Veľké zmeny našich malých detí

Priznávam, na začiatku som mala obavy, ako to celé Jakubko a Maroško zvládnu. Dlhý let, nové prostredie, klímu, zmenu času, cudzích ľudí, cestovanie, iné postele aj jedlo. Strach som zmierňovala pozitívami, ktoré nám pobyt na NZ prinesie. Boli to len nejasné predstavy. Teraz už majú konkrétnu podobu. Sú z nich iné deti.

Veľké zmeny, aké zmeny?

Kým sme boli doma, mysleli sme si aké pohodové deti máme. Dovtedy sme to nevedeli porovnať. Dnes však môžeme s určitosťou povedať, že naše deti prešli veľkými pozitívnymi zmenami! Stali sa z nich malí odvážni cestovatelia. Na začiatku našej cesty boli chlapci plačliví, rovnako ako na Slovensku. Mali panický strach z každého Jančiho odchodu. Doma jednoducho odchádzal pričasto, kým neskoré príchody už spiaci v posteli nestihli. Jakubko bol prvý mesiac ako lepidlo, stále zavesení na Jančimu. Maroško mával výbuchy hnevu, ak nebolo po jeho vôli. Teraz je to preč.

Náš trojmesačný pobyt na Novom Zélande, počas ktorého sme dobrovoľničili na permakultúrnych farmách, nám naštartoval celkom nový život. Keď s odstupom štyroch rokov čítam tieto svoje riadky, sama sa divím, ako ďaleko sme sa vďaka tomuto odvážnemu kroku dostali. Skúseností i vedomostí nesmierne pribudlo. A bolo by pekné podeliť sa s nimi s vami. Preto prišla myšlienka natočiť dokumentárny film. Viac tu: Startab: V zdravom dome žijú zdraví ľudia.

Na NZ sme šli ujasniť si, čo skutočne k šťastiu potrebujeme, a to nie len my s Jančim, ale aj Jakubko a Maroško. Našim niekedy skromným, no vždy dobrodružným životom na farmách sme našli na to odpoveď. V prvom rade potrebujú nás! Pohodových rodičov. Bez stresov, nervov a vyčerpania…Rodičov, ktorí ich milujú a každý deň je s nimi zábava.

Aj keď to tak nevyzerá, na fotografii vidíte dve deti, nie tri.

Keď si spomeniem na obdobie pred našou cestou a porovnám to s obdobím, ktoré zažívame teraz, nespoznávam samú seba! V mnohom sme sa posunuli a s nami aj oni, naši smelí zajkovia na NZ.J Veľká zmena nastala vo vzťahu nás, detí a prírody. V novozélandských rodinách sme sa inšpirovali integrovaním detí do celého života, domácnosti, záhrady aj zapájaním detí do starostlivosti o zvieratá.

Robiť veci spoločne, prinášalo radosť obom stranám. Predstavte si obrázok vysmiateho Jakubka, ako stojí na stoličke a podáva nám vlastnoručne opláchnuté taniere alebo ako drží záhradnú hadicu a polieva mladé stromčeky. Celé tri mesiace sme boli v neustálom kontakte s prírodou. Veľmi nám to pomohlo nájsť pokoj. Príroda nám zároveň otvorila široké možnosti života a zábavy.

Na fotografií sa deti kúpu v prepravke. Takto sme ich zabavili, kým sme s Jančim pomáhali stavať dom z prírodných materiálov.

Rôzne prekvapivé, niekedy vtipné okolnosti nás prinútili hľadať často kreatívne riešenia. Pobyt v lese na Awhifarme sme si na moje prekvapenie užívali. Deti chodili pouši špinavé. Nemuseli sme ich večne upozorňovať, aby sa nezašpinili, lebo v lese to aj tak nemalo význam. Naše babky sa pohoršovali zakaždým, keď sme im poslali nové fotografie.

Som hviezda blatová!

Solárna sprcha...Neraz som spomenula, že na Awhifarme je solárna sprcha v neďalekom squash centre. No kto by ich ťahal až tam? Postavili sme ich nahých do prívesného vozíka a sprchovali záhradnou hadicou. Voda v hadici bola vyhratá slnkom, takže to nebolo žiadne kruté otužovanie. A keby ste videli, ako sa im to páčilo! Jednoduché podmienky Jakubkovi a Maroškovi uľahčili život aj ďalšom smere – nemuseli hľadať WC. Bolo takmer všade. Chodili nám len oznamovať ako skvele si uľavili.:) Rodičia dobre vedia, aká dôležitá je táto potreba pre malé ratolesti.

Dočasná kúpeľňa v prívesnom vozíku, už len natiahnuť záhradnú hadicu.

Každý týždeň ich čakala iná posteľ. Niekedy v krásnych domoch, raz v triede školy a inokedy v chatrči. Náš názor je, že deti si na komfort nepotrpia, pokiaľ ich to rodičia nenaučia. Rodičia dávajú deťom vzory správania. Ak budú mať s tým problém oni, deti si to rýchlo osvoja. Jakubko a Maroško si ani raz neponosovali, kde bývame. Nevyjadrovali sme sa k tomu ani my. Brali to ako samozrejmosť.

Šantenie s deťmi farmárov v Rotorue. U nich sme bývali v krásnom osemizbovom dome.

Najviac sa im páčilo stanovanie a spanie v aute. Z čoho som ja nadšená nebola. Našťastie sme to absolvovali len trikrát, keď sme nezohnali voľné izby v moteloch, pretože zohnať ubytovanie počas letnej sezóny je často nemožné. Všade nájdete už z diaľky svietiace tabule – vacance – kompletne obsadený! Janči bol však na túto situáciu pripravený. Už v druhý deň na NZ nakúpil nafukovanie matrace, automatickú pumpu a stan.

Keď prišlo do tuhého, v našom sedemmiestnom aute sme sklopili sedadlá a vytvorila sa nám plocha pre dvojmiestny nafukovací matrac. Deti sa pohodlne vyspali. Ja nie. Keďže som ťažšia, matrac sa v strede prehol a deti sa prikotúľali ku mne a spokojne spali na mne! Janči si v stane nikdy nesťažoval.

Krátko pred tým ako vznikla táto fotografia – „Gutmoning mamka.“ Nakloní sa Maroško a dá mi slintavú pusu – niet krajšieho zobudenia!

Príroda je to najlepšie detské ihrisko! Stále tá istá otázka – ako deti s nami pracujú? No ak nám nepomáhajú, tak sa pri nás sami vyhrajú. Najväčšia zábava je pozorovať chrobáčikov. Maroško to zbožňuje a so svojou radosťou sa vždy príde podeliť – donesie nám pavúka, húsenicu, rozpučeného mravca a v lepšom prípade jaštericu. Jakubka zas baví rýpať sa v zemi. Všade so sebou nosíme malé záhradné náradie, s ktorým si hravo vykopú dierku alebo chodníček pre Maroškove „zvieratká“.

Samozrejme na dennom poriadku sú aj bitky o hračku. Akú? Paličky! V celom lese ich je neúrekom, ale oni sa dokážu pohádať pre tu jednu jedinú, ktorú drží niektorý z nich v ruke. Pomáha len vymeniť ju za pár pekných kamienkov a je opäť pokoj. Príroda ponúka nekonečné možnosti. Veľmi oceňujeme aj fakt, že za túto zábavu na rozdiel od nákupných centier, nemusíte platiť. Je vždy pestrá a zadarmo!

Janči nesie Maroška a Maroško suvenír z lesa – mŕtveho pavúka. Len sa nepýtajte prečo mŕtveho…

Vďaka spoločným trom mesiacom sú Jakubko a Maroško hlavne vyrovnanejší, spokojnejší. Lepšie s nami spolupracujú, takže nástojčivé NIE už chvalabohu nemusíme počúvať. Sú sebavedomejší a bezprostredne komunikujú s cudzími. No stále sa pred nimi radi predvádzajú. A čo všetko sú schopní vymyslieť, aby zaujali…Čo z praktických dôvodov veľmi oceňujeme je ich rýchlosť pri zvykaní si na nové. Na začiatku potrebovali dlhší čas, kým si zvykli na novú farmu, na konci sa na ďalšiu tešili.

Čo si prinesieme na Slovensko?

Po troch mesiacoch dobrodružného života sme pochopili viacero vecí. Jakubko a Maroško nepotrebujú veľa hračiek. Najviac používali hračky napodobňujúce náš život. Záhradné náradie, lopatky, hrnce na varenie a knihy. Tie nás sprevádzali celý čas. Stále boli zamestnaní nejakou zaujímavou činnosťou, alebo si niečo v prírode našli. Nepotrebujú veľký priestor. Bolo úplne jedno, či sme bývali v malej izbičke alebo trojizbovom dome. Zaujímala ich skôr hra a my.

Naopak, čo skutočne potrebujú, je zdravé jedlo. Kvalitné jedlo, ktoré chutí tak ako má, a preto na tanieri nikdy nezostanú žiadne zvyšky. Potrebujú tiež pohyb na čerstvom vzduchu, v prírode. Plnohodnotné zamestnanie, akým bolo ich všade obľúbené kŕmenie sliepok a zbieranie vajíčok, ale aj bezstarostnú hru v pieskovisku. Najviac zo všetkého potrebujú pre ich spokojné detstvo nás.

  Viac článkov nájdete v kategórií Nový Zéland.

ĎAKUJEME ZA PODPORU: Startab: V zdravom dome žijú zdraví ľudia.

Added on 12.02.2014 written by Zuzana Matúšová Girgošková

I have to admit that at the beginning, I was worried how Jakubko and Maroškou would manage everything.The long flight, new environment, climate, the time shift, foreign people, travelling, different beds and meal.I mitigated the worries by positives expected from the stay in NZ.Those were only unclear visions.Now they have a specific shape.They have become different children.

Big changes, what changes?

When we were at home we thought how easy were our children.We could not compare until then.However, today we are confident that our children have passed big positive changes!They have become little brave travellers.At the beginning of our trip, our boys were weepy like in Slovakia.They had panic fear every time Janči was leaving.At home, he was leaving simply too often while the sleeping kids did not catch his late returns.In the first month, Jakubko was like a glue, always fixed to Janči.Maroško had outbursts of anger if anything was against his will.Now it has gone.

We went to NZ to clear up what we really need to be happy; not only Janči and me, but also Jakubko and Maroško.We have found the answer through our sometimes humble but always adventurous life at farms.First of all, they need us!Easy parents.Without stress, nerves and fatigue… Parents who love them and with whom there is fun every day.

Although it does not look so, you can see two, not three kids in the picture.

When I remember the time before our trip and compare it with the time that we live not, I cannot recognise myself!We have shifted a lot; and together with us, also our brave kids in NZ.There was a big change in the relation of us, kids and nature.In New Zealand families, we have got inspired by integration of children to the whole life, household, garden and care of animals.

Doing things together was pleasure for both parties.Imagine a picture of smiling Jakubko, standing on a chair and passing plates that he washed, or holding a garden hose and watering young trees.We had been in permanent contact with nature three months long.It really helped us to find calm.At the same time, the nature had opened wide opportunities of life and fun for us.

Various surprising, sometimes funny circumstances have forced us often to find creative solutions.Surprisingly, we enjoyed the stay in the woods at Awhifarm.Kids were completely dirty.We didn’t have to notify them all the time not to get dirty – it was useless in the woods.Our grandmas were always shocked when we sent them new pictures.

I am a star!I don’t mind that I am dirty J

Solar shower… I have mentioned several times that there was a solar shower in the squash centre in Awhifarm.But who would take them so far?We put them naked to the trailer and sprayed them with a garden hose.Water in the hose was heated by sun so it wasn’t bad at all.And you would see how they liked it!Simple conditions were helpful for Jakubko and Maroško also in another issue – they didn’t need to look for a toilet.It was almost everywhere.They just informed us how cool they relieved.:) Parents know how important is this need for little children.

Temporary bathroom in a trailer, just to pull the garden hose.

They had another bed every week.Sometime in beautiful houses, once in a school classroom and then in a shack.In our opinion, children do not need comfort, unless they are taught so by their parents.The parents give behaviour models to their children.If they have problem with it, also children will learn that.Jakubko and Maroško never said a word about the place where we stayed.Neither we said anything.They considered it obvious.

Fooling with farmers’ children in Rotorue.There we stayed in a beautiful house with eight rooms.

What they liked most was camping and sleeping in the car.  I was not keen on it.Fortunately, we experienced it only three times when we could not find free rooms in motels because it was often impossible to find accommodation in the summer season.From far away you can see light boards – No Vacance – fully occupied!But Janči was prepared for this situation.The second day in NZ he bought inflatable beds, automatic pump and a tent.

In case of need, we folded the seats in our seven seat car and we got a space for the inflatable double bed.Children slept comfortably.But not me.Since I am heavier, the bed bent in the centre and the kids rolled to me and slept on me happily.Janči never had any problem in the tent.

Shortly before this picture was made – “Good morning, mum.” Maroško leaned to me and gave me a slobbery kiss – there is no nicer wake-up!

Nature is the best children’s playground!Always the same question – how do children work with you?If they are not helping, they can play on their own near us.The best fun is to watch beetles.Maroško loves it and he always comes to share his joy with us – he brings a spider, a caterpillar, an ant, and even a lizard.Jakubko likes to pick at the soil.We carry little garden tools everywhere. The kids use it to dig a hole or make a path for Maroško’s “animals”.

Of course, there are also fights for a toy every day.What toy?Sticks!There is a whole lot of them in the forest, but they are able to argue for the one that one of them holds in his hand.But it’s enough to swap it for few nice stones and there’s peace again.Nature offers endless possibilities.We really appreciate that we don’t have to pay for this fun unlike in malls.Nature is always varied and for free!

Janči is carrying Maroško and Maroško is carrying a souvenir – a dead spider.Just don’t ask why dead…

Thanks to three common months, Jakubko and Maroško are mainly more balanced, more satisfied.They cooperate better with us so we need not to listen to NO’s all the time.They are more confident and they can communicate with foreign people without any barriers.But they love to show off.And what they are able to invent to attract them…What we very appreciate from practical reasons is how fast they can get used to something new.At the beginning they needed a longer time to get used to a new farm, at the end they were looking forward to a next one.

What will we bring to Slovakia?

After three months of adventurous life, we have realised several issues.Jakubko and Maroško do not need many toys.They mostly used toys imitating our life.Garden tools, shovels, cooking pots and books.The books were accompanying us all the time.The kids were always occupied by some interesting activities, or they find something in the countryside.They do not need a large space.They did not care whether we were staying in a small room or a three-bedroom house.They were interested in game and us.

On the contrary, what they really need is healthy food.High quality food that tastes like it should taste; then there are never any rests on the plate.They also need to move in the fresh air, in the countryside.A full occupation like feeding of hens and collecting eggs, but also a careless play in a sandpit.What they need most for their pleasant childhood are we.