Dostala som vzácny mail. Zostalo vo mne také ticho a vnútorný úsmev. Napísala mi moja učiteľka permakultúry. Autorka permakultúrneho dizajnu nášho sadu. Nepíše často. Má toho dosť s vlastnou farmou, deťmi i školeniami. A už preto som spozornela… “Na Vianoce dostala moja dcéra tvoju knihu o Alžbetke v permakultúrnej záhrade. Je naozaj úžasná a vlastne sa ani nedivím, lebo ťa poznám a viem, že vždy ideš na maximum, čo sa v tej chvíli dá. Môžem ju hodnotiť ako rodič a permakulturista a obe tieto stránky sú tam podchytené veľmi pekne. Páči sa mi, ako sa príbeh rozvíja, na čom je postavený. Na kamarátstve a pomoci … a myslím že veľmi dobre a cielene sa zameriava na zmenu pohľadu samotných rodičov, lebo deti vedia čo chcú…Krásne fotky, milé ilustrácie a zaujímavé členenie knihy. Podľa mňa musí oslovovať aj dospelých. Našej Kike sa kniha rozhodne veľmi páči. Myslím, že pekne je opísaná aj tá záhradnícka časť a cítiť, že si to nepísala z hlavy, ale zo zážitkov z vašej záhrady, že je to živé a pravdivé. Teším sa za celý tvoj prechod od dievčiny k žene, ktorá chápe, že veci majú svoj čas, že vyžadujú prácu a z tej práce pramení radosť. Som hrdá, že si si na začiatku vybrala mňa …”