Zdieľať
Z rôznych strán neustále počúvam – chceme bývať viac v prírode, pestovať si vlastnú zeleninu a žiť v súlade s prírodou. Vďaka za tento silný trend. Väčšinou je to z úst mladých ľudí, ktorí si práve založili rodinu a ktorí, tak ako my, túžia dať deťom viac.
Na našich permakultúrnych kurzoch počúvam často ešte jednu vec – mať záhradu, pestovať, žiť v súlade, ale nenamakať sa. Ako na to? V permakultúrnej záhrade má všetko hlavu a pätu. Čo je teda ideálne pestovať na záhrade, aby to zvládol aj lenivý záhradník?
V našom trojkurze môžete získať všetky vyššie uvedené kurzy za zvýhodnenú cenu. Je to ideálna voľba, ak neviete, ako začať s permakultúrou.
Je dobré mať v tom jasno, pretože vďaka motívu vieme, čo sledujeme, a svoj zámer tak rýchlo neopustíme. Lebo ak človek vydrží a investuje svoj čas, energiu a peniaze, nevzdá to, pretože začiatky sú ťažké, tak približne po troch až piatich rokoch presiahne kritickú hranicu. Prečo je dôležité poznať svoj motív a ísť si za tým?
Pretože pravda je taká, že každá záhrada – prírodná aj „neprírodná“ – si vyžaduje určitú mieru opatery. Aj v permakultúrnej záhrade je nutné pracovať. Rozdiel od tej konvenčnej či modernej s trávnikom a okrasnými drevinami je ten, že práca nie je úmorne nezmyselná.
V permakultúrnej záhrade má všetko svoj význam, prepojenie. Je to systém, ktorý má hlavu a pätu vďaka tomu, že vychádza z pravidiel fungujúcich v prírode.
Jedna vec je žiť v harmónii s prírodou a predstavovať si, ako v nej oddychujeme, a druhá je v záhrade sa aj realizovať. Nepozerať sa na záhradu len ako na obraz z okna obývačky.
Preto opakujem – práca v permakultúrnej záhrade je nevyhnutná, no na rozdiel od konvenčného pestovania nie je nezmyselná.
Človek má byť v záhrade hospodár a nie otrok. Dosiahnuť tento stav znamená záhradu a jej celé dianie dostatočne premyslieť a rozplánovať.
Na to slúži permakultúrny dizajn, teda plán toho, ako chceme, aby náš život v záhrade mal vyzerať, čo všetko chceme pestovať, chovať, vybudovať a v záhrade robiť.
Permakultúrny dizajn nie je iba návrh výsadby. Je to komplexný plán celého diania na pozemku od kálania dreva, sušenia ovocia, grilovania s priateľmi cez parkovanie až po prípadný chov zvierat.
Zachytáva náš život v aktuálnom období až po starobu. Myslí na to, že raz možno budeme mať iné priority a potreby.
Na našich permakultúrnych kurzoch učím ľudí tento postup: Najprv zbierame informácie o pozemku a potom o sebe. Informácie o pozemku zbierame pozorovaním, zisťovaním a overovaním.
Slúžia nám na to, aby sme zistili, aký potenciál má náš pozemok, záhrada, a vedeli ho premeniť na výhody, vďaka ktorým nemusíme v záhrade drieť.
Prvý postup je teda pozorovanie a malo by trvať aspoň jeden rok. Pozorovať pozemok počas dažďa, snehu, slnka, vetra i mrazov. Ideálne dva roky, aby sme si v druhom roku vedeli vypozorované aj overiť.
Vo fáze zisťovania potrebujeme zbehnúť za susedmi a opýtať sa ich na skúsenosti s pestovaním a chovom v regióne, meste, dedine či na našej ulici.
My sme vďaka tomu prišli na to, čo sa neoplatí u nás vysadiť, čomu sa nedarí, a ušetrili sme tak peniaze.
Zaujímali sme sa o históriu pozemku a dozvedeli sme sa, že v našom sade je navozených niekoľko nákladných áut odpadu z trnavského cukrovaru, čo zásadným spôsob zmenilo prístupy pri budovaní záhrady. Pri zisťovaní histórie môžete natrafiť na to, že vaša záhrada bola kedysi pietne miesto, skládka či intenzívne obrábané pole.
Ak ešte nemáte svoj pozemok a nechcete urobiť chybu pri jeho výbere, radi vám pomôžeme a poradíme, ako si vybrať svoj vysnívaný pozemok.
Pri svojpomocnom navrhovaní záhrady učíme ľudí pozorovanie na základe živlov. Ako prvé si vytlačíme katastrálnu mapu pozemku a v teréne už zapisujeme zistené informácie.
Začíname sledovaním slnka. Kde máme najslnečnejšiu časť pozemku, kde je prípadne trvalý tieň, v akom mieste zapadá slnko v zime a v akom v lete.
V prípade viac zatieneného pozemku zakresľujeme do tzv. tieňovej mapy. Mať vopred naplánovanú záhradu pred postavením domu je veľmi užitočné. Môžeme tým predísť situáciám, keď garáž stojí na najslnečnejšom mieste, vhodnom pre skleník či kúpacie jazierko a podobne.
Chodíme po pozemku v rôznych časoch, obdobiach a pozorujeme, ako nám prúdia vetry. Tento údaj slúži na to, aby sme napríklad pomohli pri opeľovaní čerešní alebo rakytníkov. Vysadíme pár po vetre. Naopak, ak plánujeme chovať zvieratá, tak nestavajme kurník či maštaľ po vetre k terase.
Vietor je v záhrade užitočný aj na to, aby záhradu po daždi rýchlejšie usušil.
Obohnanie pozemku betónovým plotom to znemožňuje. Vlhko a teplo prospieva choroboplodným zárodkom, plesniam a škodcom. Riešením sú polopriepustné ploty, ktoré časť vetra spomalia a prepustia a časť zachytia.
Myslíme tým ideálne živé ploty, kde kríky zachytávajú aj hluk a prach, alebo potom ploty na princípe latkových, kde je pevná prekážka aj medzera.
Dobré je zrážky odpozorovať, myslíme tým aj snehové, počas celého roka. Pozorovať, kde sa voda i sneh zdržiava, či máme na pozemku vlhkejšie a suchšie miesta. Ideálne je pri výbere pozemku nájsť taký, ktorý má aj vodný zdroj ako potok, prameň, prírodné jazero.
Voda je základná podmienka pre ľudský život a aj pre život prírody. Preto je v permakultúre voda top prioritou, teda snaha zadržať vodu čo najdlhšie na pozemku, opakovane ju v systéme použiť a celkovo zadržiavať vlahu v krajine.
Samozrejmosťou je zadržiavanie dažďovej vody zo striech. Pri veľkých svahovitých pozemkoch je to budovaním svejlov, teda budovaním priekop a medzí, v ktorých sa voda zachytáva a nestečie priamo dole. Vodu zachytávame aj budovaním jazierok, keď vytvárame väčšie či menšie vodné plochy.
Majú vplyv na celý život v záhrade. Na mikroklímu pozemku, ktorá je vlhkejšia a viac ochladzovaná v lete, a naopak, počas zimy zohrievaná. Na život divokých zvierat, ako napríklad na život vtákov, jašteríc, hmyzu či netopierov, ktoré sa budú pri jazierku zhromažďovať.
Vaše dieťa a rovnako aj vy budete mať vďaka jazierku súkromnú pozorovateľňu, domáce kino a množstvo podnetov, pre ktoré do záhrady budete chodiť. Voda je život.
Kúsok pôdy si vezmeme medzi prsty a sledujeme, či je drobivá, pevná, sypká, vlhká, inak piesčitá,
ílovitá, kamenistá a i., či vonia a pre odvážnejších, či chutí. Ideálny stav úrodnej pôdy je ten, ktorý poznáme v lese. Voňavá, chutná, úrodná černozem.
Typ pôdy opäť určuje naše pestovateľské plány, a to nielen čo sa zeleniny týka, ale aj kvetov a stromov. Pre zeleninu vieme vytvoriť vyvýšené záhony s dovezenou alebo vybudovanou úrodnou pôdou.
Pri výsadbe stromov už pôdu, pravdaže, nedovážame, ale prispôsobujeme výsadbu podmienkam. K živlu pôda patrí aj terén.
Málo ľudí vidí potenciál v svahovitom pozemku. Svah na pozemku nám pomáha vytvárať mikroklímy. Pomáha nám pri práci s vodou, gravitáciou môžeme vodu zviesť tam, kam potrebujeme.
Samozrejme, ak nie je zdroj vody akurát na úpätí svahu. Svah umožňuje budovanie terás, ktoré sú pri orientácii na juh opäť ideálnymi slnečnými pascami.
Pri budovaní jazier je dobré myslieť na prevenciu. Brehy jazera je dobré vytvarovať tak, aby sa aj po náhodnom páde človeka alebo zvieraťa do jazera daná bytosť vedela po brehoch, tvarovaných v etážach ako schody, dostať na breh.
Je dobré krížom cez vodnú plochu umiestniť veľké konáre či kmeň stromu, ktorého sa vie človek chytiť. V rámci prevencie je prioritou deťom vysvetliť, že pri jazierku sa môžu hrať, no v stabilnej polohe – jedno kolienko a ruka na zemi.
Deti od nebezpečenstva neuchránime tak, že im vytvoríme ideálne prostredie, ale že ich naučíme,
ako správne reagovať. Rovnako ako neschováme pred deťmi nôž, ale povieme im, ako sa s ním pracuje.
Všetky informácie o pozemku si zakreslíme do mapy – od vlhkých miest cez slnečné či
veterné. Na rade sme my a naše predstavy a potreby. Každý člen by mal sám za seba vypracovať tzv. ZRUŠ tabuľku.
Teda čo všetko chcem na pozemku chovať – Z ako zvieratá. Myslím pritom na to, že nielen
pes, ale aj divoké vtáky, jašterice, hmyz či ježkovia sú prínosom pre náš ekosystém.
Keď si ich zapíšem, budem pri budovaní štruktúr myslieť aj na napájadlá, úkryty či kŕmidlá. Myslím na to, že teraz sliepky nechcem, ale na dôchodku ich možno rád chovať budem.
R ako rastliny znamená nielen vysadiť známe stromy ako jabloň, ale napríklad aj mišpulu, dulu či morušu. Kríky okrem ríbezlí a egrešov aj aróniu, rakytník, muchovník.
Myslieť aj na popínavé rastliny, akými sú akébia, goji, schizandra. Všetko sú to jedlé „popínavky“, ktoré môžu zdobiť fasádu domu či garáže. Nám obopínajú terasu.
Položím si otázku, čo všetko chcem na pozemku robiť ráno, poobede, večer, na jar, v lete či na jeseň, v aktuálnom veku a za desať, dvadsať rokov. Teraz to môže byť posedieť si s kamarátmi a na dôchodku to môže byť robenie lekvárov či majstrovanie z dreva. Na jar je to o vysievaní, v lete o spracovávaní a na jeseň o uskladnení, ale aj o príprave dreva.
Ráno zbieram bylinky do čaju či vajíčka sliepok a nosím im vodu, na desiatu zbieram paradajky, na obed zeleninu do polievky a podvečer chodím polievať.
Na toto všetko sa myslí pri vytváraní permakultúrneho dizajnu. Je to komplexná analýza nášho života na záhrade.
Predstavujú všetko, čo chceme vybudovať. Nadväzujú na všetko doteraz spomenuté. Sú to hospodárske budovy pre zvieratá, záhony pre rastliny, ale aj parkovisko pre naše auto.
Je to letná kuchyňa na spracovanie úrody, aj pivnica na jej uskladnenie. Tiež dielňa, lavička, napájadlo i skleník.
Štruktúry, ktoré sme si vypísali v ZRUŠ tabuľke, si nakreslíme v rovnakej mierke, v akej máme mapu, do ktorej sme si zapísali údaje o pozemku. Vystrihneme si ich a premiestňujeme ich po mape. Je to efektívnejšie ako zakresľovanie a prekresľovanie štruktúr na mapu.
Zapájame logiku a jednoduchý sedliacky rozum i intuíciu. Štruktúry, ktoré používame často, umiestňujeme blízko domu. Napríklad pivnicu si nedáme na koniec veľkého pozemku, lebo do nej pravdepodobne budeme chodiť často. V zime, keď napadne sneh, môže byť chodník šmykľavý alebo nedostupný.
Myslime na to, že raz budeme starší a ďaleké chodenie po veľkom pozemku s debničkami zeleniny bude pre nás namáhavé.
Letná kuchyňa otočená na juh môže byť v lete neobývateľná pre vysoké teploty. Pri rozmiestnení
hospodárskych budov sa inšpirujte starými dvormi našich predkov. Vo veľkej a často aj malej záhrade sa zíde suché WC, aby ste špinaví nemuseli chodiť dovnútra. Výborná je i solárna sprcha.
Záhradný domček na náradie je dobré umiestniť pri záhonoch. K záhonom na pestovanie umiestnite kompostéry. Ak máte krb, myslite na to, že niekde na pozemku budete musieť skladovať metrovicu dreva. Rovnako, že ju bude nutné napríklad narezať na menšie kusy.
Tiež, že je dobré nechať prejazd nákladnému autu do dvora, aby ste drevo nemuseli spred brány prenášať fúrikom.
Každý chlap sa poteší, ak má na svojom pozemku či záhrade dielničku, v ktorej sa môže realizovať.
Pri vysádzaní stromov myslite na to, že raz budú veľké a môžu tieniť buď vám, alebo vašim susedom. Pri kupovaní stromov sa vždy informujte, aký má strom podpník, čo určuje, aký veľký narastie. Bylinky pestujte blízko domu, najlepšie čo najbližšie ku kuchyni, aby ich vzdialenosť nebola prekážkou pre urobenie si ranného bylinkového čaju.
Skleník oprite najlepšie o južnú stenu niektorej z budov.
Základy permakultúry nájdete v našich dvoch knihách. K nim odporúčame koliesko dobrí susedia pre sadenie zeleniny podľa vhodných kombinácií a balíčky semienok. Všetko nájdete v našom e-shope.
Jazierko by malo byť centrum záhrady. Vybudujte ho na mieste, z ktorého ho bude všade vidieť, a to aj pre bezpečnosť. Kurník umiestnime ideálne pod stromy, aby si sliepky mohli zobať z popadaného ovocia, a najlepšie s orientáciou na východ.
Pri úľoch so včelami myslite na ich rozletovú zónu – približne tri metre, v ktorej by sa nemali pohybovať ľudia. Napájadlá pre vtáky a hmyz si dajte na miesto, z ktorého ich môžete radostne pozorovať. Hmyzie hotely rozložte okolo záhonov.
Napríklad skleník opretý o južnú stenu kurníka. Zelené časti rastlín viem hneď hodiť sliepkam a od sliepok vyzbierať trus do nádoby a pripraviť hnojenie pre skleník.
Detské ihrisko umiestnime na miesto, ktoré je dobre viditeľné z domu. Cestu k nemu robíme čo najviac priamu a bezbariérovú pre prípad, že treba rýchlo zasiahnuť.
Chodníky k frekventovaným štruktúram, ako sú garáž, dielňa, pivnice, záhony, by mali byť spevnené. Najlepšie, ak sú vybudované z recyklovaných materiálov, ako zo starej tehly, štrku či iného materiálu. Počas daždivého počasia nebudete mať blato ako prekážku pre odtrhnutie si zeleniny do polievky.
Mnohé z vymenovaných štruktúr sa vám môžu zdať zbytočné pre vašu záhradu. Pravda je taká, že dobrá sieť štruktúr predstavuje zázemie, vďaka ktorému nemusíme chodiť dovnútra, ale môžeme v záhrade stráviť celý deň i niekoľko mesiacov v roku.
Pohyb v záhrade bude veľmi komfortný a praktický. Dobrá infraštruktúra nám uľahčí prácu v záhrade a ušetrí množstvo času. Viac príkladov a informácií, ako si sofistikovane naplánovať záhradu, nájdete v našej knihe Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa.
Jari zdar a vašim projektom veľa skvelých nápadov.
Čítaj ďalšie inšpiratívne články:
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
