastní ľudia nie sú chorí.“ Takto sme večer, počas nášho rituálu prosieb a vďaky, uzavreli náš krásne strávený deň. A o tom, o našich scenároch, pocitoch šťastia či strachu sú nasledujúce riadky.

Zo zimy k zdraviu

Už tisíc ráz som sa utvrdila v tom, že naše zdravotné problémy často vznikajú v našich hlavách, z našich presvedčení, bôľov, strachov. Naši synovia sa kúpali v studenom severnom mori za veterného a chladného počasia počas škandinávskeho leta. Celú našu upršanú a chladnú cestu sme prežili pod stanom a bez jedinej choroby. Poviete si, že máme dobrú imunitu. My si povieme, že máme ľahké hlavy a spokojné srdcia. Často je totiž naša obava z prechladnutia silnejšia ako samotné podmienky pre chorobu. Zo strachu sa bojíme žiť. Veľakrát z neopodstatneného strachu. Skúste urobiť niečo, čo by ste za iných okolností nikdy neurobili a možno zistíte, že sa nestane nič. Vôbec nič. Len vy sa budete cítiť šťastnejšie a slobodnejšie.

https://www.youtube.com/watch?v=_hT3NxI31sk

Život bez množstva úzkostí a strachov prináša takéto jedinečné zážitky. Treba len vykročiť z komfortnej zóny.

Zdravá strava začína radosťou aj zo slaniny

Možno sa niektorým z vás pri čítaní nášho nedeľného menu zatočila hlava. Malým deťom dávať opečenú slaninu?! Často o tom píšem, že čo a ako jeme, tak aj zmýšľame. O tom, že zdravá strava je mimoriadne dôležitá nielen pre fyzické zdravie, ale aj osobnostný rozvoj. No pri všetkých smeroch zdravého stravovania sa človek tak stráca, že koniec koncov sa bojí zjesť už čokoľvek. „Omnoho viac vám poškodí negatívna myšlienka, výčitka pri jedle, strach z jedla ako samotné jedlo,“ hovorievala moja učiteľka psychosomatiky – sofioterapie Maruška Heralecká. „Ak si z času na čas dáte nezdravé jedlo schuti a s radosťou, nezanechá to na vašom tele žiadnu stopu,“ vysvetľovala nám. Z týchto dvoch jednoduchých príkladov z bežného života vieme krásne uvidieť, čo často stojí za chátraním zdravia.

Keď nás chce telo zastaviť

Doteraz sme sa bavili o malých prechladnutiach. Stačí aj malá „neradosť“ zo života a nachladneme. Klasické sople sú plačom duše. U detí je to o plači duší ich rodičov, ktorý dokážu podvedome nasnímať. Keď nájdeme opäť radosť zo života, sople pominú. Ak však našu situáciu neriešime, ale práve naopak znásobujeme, prichádza napríklad zápal priedušiek. Vtedy nám niečo leží na duši, čo v sebe dusíme. Ak si túto tému v sebe nevyriešime, môže nastať laryngitída, čo je už vážne signalizovanie dlhodobo potláčaného hnevu, väčšinou na nejakú autoritu. Vážne choroby neprichádzajú len tak. Vždy je predtým nejaké varovanie, ktoré prehliadame alebo mu nevenujeme dostatočnú pozornosť.

https://youtu.be/LfEoYgpxrQ0

Hovorí sa, že vojaci, zamilovaní a šťastní ľudia nebývajú chorí. Niečo na tom bude! Náhodné video z 5. mája.

Ako z kruhu von

Za tri roky pozorovania som videla x prípadov, kedy emócie ako strachy, hnev, odpor vytvorili živnú pôdu pre celé spektrum chorôb podľa toho, čo nás ťažilo. Každý prípad bol veľmi individuálny a pri každom sme si ako rodina museli spolu poriadne sadnúť a pohrabať sa v sebe, čo nás trápi. Čo však ako prevencia pomáhalo a pomáha, je každodenná psychohygiena. Zvykli sme si na ňu už tak veľmi, že pred spaním si pravidelne zreflektujeme deň a povieme, čo nás potešilo alebo potrápilo. Uzavrieť si deň s tým, že venujete pozornosť tomu, čo s nami nejakým spôsobom pohlo, je dôležité pre uzemnenie, pre ukončenie a získanie nadhľadu aj do budúcich situácií.

Keď už ozaj neviem čo ďalej

Aj my sme len ľudia. Píšem to dookola. A ešte nie sme takí guruovia, že by sa nás choroby vôbec netýkali. Prichádzajú rôzne ťažkosti. Vnímame ich však pozitívne, ako znak toho, že telo s nami komunikuje a snaží sa nám niečo povedať. „Mami, už sa vykašlite na tú robotu, lebo mňa už ten kašeľ nebaví,“ hovorieva nám s celou vážnosťou Jakubko. Psychosomatikou žijeme. A namiesto „musíme ísť k lekárke“ alebo „pôjdeme do lekárne“ počúvame podobné „hlášky“ od našich detí. Niekedy sa však nedá situácia riešiť. Napríklad počas stavania prístavby k mobilnému domu sme boli veľmi vyťažení – prístavba, do toho naše zamestnania, termín príchodu tretieho dieťaťa. Jednoducho sa nedalo inak. Situáciu sme len prijali a siahli sme po homeopatikách a éterických olejoch. Chemické liečivá nepoužívame skoro vôbec. Samozrejme, píšem o bežných zdravotných ťažkostiach.

Len malá časť z našej lekárničky.

Biele guľôčky

Homeopatia sa dostala do nášho života pred piatimi rokmi, keď sme začali chodiť k našej detskej doktorke. Homeopatii sa venuje vyše 25 rokov. Na začiatku sme nevedeli o tom nič. Len sa nás nevtieravo pýtala, či nechceme skúsiť najprv homeopatiká. Postupne sme si vyskúšali rôzne z nich, až sme dospeli do štádia, že homeopatikami vybranými priamo od lekárky liečime takmer všetko. Veľmi mi pomohli počas posledného tehotenstva, kedy som trpela syndrómom nepokojných nôh, tehotenskou nespavosťou a podobne. Spúšťačom týchto nepríjemnosti bol môj prirodzený strach z pôrodu. Nevedela som si s tým rady. Žiadny lekár by mi na to nič nepredpísal. V homeopatii som našla guľôčky presne na tieto konkrétne ťažkosti. Naposledy sme po nich siahli pri našom najmladšom Matejovi. Mal detské koliky. Strašné! Naša doktorka mu presne podľa konkrétnych príznakov vybrala konkrétny liek. Zabral. Po týždni bol pokoj.

MILUJEM tieto nádherné chvíle s rodinou v lese. Cítim sa naplnená. Život má zmysel. Nič mi nechýba.

Prírodnou cestou k uzdraveniu

Zuzko, ty se máš věnovat bylinám! Legendárna veta mojej spomínanej učiteľky Marušky Heraleckej. Pred troma rokmi som ju úplne vysmiala. A dnes? Dnes mám v merku všetky byliny, ktoré poznám, ich zber a použitie, aby som mala na zimu dostatočnú zásobu. Každé ráno vybehneme do záhrady natrhať bylinky do čaju či zeleného smoothie. Moja cesta sa prirodzene začala vyvíjať týmto smerom. V rovnakom čase som stretla aj moju učiteľku aromaterapie Moniku Vegh (Rozhovor s ňou Vôňa vám dokáže zmeniť život, zdravie aj vzťahy). Nevyhľadávala som ju, rovnako ako našu detskú doktorku. Život nám obe privial do života. Namiešala nám olejové kvapky do nosa pre deti. Z jedných kvapiek sa stalo krásne priateľstvo a plná lekárnička éterických olejov namiešaných na všetko možné. Od kvapiek do uší, oleja na kašeľ, vôní do aromalampy na koncentráciu pri práci až po pleťové oleje. Aromaterapia nás pohltila. Deti majú z týchto „liekov“ veľkú radosť. Homeopatia chutí, aromaterapia vonia.

Oleje mám uložené na komode v kúpeľni. Každého desiatky malých flaštičiek zaujmu. Každý člen rodiny má nejaký ten svoj – kozmetický, relaxačný alebo liečivý.

Otvorili sa nám nové svety

Z našich skúseností, ktoré začali úplne nevinne, kedy sme ozaj nevedeli, o čo ide. Neverili sme extra ich sile. Guľôčky a oleje sa v našej domácnosti stali prvou pomocou, keď nevieme negatívne napätie v našom živote rýchlo vyriešiť. Spolu s homeopatiou a aromaterapiou sa nám otvorili rôzne pohľady na svet a jeho fungovanie. Mňa to vrátilo k múdrosti našich predkov a nám všetkým prinieslo zaujímavých ľudí do života. V lekárni to predtým často končilo, len choroba veľakrát pokračovala alebo sa ukázala niekde inde. Týmto postojom k zdraviu, práve naopak, teraz ťažkosti väčšinou prirodzene odchádzajú a nahrádza ich nový zážitok, skúsenosť, uvedomenie si, vzácny človek. Vlastne s každým zdravotným problémom paradoxne rastieme a posúvame sa dopredu, viac k sebe, do svojho vnútra.

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Choroby sú najsilnejší učiteľ

Keby deti mohli stráviť pol detstva na strome, tak to urobia

Život bez strachu. Život na plno.
Koľko krát za deň sa prichytíte, ako niečo onálepkujet, skôr ako sa niečo stane. Na veľa vecí v našom bežnom dni máme milión scenárov. Píšeme ich na základe minulosti, teda minulých zážitkov či všeobecne spoločenských predstáv. Napríklad taká predstava, v máji je na kúpanie ešte skoro. Deti ochorejú, dostanú zápal priedušiek alebo ešte horšie zápal mozgových blán. Všetci to tak z detstva poznáme. Naše deti nie, a preto viem, že neochorejú.

Žiť slobodne a bez strachov je rozhodnutie, ktoré je často veľmi ťažké urobiť.
Kúpačka v horskom jazere
Táto fotografia vznikla 15. mája, minulý víkend. Náš nedeľný obed bola opečená slanina na paličke v lese pri jazere. „Toto je ten najlepší obed!“ skonštatoval mladší Maroško. Vôbec mu pri tom nevadí, že musel kvôli nemu absolvovať 4km cestu lesom. „Škoda, že sme nevideli tých pstruhov,“ dodáva starší Jakub, ktorý si dáva sušiť mokré ponožky. Janči ich počas cesty k nedeľnej hostine, vzal k romantickému potoku, ktorý lemoval cestu. V bystrine skúšali chytať pstruhov. Viac Maroško ako Jakub. „Pre mňa bola tá voda príliš studená. Boleli ma z nej nohy,“ konštatuje. To ešte netuší, že už o malú chvíľku sa vykúpe v horskom jazere. Teraz na jar? Veď môžu prechladnúť, ochorieť, močové cesty a čo ja viem…Nič z toho sa nestalo. Prečo? To isté sa ma pýtal Jakub. „Mami a nebudeme chorí z tej studenej vody?“ , „Boli ste pri kúpaní šťastní?“ pýtam sa ich. Obaja s blaženým úsmevom jednohlasne prikývnu. „Tak potom neochoriete. Šťastní ľudia nie sú chorí.“ Takto sme večer, počas nášho rituálu prosieb a vďaky, uzavreli náš krásne strávený deň. A o tom, o našich scenároch, pocitoch šťastia či strachu, sú nasledujúce riadky.
Zo zimy k zdraviu
Už tisíc ráz som sa utvrdila v tom, že naše zdravotné problémy často vznikajú v našich hlavách, z našich presvedčení, bôľov, strachov…Naši synovia sa kúpali v studenom severnom mori za veterného a chladného počasia počas škandinávskeho leta. Celú našu upršanú a chladnú cestu sme prežili pod stanom a bez jedinej choroby. Poviete si, máme dobrú imunitu. My si povieme, máme ľahké hlavy a spokojné srdcia. Často je totiž naša obava z prechladnutia silnejšia, ako samotné podmienky pre chorobu. Zo strachu sa bojíme žiť. Veľakrát neopodstatneného strachu. Skúste urobiť niečo, čo by ste za iných okolností nikdy neurobili a možno zistíte, že sa nestane nič. Vôbec nič. Len vy sa budete cítiť šťastnejšie a slobodnejšie.
https://www.youtube.com/watch?v=_hT3NxI31sk

Zdravá strava začína radosťou aj zo slaniny
Možno sa niektorým z vás pri čítaní nášho nedeľného menu zatočila hlava. Malým deťom dávať opečenú slaninu. Často o tom píšem, že to čo jeme, tak aj zmýšľame. O tom, že zdravá strava je mimoriadne dôležitá nie len pre fyzické zdravie, ale aj osobnostný rozvoj. No pri všetkých smeroch zdravého stravovania sa človek tak stráca, že koniec koncov sa bojí zjesť už čokoľvek. „Omnoho viac vám poškodí negatívna myšlienka, výčitka pri jedle, strach z jedla, ako samotné jedlo,“ hovorievala moja učiteľka psychosomatiky – sofioterapie Maruška Heralecká. „Ak si z času na čas dáte nezdravé jedlo z chuti a s radosťou, nezanechá to na vašom tele žiadnu stopu,“ vysvetľovala nám. Z týchto dvoch jednoduchých príkladov z bežného života vieme krásne uvidieť, čo často stojí za chátraním zdravia.
Keď nás chce telo zastaviť
Doteraz sme sa bavili o malých prechladnutiach. Stačí aj malá neradosť zo života a nachladneme. Klasické sople sú plačom duše. U detí, je to o plači duší ich rodičov, ktorý dokážu podvedome navnímať. Keď nájdeme opäť radosť zo života, sople pominú. Ak však našu situáciu neriešime, ale práve naopak znásobujeme, prichádza napríklad zápal priedušiek. Vtedy nám niečo leží na duši, čo v sebe dusíme. Ak si túto tému v sebe nevyriešime, môže nastať laryngitída, čo je už vážne signalizovanie dlhodobo potláčaného hnevu, väčšinou na nejakú autoritu. Vážne choroby neprichádzajú len tak. Vždy je pred tým nejaké varovanie, ktoré prehliadame alebo mu nevenujeme dostatočnú pozornosť.
VIDEO : Hovorí sa, že vojaci, zamilovaní a šťastní ľudia nebývajú chorí. Niečo na tom bude…
Ako z kruhu von
Za tri roky pozorovania som videla x prípadov, kedy emócie ako strachy, hnev, odpor… vytvorili živnú pôdu pre celé spektrum chorôb podľa toho, čo nás ťažilo. Každý prípad bol veľmi individuálny a pri každom sme si ako rodina museli spolu poriadne sadnúť a pohrabať sa v sebe, čo nás trápi. Čo však ako prevencia pomáhalo a pomáha, je každodenná psychohygiena. Zvykli sme si na ňu už tak veľmi, že pred spaním si pravidelne zreflektujeme deň a povieme, čo nás potešilo alebo potrápilo. Uzavrieť si deň s tým, že venujete pozornosť tomu, čo s nami nejakým spôsobom pohlo, je dôležité pre uzemnenie, pre ukončenie a získanie nadhľadu aj do budúcich situácií.
Keď už ozaj neviem čo ďalej
Aj my sme len ľudia. Píšem to dookola. A ešte nie sme takí guurovia, že by sa nás choroby vôbec netýkali. Prichádzajú rôzne ťažkosti. Vnímame ich však pozitívne, ako znak toho, že telo s nami komunikuje a snaží sa nám niečo povedať. „Mami, už sa vykašlite na tú robotu, lebo mňa už ten kašeľ nebaví,“ hovorí nám s celou vážnosťou Jakubko. Psychosomatikou žijeme. A miesto, „musíme ísť k lekárke,“ alebo „pôjdeme do lekárne“, počúvame podobné „hlášky“ od našich detí. Niekedy sa však nedá situácia riešiť. Napríklad počas stavania prístavby k mobilnému domu, sme boli veľmi vyťažení. Prístavba, do toho naše zamestnania, termín príchodu tretieho dieťaťa. Jednoducho sa nedalo inak. Situáciu sme len prijali a siahli sme po homeopatikách a éterických olejoch. Chemické liečiva nepoužívame skoro vôbec.

Len malá časť z našej lekárničky
Biele guličky
Homeopatia sa dostala do nášho života pred piatimi rokmi, keď sme začali chodiť k našej detskej doktorke. Homeopatii sa venuje cez 25 rokov. Na začiatku sme nevedeli o tom nič. Len sa nás nevtieravo pýtala, či nechceme skúsiť najprv homeopatiká. Postupne sme si vyskúšali rôzne z nich, až sme dospeli do štádia, že homeopatikami vybranými priamo od lekárky, liečime takmer všetko. Veľmi mi pomohli počas posledného tehotenstva, kedy som trpela syndrómom nepokojných nôh, tehotenskou nespavosťou a podobne. Spúšťač týchto nepríjemnosti bol môj prirodzený strach z pôrodu. Nevedela som si s tým rady. Žiadny lekár by mi na to nič nepredpísal. V homeopatii som našla guličky presne na tieto konkrétne ťažkosti. Naposledy sme po guličkách siahli pre nášho najmladšieho Mateja. Mal detské koliky. Strašné…Naša doktorka mu presne podľa konkrétnych príznakov vybrala konkrétny liek. Zabral. Po týždni bol pokoj.

Prírodnou cestou k uzdraveniu
„Zuzko, ty se máš věnovat bylinám,“ legendárna veta mojej spomínanej učiteľky Marušky Heraleckej. Pred troma rokmi som ju úplne vysmiala. A dnes? Dnes mám v merku všetky byliny, ktoré poznám, ich zber a použitie, aby som mala na zimu dostatočnú zásobu. Každé ráno vybehneme do záhrady natrhať bylinky do čaju či zeleného smoothie. Moja cesta sa prirodzene začala vyvíjať týmto smerom. V rovnakom čase som stretla aj moju učiteľku aromaterapie Moniku Vegh. Nevyhľadávala som ju, rovnako ako našu detskú doktorku. Život nám obe privial do života. Namiešala nám olejové kvapky do nosa pre deti. Z jedných kvapiek sa stalo krásne priateľstvo a plná lekárnička éterických olejov namiešaných na všetko možné. Od kvapiek do uší, oleja na kašeľ, vôni do aromalampy na koncentráciu pri práci, až po pleťové oleje. Aromaterapia nás pohltila. Deti majú z týchto „liekov“ veľkú radosť. Homeopatia chutí, aromaterapia vonia.
Otvorili sa nám nové svety
Z našich skúseností, ktoré začali úplne nevinne, kedy sme ozaj nevedeli, o čo ide. Neverili sme extra ich sile. Guličky a oleje sa v našej domácnosti stali prvou pomocou, keď nevieme negatívne napätie v našom živote rýchlo vyriešiť. Spolu s homeopatiou a aromaterapiou sa nám otvorili rôzne pohľady na svet a jeho fungovanie. Mňa to vrátilo k múdrosti našich predkov a nám všetkým prinieslo zaujímavých ľudí do života. V lekárni to často končilo, len choroba veľa krát pokračovala a ukázala sa niekde inde…Týmto postojom k zdraviu, práve naopak, ťažkosti väčšinou prirodzene odchádzajú a nahrádza ju nový zážitok, skúsenosť, uvedomenie si, vzácny človek. Vlastne s každým zdravotným problémom paradoxne rastieme a posúvame sa dopredu, viac k sebe, do svojho vnútra.