Zdieľať
Permakultúra je spolupráca s prírodou a plnohodnotné uznanie každej jej časti od živočíchov, hmyzu, “škodcov”, cez stav pôdy, jej pH až po pôvodné rastliny na pozemku a podnebné pásmo. Cieľom permakultúry je vytvoriť harmóniu medzi tým, čo človek potrebuje pre prežitie a tým, čo dokáže vrátiť prírode. Pôda dáva úrodu nielen na nasýtenie nás ľudí, ale kŕmi celý ekosystém.
Jeden zo základných princípov lesa je rôznorodosť. V lese nájdete kríky, stromy, bylinky, kvety, ale aj hady, ježkov, vtáky a ďalších prirodzených obyvateľov lesa. Vďaka rôznorodosti je les stabilný. Rovnako to platí pre záhradu.
Takýto kolaps sa nestane v záhrade s rôznorodým živým plotom či záhradou, v ktorej kvety dopĺňajú zeleninu, bylinky ju chránia a stromy jej tienia, hmyz ju opeľuje, vtáci jej dávajú zvuk, jašteričky pohyb a jazierko životnú silu.
Stručne povedané, ak sa v záhrade zámerne vysadí správna kombinácia permakultúrnych rastlín, vyhnete sa katastrofe.
V lese nikto nehnojí, nestrieka, neokopáva, nerýľuje, neorie a napriek tomu je pôda v lese priam na zjedenie. Krásne vonia, v rukách je to balzam pre hmat a mňa nie raz zvedie ochutnať ju. Naozaj chutí dobre! A to sa snažíme dosiahnuť aj v permakultúrnej záhrade. Ak máme s prírodou spolupracovať a nie s ňou bojovať, tak potom prevenciou – budovaním pôdy. Jedným z riešení sú vyvýšené záhony.
Ich skladba je podobná tej v lese: na trávnik uložíme kartón, aby sme nemuseli vyberať mačinu, pričom poriadok s ňou urobí práve kartón, ktorý sa časom rozloží. Na kartón ukladáme suché hrubé konáre či aj celé práchnivé pne stromov, vrstvíme tenké konáre, zem, vyzretý hnoj, zem, podľa toho, aký vysoký a výdatný chceme mať vyvýšený záhon.
Veď aj v lese padne konár na zem, lístie, trus…, čím sa tvorí tá krásna voňavá černozem. Suché konáre fungujú v záhone ako špongie, ktoré sa za dažďa napijú a v čase sucha záhon zásobujú vodou. Zároveň sa rozkladajú a vytvárajú pri tom teplo. Všetko skvelé podmienky pre rast našej zeleniny. Inšpirácie nájdeš v článku: Záhrada tak trochu dosť inak!
Dimenzujeme ich na rozpätie našich rúk tak, aby sme do ich stredu dočiahli zo strán a nemuseli zem pošliapať a utlačiť. Okopávaním a rýľovaním sa často stane, že zem s organizmami, ktoré v živote nevideli svetlo, sa dostanú na slnko, a teda zahynú. To isté sa stáva s organizmami, ktoré nežijú pod povrchom. Obracaním pôdy s prírodou opäť bojujeme.
Čo ste si ešte mohli v prírode všimnúť. Pre prírodu nie je normálne, aby bola pôda odhalená. Pre prírodu to znamená katastrofu! Eróziu pôdy. Otvorenú ranu, ktorej posiela na pomoc svojich výsadkárov, rýchlu pomoc – burinu. Jej cieľom je podľa typu pôdy pomôcť zakryť odhalenú časť a zúrodniť ju.
Preto sa v zhutnenej pôde najčastejšie nachádza skorocel, na suchej materina dúška či kamilka, vo vlhkej napríklad iskerník, v kyslej praslička, v zásaditej žihľava atď.
Ako mať takú krásnu jedlú záhradu u seba doma? Naučíme vás to v našom online kurze Vypestuj.
Ak chceme s prírodou spolupracovať a nie bojovať s ňou, tak pôdu prikrývame – nastielame: slamou, štiepkou, lístím… Nástielka zároveň zabraňuje výparu vlahy zo záhona, nevytvára priestor pre burinu. Tá, ktorá sa v nej uchytí, sa dá ľahučko zo slamy či štiepky vytiahnuť.
A teraz to veľmi dôležité!
V zakrytom záhone nedochádza k erózii pôdy, tej najúrodnejšej niekoľko milimetrovej vrstve, ktorá sa nachádza na jej povrchu. Spolupracujme s prírodou, nevytvárajme jej rany, ale radšej teplé perinky rovnako ako sme to urobili my v našej permakultúrnej zahrade.
Každý sa nás pýta, odkiaľ máme každý rok štiepku. Jeden zo zdrojov môže byť štiepka, ktorú si vyrobíte vaším štiepacím strojom tým, že naštiepete konáre z vašej záhrady. Keďže stroj je väčšia investícia, my to každý rok robíme tak, že sledujeme, kde pri cestách cestári štiepu stromy a kríky. Každý rok si to odpozorujeme a štiepku, ktorú pri krajniciach nechávajú tak, si jednoducho naložíme na vozík a dovezieme domov. Lacné, efektívne, ekologické, permakultúrne.
"Spolupráca s prírodou znamená aj pochopenie toho, ako fungujú samotné stromy."
Napríklad, je užitočné pri vysádzaní stromov rešpektovať, aký typ koreňa stomy majú. Pretože, kolovitý koreň orecha, čerpá živiny z veľkej hĺbky. Ale napríklad taká slivka, ktorá ma korene plytko pod povrchom smerované skôr do šírky. Naberá živiny hlavne z povrchu.
To znamená, že stromom sa dobre darí, ak pri ich výsadbe vyberáme vhodného suseda. Rovnako pri pestovaní zeleniny rešpektujeme vzájomné pôsobenie rastlín, inak alelopatické vzťahy. Vďaka tomu vieme, čo s čím sadiť, aby si rastliny pomáhali.
Napríklad takej paprike sa vraj darí s uhorkou. Paradajke nielen s bazalkou, ale aj so zelerom či kukuricou a podobne. Kombináciou byliniek so zeleninou ste ešte o jeden krok vpred pred škodcami, ste pri prevencii.
Aksamietnica je dobrá na odpudzovanie háďatiek, ktoré napadajú takmer všetku cibuľovitú zeleninu, kapucínka pomôže pri odpudení vošiek a vraj aj slimákov. A ešte jedna pikoška. Spomínaná aksamietnica vraj pomáha na podráždený žalúdok po opici 🙂.
Voda je život!
Keď sme kúpili náš sad, boli v ňom len stromy a trávnik. Deti v záhrade nemali veľa podnetov na skúmanie. Prvou vecou, ktorú sme teda vytvorili, bolo malé napájadlo z plechovej vaničky, ktorú sme zakopali do zeme. Za dve hodiny túto mini vodičku objavili včely, vtáci a aj malý vodný tvor – potápnik!!! A pred našimi očami sa začal pestrý život. Pritom sme mali vodu len v malej plechovej vaničke. Inak zároveň nápad pre malé záhrady. Pozri článok: 10 tipov ako vytvoriť hravú detskú záhradu.
Čím väčšie jazierko, tým väčšia pestrosť, viac zvierat, viac radosti. Aj v prírode sú najkrajšie scenérie tie pri žblnkajúcom potôčiku či pri horskom jazere. To naše záhradné jazierko je veľké 2,5 m x 1,8 m, je fóliové, bez čerpadiel. Vysadené rastliny mu pomáhajú udržiavať rovnováhu a ryby vychytávajú komáre. Nekŕmime ich, vďaka čomu je ich primerané množstvo a majú primeranú veľkosť.
Celá naša opatera je sústredená na jar a na jeseň – zastrihnúť suché časti rastlín a počas leta, ak dôjde k odpareniu hladiny – dopustiť vodu. A zvyšok je z neho len radosť, ale nie len naša, ale aj všetkých zvieracích a hmyzích návštevníkov. Jazierko je napojené na bylinkovú špirálu, aby na jej severnom úpätí vytváralo vlhkú mikroklímu pre pestovanie vlhkomilných byliniek.
Nie všetci vlastníci záhradiek túžia pestovať i zeleninu a to je v poriadku. Permakultúra znamená aj permanentná, teda trvalková výsadba, napríklad stromov a kríkov. Tip odo mňa pre „nezáhradkárov“ je vysadiť si jedlý živý plot z egrešov, ríbezlí, arónie, josty, rakytníka, muchovníka, popínavých rastlín ako vínna réva, kiwi, akébia, schyzandra a podobne.
Záhradníci myslia aj na malé záhrady, a preto vyšľachtili stromy na nízkych podpníkoch, ktoré vám urobia príjemný tieň a klímu v záhrade, ktorú nedokáže vytvoriť žiadny prístrešok. Údržba stromov a kríkov je v porovnaní so zeleninou a dokonca i s uhladeným anglickým trávnikom, podstatne jednoduchšia a protihodnota v podobe sladkých plodov je na nezaplatenie.
Zaujíma vás téma pestovania stromov a kríkov? Ale nemáte dostatok informácií? Preto vám odporúčam jeden z mojich online kurzov Sadíme stromy v permakultúrnej záhrade.
Veľa ľudí sa domnieva, že kvetinové záhony sú vhodné pre skúsených záhradkárov. Majú mylnú predstavu, že je s nimi veľa práce. Nie je! Dobre založený kvetinový záhon vám práve naopak prácu šetrí a zvládnu ho aj začiatečníci. Tento rok sme s pomocou účastníkov na našom workshope dokončili ďalší rozsiahly kvetinový záhon, aby sme okolo kríkov v živom plote nemuseli kosiť. Kosiť pod nimi je totiž pomerne náročné.
Strihať kvety dvakrát do roka je zábava, pretože ich striháme na jar, keď sa nám už chce ísť na prvé jarné lúče a na jeseň, keď si ich ešte chceme užiť. Dôležité je, aby kvetinové záhony tvorili trvalky, boli to naše domáce odrody, ktoré sú odolné, ako napríklad kocúrnik, margaréty, echinacea, stračonôžka, rudbekia, rebríček, okrasné trávy.
"Druhý podstatný bod je, aby sme kvety sadili opäť do zakrytej pôdy a vyhli sa okopávaniu a odburineniu."
Permakultúrne sa to dá tak, že kvety sadíme do záhonov zakrytých kartónom, ktorý nastielame, aby sme ho zakryli. Stielku pravidelne opakujeme, aby burina neprerastala ani po rozložení kartónu. Alebo menej ekologicky, ale veľmi efektívne, do geotextílie, ktorú rovnako nastielame.
Záhon, ktorý má vkusnú a hustú výsadbu sa nádherne rozrastie a prepojí, čím nevznikne priestor ani pre burinku, ani pre okopávanie. Netreba ho polievať, hnojiť. Stačí ho len prestrihnúť a kochať sa ním.
Viac o mojich obľúbených kvetinových záhonoch sa naučíte v online kurze Kvetinový raj.
Permakultúrna alebo inak prírodná záhrada je plná podnetov. Naši synovia bežia hneď po škole do záhrady, aby si našli jahody, objavili prvý hrášok, špehovali jaštericu či dokonca užovku v našich jazierkach. Olovrant sú čerešne.
Ľudia často pestujú trávnik, aby sa na ňom mohli deti hrať. Pravda je taká, že deti sa na trávniku často nehrajú. Nemajú prečo, veď upravený trávnik nevonia, nechutí, nehýri farbami, zvukmi ani zvieratami. Na tých pár ráz za rok, čo vytiahnu loptu, si môžu ísť zakopať či zahrať bedminton aj na ihrisko. Lebo mať každý deň niečo nové, dozreté, voňavé, chutné, živé v záhade je oveľa väčšie vzrúšo.
Posledná zaujímavosť na záver. Prírodná záhrada podľa vzoru lesa je pre človeka liečebňa! Nie, nie je to žiadne klišé, ale fakt. Po milióny rokov sme žili v prírode. Naše telo, telesné funkcie, nervová sústava sú tomuto prostrediu prispôsobené natoľko, že to máme zapísané v DNA.
V prírode, ktorá sa podobá permakultúrou tej v lese, zdanlivo chaotickej, no pritom s absolútnym poriadkom, naša nervová sústava odpočíva. Prostredie pozná a nemusí ho skenovať. Pracuje imunitný systém a trávenie, ktoré sa v opačnom prípade odpájajú, aby sa energia zamerala na svaly – útek alebo boj.
Nie je náhoda, že detské ozdravovne nájdete v lese, ani to, že po prechádzke lesom nám rýchlo vytrávi a sme hladní. V prírodnej záhrade sa človek cíti prirodzene. Správa sa tak. Podvedome ho toto prostredie podnecuje k tomu, aby bol úprimný, autentický, otvorený vzťahom, prispôsobivý zmenám, ktoré život so sebou prináša.
Chcete vedieť ako krok za krokom vybudovať permakultúrnu záhradu? Pripravili sme pre vás knihu Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa.
Novinárka, blogerka, lektorka a matka piatich detí. Autorka kníh Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa, Alžbetka s Klárkou si vysnívali čarovnú záhradku, Útulný a zdravý domov. Tvorkyňa filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Lektorka kurzov zdravého bývania, zdravého interiérového dizajnu a ekologického staviteľstva.
Najpredávanejšie knihy pre deti aj dospelých
Naše projekty
Plníme si povinnosti
